Sociálny prípad: Definícia a kontext

Pojem sociálny prípad je komplexný a má rôzne aspekty, ktoré je potrebné zohľadniť pre jeho správne pochopenie. V tomto článku sa zameriame na definíciu sociálneho prípadu, jeho súvislosti s ďalšími sociálnymi pojmami a funkcie sociálnej politiky.

Sociálny prípad v kontexte sociálnych pojmov

Pre hlbšie pochopenie sociálneho prípadu je nevyhnutné definovať aj ďalšie súvisiace pojmy, ako sú sociálna situácia, sociálny problém, sociálna kolízia, sociálna kompetencia a sociálna kontrola.

• Sociálna kolízia: Predstavuje sociálnu nezhodu, rozpor alebo zrážku, ktorá nastáva v interakciách v spoločnosti. Môže ísť o interakcie medzi občanom a občanom, občanom a skupinou, komunitou alebo spoločnosťou, občanom a normou, zvykom, obyčajou alebo legislatívou. Sociálna kolízia vzniká, keď reálne potreby občana nie sú napĺňané a v danom sociálnom prostredí sa vytvára objektívna prekážka v ich realizácii.

• Sociálny problém: Je situácia, ktorú jednotlivec alebo skupina vníma ako ťažkú, ťažko zvládnuteľnú alebo neriešiteľnú. Vzniká, keď jednotlivec alebo skupina nemôže realizovať svoje spoločnosťou akceptované potreby. Sociálny problém je spoločensky uznaná záťažová situácia, ktorú spoločnosť označuje za ťažkú a nežiaducu, a vyžaduje si korektívne a vyrovnávacie opatrenia zo strany spoločnosti. Príčiny vzniku sociálnych problémov môžu byť spoločenské (sociálne prostredie, štruktúra spoločenských vzťahov, kultúrne odlišnosti, zvyky, obyčaje) alebo osobnostné (vlastné predsudky, mylné preferencie).

• Sociálna kompetencia: Je efektívne, konzistentné a rešpektujúce správanie sa jedinca, ktoré mu umožňuje dosahovať životné ciele a napĺňať životné úlohy. Rozvíjanie sociálnej kompetencie predpokladá zlepšovanie sebareflexie, reflexie sociálnych procesov, reflexie subjektívneho zmyslu a interpretácií správania, a trénovanie sociálnych spôsobilostí. Na rozdiel od sociálnej inteligencie má sociálna kompetencia a priori pozitívny konotát.

  Prečítajte si tiež: Definícia Odbornej Starostlivosti

• Sociálna kontrola: Môže byť neformálna (pochvaly, ocenenia, tresty, pokarhania) alebo formálna (dodržiavanie zákonov a predpisov).

Definícia sociálneho prípadu

Krakošová uvádza, že sociálny prípad vzniká, keď človek nestačí svojimi silami a schopnosťami prekonať prekážky, ktoré sa v jeho živote vyskytli. To znamená, že vonkajší zásah narušil pravidelný život človeka alebo jeho rodiny a človek tomuto zásahu nedokázal čeliť svojimi silami a vnútornou kapacitou.

Pri vzniku sociálneho prípadu sa rozlišujú:

• Vnútorné prekážky: Spočívajú v nedostatku vlastných schopností klienta, ktorý nedokáže prekážky správne rozoznať, odhadnúť ich nebezpečenstvo a plánovitým pričinením ich prekonávať alebo im predchádzať.
• Vonkajšie prekážky: Sú v prostredí klienta alebo v jeho fyzických nedostatkoch.

Sociálny prípad postihuje rôzne druhy fyzickej, mentálnej alebo spoločenskej handikepovanosti (deviácie), ktoré sú príčinou toho, že človek zlyháva pri plnení svojich ľudských funkcií a úloh. Časté je zlyhanie vo viac než jednej funkcii, napríklad u alkoholika, ktorý neplní funkciu rodiča, živiteľa rodiny a má problémy v zamestnaní.

Sociálna situácia

Jedinec, skupina alebo komunita v širšom sociokultúrnom prostredí tvoria sociálnu situáciu, ktorá má svoju dynamiku a je ovplyvňovaná pozitívnymi alebo negatívnymi spoločenskými a inými faktormi. Nákonečný hovorí o konkrétnej sociálnej situácii v súvislosti s fungovaním osobnosti ako otvoreného systému v neustálej interakcii s vonkajším prostredím. Lamser chápe sociálne situácie ako také, ktoré svojim významom presahujú osobný rámec a majú význam aj pre iné osoby, pričom rozoznáva všeobecné a zvláštne sociálne situácie.

