Vznikajúci Spoluvlastnícky Podiel: Definícia a Kontext v Pracovnom Práve

Úvod

V pracovnom práve sa stretávame s rôznymi právnymi a faktickými úkonmi, ktoré majú vplyv na práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov. Medzi týmito úkonmi existuje dôležité rozlíšenie, ktoré má zásadný vplyv na ich právne následky. Tento článok sa zameriava na definíciu vznikajúceho spoluvlastníckeho podielu v kontexte faktických úkonov, pričom zohľadňuje vývoj právnej úpravy a relevantnú judikatúru.

Právne a Faktické Úkony: Základné Rozlíšenie

Právne úkony sú subjektívne právne skutočnosti, ktoré sú determinované správaním ľudí a s ktorými platné právo spája vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov. Sú upravené v § 34 Občianskeho zákonníka. Na druhej strane, faktické úkony nie sú považované za právne úkony, ale za iné subjektívne právne skutočnosti, na ktoré sa úprava právnych úkonov nevzťahuje. Zaradenie úkonu medzi faktické úkony má významné následky, napríklad sa naň nevzťahuje úprava platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov.

Medzi úkony, ktoré právna veda nezaraďuje medzi právne úkony, patria napríklad spoločenské a priateľské úsluhy, morálne záväzky, úkony v rámci hier či vzdelávania a rozhodnutia orgánov obchodných spoločností.

Faktické Úkony v Pracovnom Práve

Koncept faktických úkonov v pracovnom práve bol vytvorený rozhodovacou praxou súdov. Súdy postupne za faktické úkony uznali napríklad rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce), rozhodnutie o neospravedlnenej absencii zamestnanca (§ 144a ods. 6 Zákonníka práce), upozornenie zamestnávateľa na možnosť výpovede z pracovného pomeru v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny a rozhodnutie o rozvrhnutí pracovného času (§ 85 a nasl. pracovného času).

Podľa súdov, faktické úkony majú právne následky výhradne tam, kde sú ustanovené ako hmotnoprávna podmienka platnosti právneho úkonu. Rozhodovacia prax súdov sa obmedzuje výhradne na posudzovanie individuálnych prípadov, preto hľadať generálne platnú definíciu faktických úkonov v judikatúre by bolo márne.

Prečítajte si tiež: Narábanie so spoluvlastníckym podielom pod B1

Definície Faktických Úkonov v Právnej Vede

Barancová v Komentári k Zákonníku práce konštatuje, že „prejav vôle, ktorý nesmeruje ku vzniku, zmene a zániku práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch, nie je v prevažnej miere prípadov právnym úkonom. Takýto úkon sa označuje ako faktický úkon, ktorý má právnu relevanciu v prípadoch predpokladaných zákonom.“

Toman v svojej publikácii Individuálne pracovné právo k faktickým úkonom uvádza: „v pracovnoprávnych vzťahoch sa možno stretnúť s konaním, úkonmi, ktoré nie sú právnymi úkonmi, pretože nejde o taký prejav vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov pracovnoprávneho vzťahu.“

Najpodrobnejší opis faktického právneho úkonu nám ponúka česká právna veda. Drápal v komentári k českému Zákonníku práce uvádza, že faktické úkony predstavujú „prejavy vôle, ktoré samé o sebe nesmerujú k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, avšak majú (môžu mať) v spojení s inou právnou skutočnosťou (právnym konaním alebo právnou udalosťou) podľa zákona (právneho poriadku) v pracovnoprávnych vzťahoch právne následky “. Právne relevantné sú „len vtedy, keď to právne predpisy výslovne stanovia.“

Vývoj Chápania Právnych Úkonov v Pracovnom Práve

Pre pracovné právo neplatila vždy široká definícia právneho úkonu. Pôvodný Zákonník práce (zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce) definoval v § 240 ods. 1 právny úkon pre potreby pracovného práva nasledovne: „Právny úkon (pracovná zmluva, výpoveď, dohoda o náhrade škody a pod.) je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú.“ Pracovné právo teda vychádzalo z tzv. koncepcie úzkeho chápania právneho úkonu.

Pracovné právo už vtedy predpokladalo mnoho ďalších úkonov, ktoré nevyhnutne nemali sami o sebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, avšak boli pre pracovnoprávne vzťahy relevantné. Tieto úkony súdna prax a právna veda označila ako „faktické úkony“.

Prečítajte si tiež: Aspekty darovania spoluvlastníckeho podielu

Úprava chápania právnych úkonov sa však zavedením súčasného Zákonníka práce zmenila. Pre pracovné právo začala platiť definícia právneho úkonu obsiahnutá v Občianskom zákonníku, ktorá v danom čase už vychádzala z tzv. širokého poňatia právneho úkonu.

Náležitosti Faktických Úkonov

Faktické úkony nie sú právne úkony a preto nemôžeme hovoriť o náležitostiach faktických úkonov. Je však potrebné vysporiadať sa s „náležitosťami“, ktoré pre faktické úkony ustanovuje priamo právny predpis. Napríklad, pre rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) vyžaduje Zákonník práce písomnú formu. Obdobne, pre výzvu zamestnávateľa na odstránenie nedostatkov (§ 63 ods. 1 písm. d) bod 4. Zákonníka práce), či upozornenie na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny (§ 63 ods. 1 písm.

Pre nedodržanie písomnej formy právnych úkonov má pracovné právo podrobne rozpracované následky. V zmysle § 17 ods.

Konanie za Zamestnávateľa pri Faktických Úkonoch

Podobne ako pri následkoch nedodržania formy faktického úkonu, pre konanie za zamestnávateľa pre faktické úkony neexistuje v pracovnom práve zákonná úprava. Konanie za zamestnávateľa upravené v § 9 a nasl. Zákonníka práce je limitované na právne úkony („V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa…“ § 9 ods.

Prečítajte si tiež: Postupy pri prevode spoluvlastníckeho podielu

tags: #vznikajúci #spoluvlastnícky #podiel #definícia