Vzdanie sa nároku na nehnuteľnosť: Postup a právne aspekty

Vzdanie sa nároku na nehnuteľnosť je komplexný proces, ktorý si vyžaduje dôkladné pochopenie právnych predpisov a postupov. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na túto problematiku, od vecných bremien až po dedičské konania a exekúcie, s cieľom objasniť rôzne aspekty a postupy, ktoré s tým súvisia.

Vecné bremená a ich vplyv na nehnuteľnosť

Vecné bremeno je právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby (oprávneného). Toto obmedzenie sa týka užívania nehnuteľnosti. Vecné bremeno doživotného užívania znamená, že oprávnená osoba má právo užívať nehnuteľnosť alebo jej časť počas svojho života, bez ohľadu na zmenu vlastníka. Vlastník nehnuteľnosti je povinný toto právo rešpektovať a nezasahovať do jeho výkonu.

Práva a povinnosti vyplývajúce z vecného bremena

Oprávnený z vecného bremena má právo užívať nehnuteľnosť v rozsahu stanovenom v zmluve alebo rozhodnutí súdu. Ak sa oprávnený a povinný nedohodli inak, oprávnený je povinný znášať primerané náklady na zachovanie a opravy zaťaženej nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti má právo požadovať od oprávneného úhrady týchto nákladov.

Zrušenie vecného bremena

Vecné bremeno je možné zrušiť niekoľkými spôsobmi:

• Písomnou dohodou: Najjednoduchší spôsob zrušenia vecného bremena je písomná dohoda medzi oprávneným a povinným. Táto dohoda sa vkladá do katastra nehnuteľností.
• Rozhodnutím súdu: Ak dohoda nie je možná, môže súd zrušiť vecné bremeno na návrh jednej zo strán, ak nastanú okolnosti, ktoré odôvodňujú jeho zrušenie (napr. zánik dôvodu, pre ktorý bolo zriadené).
• Zánikom práva: Vecné bremeno zaniká smrťou oprávneného, ak ide o vecné bremeno viazané na osobu.
• Rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona: Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

Ak je oprávnená osoba dementná, na zrušenie vecného bremena je potrebné zbaviť ju svojprávnosti a ustanoviť opatrovníka, ktorý podpíše zrušenie doživotného užívacieho práva. Súd musí schváliť zrušenie vecného bremena, ak je to v záujme osoby, v prospech ktorej je toto právo zriadené.

Prečítajte si tiež: Ako vyňať lesný pozemok

Dedičské konanie a nároky na nehnuteľnosť

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Súd začne konanie o dedičstve aj bez návrhu, len čo sa od matriky dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Majetkové vyporiadanie po smrti

Ak zosnulý zanechal majetok, dedičia môžu pohrebné náklady uhradiť z dedičstva, pričom toto rozhodnutie musí byť v súlade s dedičským konaním a súhlasom dedičov. V dedičskom konaní platí odmenu notára ako súdneho komisára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. V ostatných prípadoch štát.

Započítanie daru na dedičský podiel (kolácia)

Ak vlastník nehnuteľnosti daruje nehnuteľnosť jednému z potomkov za svojho života, ostatní potomkovia môžu v dedičskom konaní po smrti darcu žiadať započítanie daru na dedičský podiel. To znamená, že hodnota daru sa odpočíta od dedičského podielu obdarovaného.

Dedičská dohoda

Ak sa dedičia dohodnú na vyporiadaní dedičstva, notár (súdny komisár) dohodu schváli. Touto chvíľou nadobudne dedičské rozhodnutie právoplatnosť, pričom Občiansky zákonník nepočíta s bežným „odvolaním“ (riadnym opravným prostriedkom) voči platne uzavretej dedičskej dohode. Ak má však dedič dôvodné podozrenie, že bol k podpisu donútený, prípadne nemal dostatočné informácie o obsahu dohody alebo jej boli podstatné skutočnosti zatajené, teoreticky prichádzajú do úvahy mimoriadne procesné prostriedky (napríklad konanie o neplatnosti právneho úkonu, či návrh na obnovu konania, ak by bola preukázaná nejaká závažná procesná vada).

Exekúcia a záložné právo na nehnuteľnosť

Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť je upravené v Exekučnom poriadku. Ide o tzv. nútené záložné právo, ktoré sa zriaďuje len na návrh oprávneného z exekučného titulu a len ak sa preukáže, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.

Prečítajte si tiež: Dôsledky vzdania sa odvolacieho práva po rozvode

Zriadenie exekučného záložného práva

Exekútor je povinný vydať upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva. Po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, čo sa exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, vydá súdny exekútor exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť). Tým dochádza k zriadeniu exekučného záložného práva.

