
Článok sa zameriava na nároky otca dieťaťa s invaliditou, a to najmä v kontexte daňového bonusu. Vysvetľuje legislatívne aspekty, podmienky nároku a situácie, ktoré môžu ovplyvniť jeho priznanie alebo zánik.
Pre určenie nárokov je dôležité definovať, kto sa považuje za zamestnanca a kto za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle zákona o sociálnom poistení. Zamestnanec je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný alebo nepravidelný mesačný príjem. SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov a dosahovala príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Zamestnávateľ je povinný odvádzať poistné za zamestnanca na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Táto povinnosť sa týka tak fyzických, ako aj právnických osôb, ktoré zamestnávajú fyzické osoby s príjmom.
Zákon definuje chorobu z povolania ako chorobu uznanú príslušným špecializovaným pracoviskom a zaradenú do zoznamu chorôb z povolania. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedený v prílohe k zákonu.
Sústavná príprava na povolanie je dôležitá pre posudzovanie nároku na daňový bonus. Zákon definuje, čo sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok: Ako na to?
Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Pre SZČO platia špecifické pravidlá pre vznik a zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, ktoré sú závislé od výšky jej príjmu.
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO sa prerušuje v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.
Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15. roku veku.
Nárok na nemocenské dávky má poistenec, ktorý splnil podmienky stanovené zákonom. Jednou z podmienok je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie včas.
Daňovník má nárok na daňový bonus na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom. Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa. Dôležité je, že za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia.
Prečítajte si tiež: Emocionálna sila otca pri pôrode
Za nezaopatrené dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo ak poberá sociálny dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. Ak bol invalidný dôchodok priznaný so spätnou platnosťou, nárok na daňový bonus zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku vydané.
Daňovník má nárok na daňový bonus na maloleté deti, ktoré mu boli súdnou cestou zverené do pestúnskej starostlivosti.
Ak dcéra daňovníka, ktorá je študentkou denného štúdia VŠ, sa vydala, otec si môže uplatniť daňový bonus, ak manžel dcéry nedosiahne v zdaňovacom období zdaniteľný príjem presahujúci stanovenú sumu a dcéra žije s otcom v spoločnej domácnosti.
V prípade rozvodu alebo odlúčenia rodičov a zdravotných problémov dieťaťa, je dôležité zohľadniť tieto faktory pri rozhodovaní o stretávaní sa dieťaťa s druhým rodičom. Ak dieťa nie je zvyknuté na druhého rodiča, má zdravotné problémy alebo problémy v škole, je potrebné zvážiť, či by stretávanie sa s druhým rodičom nebolo pre dieťa záťažou. V takýchto prípadoch je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
Prečítajte si tiež: Úmrtie blízkeho a ZŤP