Splnomocnenie advokáta v kontexte ústavného súdnictva

Ústavný súd Slovenskej republiky zohráva kľúčovú úlohu v ochrane ústavnosti a základných práv občanov. V rámci jeho právomocí je aj rozhodovanie o ústavných sťažnostiach, ktoré môžu smerovať aj proti prieťahom v súdnom konaní. V takýchto prípadoch je zastúpenie advokátom nevyhnutnou podmienkou. Tento článok sa venuje problematike splnomocnenia advokáta v kontexte konania pred Ústavným súdom SR, s dôrazom na ústavné sťažnosti týkajúce sa prieťahov v konaní.

Povinné zastúpenie advokátom pred Ústavným súdom SR

Podľa zákona, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V niektorých prípadoch musí byť strana v konaní zo zákona zastúpená advokátom. Sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom SR o ústavnej sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní musí byť povinne zastúpený advokátom. Toto ustanovenie má zabezpečiť, aby sťažovatelia mali v konaní pred Ústavným súdom SR kvalifikovanú právnu pomoc, nakoľko ide o zložité právne otázky, ktoré si vyžadujú odborné znalosti.

Ústavná sťažnosť na prieťahy v konaní

Každý fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že iným zásahom - nečinnosťou sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd, môže podať ústavnú sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažnosť na nečinnosť súdu je upravená v zákone č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov. Sťažnosť v súvislosti s nečinnosťou v súdnom konaní je potrebné adresovať predsedovi príslušného súdu, na ktorom súdne konanie prebieha. Sťažnosť je potrebné formulovať čo najpresnejšie. O spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov - prieťahov v konaní musí byť sťažovateľ upovedomený písomne.

Ústavná sťažnosť na prieťahy v konaní je upravená v zákone č. Ústavnou sťažnosťou sa sťažovateľ môže domáhať toho, aby Ústavný súd vydal pokyn, na základe ktorého bude príslušný súd povinný konať vo veci samej. Sťažovateľ za určitej podmienky môže podať ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR aj bez toho, aby využil predošlú ústavnú sťažnosť adresovanú predsedovi súdu. Ústavnú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní možno podať v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podmienky prípustnosti ústavnej sťažnosti na prieťahy v konaní

Ústavná sťažnosť na prieťahy v konaní je prípustná len za predpokladu, že sťažovateľ vyčerpal všetky právne prostriedky. To znamená, že predtým ako sa sťažovateľ obráti so svojou sťažnosťou na Ústavný súd SR, musí podať najprv sťažnosť na nečinnosť súdu/prieťahy v súdnom konaní predsedovi súdu podľa zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov.

Prečítajte si tiež: Ako vyplniť žiadosť o príspevok na rekreáciu?

Náležitosti splnomocnenia pre konanie pred Ústavným súdom SR

Otázka zaručenej konverzie splnomocnenia na zastupovanie v súdnom konaní sa stáva v intenciách povinného elektronického doručovania do schránok súdov v praxi čoraz aktuálnejšou. Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať ustanovenia zákona e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene účastníka konania sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo, ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente. Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Ak splnomocniteľka nedisponuje možnosťou autorizácie podľa § 23 zákona o e - governmente, bude potrebné vykonať v zmysle § 35 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente zaručenú konverziu splnomocnenia opatreného vlastnoručným podpisom splnomocniteľky z listinnej podoby do elektronickej s pripojením osvedčovacej doložky.

Splnomocnenie je jednostranný právny úkon zastúpenej strany, ktorým sa súdu a iným subjektom konania preukazuje existencia vzťahu zastúpenia a jeho rozsah. Bez predloženia riadneho splnomocnenia nekoná súd so stranou ako so zastúpeným subjektom a neprihliada ani na úkony zástupcu urobené v mene zastúpeného.

Rozsah splnomocnenia udeleného advokátovi

Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom, reštrukturalizáciou, verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva.

Finančné zadosťučinenie za prieťahy v konaní

Sťažovateľ pred Ústavným súdom SR má právo vždy požadovať priznanie finančného odškodnenia za prieťahy v súdnom konaní. Výška finančného odškodnenia závisí napríklad aj od toho, či postupom súdu nedošlo k zmareniu možnosti účastníka domôcť sa svojho práva. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, táto môže byť rôzna. Podľa závažnosti zásahu do práv sťažovateľa to môže byť aj niekoľko tisíc eur.

Ústavný súd SR má v čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenú právomoc priznať „primerané finančné zadosťučinenie“, ktoré nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy. Primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožniť s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu alebo za ušlý zisk. Jazykovým výkladom možno odvodiť, že „primerané finančné zadosťučinenie“ znamená zadosťučinenie, ktoré sa poskytne v peniazoch a vo výške, ktorá je primeraná. Primeranosť spočíva v nastolení spravodlivej rovnováhy medzi poškodeným záujmom a protiprávnym správaním.

Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti

Povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť a jej limity

Zo všetkých subjektov povinných zachovávať v trestnom konaní mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho zamestnania alebo povolania, majú advokáti túto povinnosť vymedzenú najextenzívnejšie a najrigoróznejšie. Právny základ povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť predstavuje ustanovenie § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. Povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť sa nekonštituuje na základe právneho úkonu osobitne vo vzťahu ku každému jednému klientovi, ale táto povinnosť vzniká priamo ex lege z podstaty posudzovaného právneho vzťahu. Povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť pritom vzniká bez ohľadu na (ne)existenciu právnej skutočnosti (napr. mandátna zmluva, splnomocnenie a pod.), ktorou sa konštituuje osobitný právny vzťah medzi advokátom a jeho klientom.

Existujú však výnimky, kedy advokát nie je povinný zachovávať mlčanlivosť. Napríklad, ak má advokát povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu, alebo ak je sám obvinený z trestného činu a prelomenie mlčanlivosti je nevyhnutné pre jeho obhajobu.

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie ÚPSVaR a odvolanie

tags: #splnomocnenie #advokata #ustavny #sud #vzor