Zánik exekučného záložného práva

Jediným zákonom upravený spôsob zrušenia exekučného záložného práva sa nachádza v Exekučnom poriadku. Podanie návrhu na súd, aby súd zastavil exekúciu napr. z dôvodu, že nebol dodržaný postup v prípade prednostného záložného veriteľa. Ďalším spôsobom zrušenia exekučného záložného práva, ktorý by prichádzal do úvahy v prípade, ak nedošlo k zastaveniu exekúcie je výmaz exekučného záložného práva na návrh exekútora, nakoľko platí zásada „kto vymenúva, ten odvoláva“.

Daňové záložné právo

Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi. Voči tomuto rozhodnutiu je možné v lehote 15 dní podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.

Vlastníctvo a nadobúdanie nehnuteľností

Vlastníctvo nehnuteľnosti sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak má oprávnený držiteľ nehnuteľnosť nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov, stáva sa vlastníkom veci. Oprávnený držiteľ je držiteľ, ktorý je vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí.

Práva a povinnosti vlastníka

Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.

Prečítajte si tiež: Vzdanie sa Práva

Vzdanie sa vlastníctva

Právo opustiť vec a vzdať sa jej vlastníctva je súčasťou obsahu vlastníckeho práva. Jednostranný právny úkon opustenia veci však musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, musí zahŕňať vôľovú stránku a musí napĺňať tiež vôľu vzdať sa vlastníctva veci a jej fyzické opustenie, pričom iba samotné neužívanie veci samo osebe ešte neznamená zánik vlastníctva.

Príklady z praxe a súdne rozhodnutia

Spor o vlastníctvo pozemkov

Ústavný súd Slovenskej republiky sa musel vyrovnať s prípadom, ktorého korene siahajú do obdobia spred takmer 70 rokov. Išlo o spor o vlastníctvo pozemkov, ktoré mali v roku 1948 nadobudnúť na základe výmeru o vlastníctve pôdy právni predchodcovia žalovanej. Tieto osoby sa následne predmetných pozemkov k 1.1.1951 vzdali v prospech JRD (jednotné roľnícke družstvo). ÚS konštatoval, že jednostranný právny úkon opustenia veci však musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, musí zahŕňať vôľovú stránku a musí napĺňať tiež vôľu vzdať sa vlastníctva veci a jej fyzické opustenie, pričom iba samotné neužívanie veci samo osebe ešte neznamená zánik vlastníctva.

Vymáhanie dlžného nájomného

Prenajímateľ je oprávnený využiť všetky dostupné prostriedky na vymáhanie nájomného, ak nájomca nezaplatí riadne a včas. Ako prenajímateľ máte v prípade nezaplatenia nájomného nájomcom záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.

Bránenie v styku s deťmi

Ak matka bráni otcovi v styku s deťmi, existuje možnosť obrátiť sa na súd s návrhom na výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí. To platí aj v prípade, ak ide o výkon rozhodnutia alebo dohody o styku rodičov s maloletým dieťaťom. Súčasne je daná súdu možnosť požiadať príslušný orgán obce a orgán starostlivosti o deti, aby viedli povinného k dobrovoľnému plneniu, či už súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí o úprave styku s nimi.

Neplatenie výživného

Ak si jeden z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu neplní, máte možnosť sa obrátiť na príslušný súd, aby v rámci tzv. občianskeho súdneho konania upravil rozsah vyživovacej povinnosti rodičov. Pokiaľ by došlo k úprave vyživovacej povinnosti voči deťom, či už právoplatným súdnym rozhodnutím súdu, alebo došlo k schváleniu dohody o výške výživného, a naďalej by druhý rodič neprispieval na deti, máte možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie.

Vecné bremeno po smrti oprávneného

Ak zomrie osoba, ktorá mala zapísané doživotné užívanie a bývanie v nehnuteľnosti, jej právo zaniká smrťou. Môžete požiadať príslušnú Správu katastra o výmaz vecného bremena, pričom treba doložiť úmrtný list.

Darovanie a jeho následky

Ak svokor daroval pozemok Vašej manželke, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve, mohol s ním nakladať podľa svojho uváženia bez toho, aby si jeho kroky vyžadovali súhlas druhého z manželov. Samozrejme sa nedá vylúčiť, že svokor podľahne tlaku a bude žiadať vrátenie daru. Musel by však dokázať, že sa Vaša manželka správa voči nemu alebo najbližším príbuzným správala v rozpore s mravmi.

tags: #vzdanie #sa #nároku #na #nehnuteľnosť #postup