Prečítajte si tiež: Ekonomický význam fotografie

Funkcie sociálnej politiky

Sociálna politika má niekoľko kľúčových funkcií, ktoré sú relevantné aj pre riešenie sociálnych prípadov:

• Ochranná: Predchádza alebo odstraňuje dôsledky rôznych sociálnych rizík. Historicky vznikla ako prvá a prispieva k homogenizácii spoločnosti.
• Rozdeľovacia (regulačná): Vyplýva z princípu solidarity.
• Stimulačná: Podnecuje k určitému žiaducemu sociálnemu konaniu.
• Preventívna: Snaží sa predchádzať vzniku škôd, ktoré by vznikli, keby sa opatrenia neprijali.

Ďalšie dôležité aspekty

• Sociálna participácia klienta: Spoluúčasť samotných občanov na riešení sociálnych otázok a na vlastnom sociálnom zabezpečení v čase nepriaznivých životných situácií.
• Kapacita klienta: Potenciál, zaťažiteľnosť, schopnosť obsiahnuť a zvládnuť, určitá hranica výkonov. Rozlišujeme kapacitu interakčnú a komunikačnú, emočnú, mentálnu, senzorickú a kapacitu pozornosti.
• Sociálna mobilita klienta: Pohyb, schopnosť pohybu ľudí, jednotlivcov aj skupín, v rámci spoločenskej štruktúry.

Etika v sociálnej práci

Etika v sociálnej práci ako graduovanej vedy vychádza z poslania profesionálnych sociálnych pracovníkov. Etický prístup je v sociálnej práci každodennou potrebou. Etika sa definuje aj ako náuka o mravoch, prirodzené právo a axiológia (náuka o hodnotách). Etika v sociálnej práci sa zaoberá správnym usporiadaním ľudských skutkov na základe racionálnych princípov, ktoré zohľadňujú možnosť omylu a týkajú sa vždy toho istého objektu. Etický kódex sociálneho pracovníka je založený na rešpektovaní práva druhých a mal by vyhovovať človeku ako slobodnému a racionálnemu bytiu.

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW) sformulovala Medzinárodný etický kódex profesionálnych sociálnych pracovníkov, ktorý zahŕňa nasledovné normy:

• Sociálny pracovník by mal s vážnosťou pristupovať k zamestnávateľským organizáciám.
• Pri činnostiach nesmieme zabúdať na humánne prístupy. Vychádzame z rôznych humánnych, náboženských a demokratických ideálov a filozofií. Vychádza sa z nich pri riešení ľudských potrieb a pri rozvoji ľudského potenciálu.
• Každému človeku patrí právo na sebarealizáciu do takej miery, aby nezasahoval do tohto práva iných.
• Sociálni pracovníci majú určité povinnosti a mali by poskytovať čo najlepšiu pomoc každému, kto pomoc hľadá.

Vývoj metód sociálnej práce a významné osobnosti

Vývoj metód sociálnej práce prešiel dlhou cestou a bol ovplyvnený mnohými osobnosťami.

• Octavia Hillová: Britská reformátorka, ktorá sa snažila o zlepšovanie bytových podmienok chudobných ľudí a robotníkov. Verila, že odstránenie chudoby závisí od rozvoja komunity a dôležitá je vzájomná dôvera medzi sociálnym pracovníkom a klientom.
• Mary Richmondová: Zakladateľka prípadovej sociálnej práce (case work), ktorá bola používaná od roku 1890 ako konkrétna systematická práca so sociálnym klientom. Vo svojich prácach zaviedla do teórie sociálnej práce pojem sociálny prípad a označila ho za predmet sociálnej práce.
• Jane Addamsová: V roku 1889 založila v Chicagu Hull House, dom pre imigrantov, bezdomovcov, siroty a opustené ženy. Poskytovala sa v ňom pomoc aj prisťahovalcom.

Sociálny pracovník a sociálny klient

Sociálny pracovník je profesionál, ktorý disponuje osobitými predpokladmi, vlastnosťami a schopnosťami. Práca sociálneho pracovníka vystihuje slovné spojenie "pomoc k svojpomoci". V sociálnej práci je dôležitý vzťah medzi sociálnym pracovníkom a klientom, ktorý ovplyvňuje niekoľko faktorov. Riešenie sociálnych situácií a problémov klientov je priamo závislé od typu klienta, s ktorým sociálny pracovník pracuje. Môže to byť nedobrovoľný klient, ktorý odmieta spoluprácu, alebo klient závislý na psychoaktívnych látkach, ktorý vyžaduje spoluprácu s inými odborníkmi.

Prečítajte si tiež: Definícia farmaceutickej starostlivosti

tags: #význam #slova #sociálny #prípad #definícia