
Dedenie je komplexný právny proces, ktorý zahŕňa prechod práv a povinností zosnulého na jeho dedičov. Tento proces sa riadi Občianskym zákonníkom a Civilným mimosporovým poriadkom. V praxi sa často vyskytujú situácie, kedy je potrebné určiť, kto je dedičom alebo či určitý majetok patrí do dedičstva. V takýchto prípadoch sa využíva žaloba o určenie dedičstva. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane vzoru žaloby, dôležitých právnych aspektov a postupov súdov.
Dedičské právo zabezpečuje univerzálny prechod práv a povinností z poručiteľa na jeho dedičov. Dedič vstupuje do právneho postavenia poručiteľa a nadobúda aktíva aj pasíva (dlhy) dedičstva. Dôležitá je zásada univerzálnej sukcesie, ktorá definuje dedičské právo ako univerzálny prechod práv a povinností. Dedičstvo však neznamená len nadobudnutie majetku, ale aj prevzatie záväzkov. Dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za jeho dlhy, ktoré na neho prešli smrťou poručiteľa, avšak len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je dedičov viac, zodpovedajú za tieto náklady a dlhy podľa pomeru, v akom dedičstvo nadobudli k celému dedičstvu. Súd (súdny komisár) je v dedičskom konaní povinný zistiť všetok majetok poručiteľa a jeho dlhy.
Žaloba o určenie dedičstva sa podáva v prípadoch, keď vznikne spor o to, kto je dedičom alebo či určitá vec patrí do dedičstva. Dedičské konanie je mimosporové, a preto neumožňuje riešenie sporných majetkových alebo právnych otázok. Ak účastník dedičského konania popiera, že poručiteľovi patrila vec alebo právo, súdny komisár na takýto sporný majetok neprihliadne. V takom prípade je potrebné podať žalobu mimo dedičského konania na určenie, že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom spornej veci.
Príkladom môže byť situácia, keď sú spory o vlastníctvo autorských práv. Ak dedičia popierajú dlh zaradený do súpisu majetku a dlhov, pričom tvrdia, že dlh vôbec neexistoval alebo zanikol, súdny komisár na neho neprihliadne. Ak veriteľ už disponuje exekučným titulom proti poručiteľovi, prechod dlhu na dediča sa preukáže rozhodnutím o dedičstve, aj keď tento dlh nebol v súpise pasív uvedený.
Súdny komisár vykonáva predbežné vyšetrenie na zistenie dedičov, majetku a dlhov poručiteľa. Na návrh dedičov môže súd vydať uznesenie (tzv. convocatio creditorum), ktorým vyzve veriteľov, aby oznámili svoje pohľadávky v určenej lehote (min. 1 mesiac). Je v záujme dedičov, aby sa dlhy spoľahlivo zistili, najmä pre vyhodnotenie, či je dedičstvo predlžené. Ak veriteľ svoju pohľadávku na základe tejto výzvy neprihlási, nemá to vplyv na existenciu jeho pohľadávky ani na zodpovednosť dedičov, pokiaľ nedošlo k likvidácii dedičstva.
Prečítajte si tiež: Ako vyplniť žiadosť o príspevok na rekreáciu?
Ak je spochybnená platnosť závetu alebo listiny o vydedení, dedičský súd (notár) môže uložiť tomu, kto popiera platnosť, aby sa obrátil žalobou na súd. Formálne náležitosti listiny o vydedení posudzuje súd ex offo (z úradnej moci), zatiaľ čo dôvody vydedenia (napr. neposkytnutie pomoci poručiteľovi v chorobe) musí preukázať ten, kto sa vydedenia dovoláva. Ak listina o vydedení spĺňa formálne náležitosti, predpokladá sa, že dôvody pre vydedenie boli splnené, pokiaľ vydedený nepreukáže opak.
Existujú tri základné formy závetu:
Závet možno zrušiť neskorším platným závetom, ktorý výslovne odvolá predchádzajúci závet. Odvolanie musí mať rovnakú právnu formu ako závet. Závet môže byť zrušený aj zničením listiny (roztrhanie, spálenie, vymazanie textu), ale len ak to bol úmysel poručiteľa zrušiť svoju vôľu. Ak zničenie nebolo úmyselné alebo ho vykonala tretia osoba, závet sa neruší. Zničenie sa nevzťahuje na závety vo forme notárskej zápisnice.
Hoci samotná žaloba na určenie dedičov alebo majetku nie je priamo spojená s likvidáciou, konštatovanie predlženého dedičstva (keď pasíva prevyšujú aktíva) je dôležité. Ak je likvidácia nariadená, neuspokojené pohľadávky veriteľov zanikajú a veritelia si už nemôžu svoje práva domáhať žalobou. Ak dedičský súd (notár ako súdny komisár) zistí spornosť v otázke majetku alebo dlhov, alebo ak existuje spor o dedičské právo, v konaní o dedičstve na tieto sporné skutočnosti neprihliada. Namiesto toho účastníkom, ktorí popierajú určitú skutočnosť, uloží, aby svoje právo uplatnili žalobou na súde.
Sporný majetok je majetok, o ktorom sa účastníci sporia, či patril poručiteľovi v čase smrti. Súdny komisár naň v dedičskom konaní neprihliada a je potrebné podať určovaciu žalobu mimo dedičského konania. Sporný dlh je dlh, ktorého existenciu alebo výšku niektorý z dedičov popiera (napr. tvrdí, že neexistoval alebo zanikol).
Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti
Áno, žalobu na určenie dedičského práva alebo vlastníctva poručiteľa môžete podať aj po skončení konania o dedičstve. Ak bude žaloba úspešná, majetok alebo dedičské právo sa prejedná v tzv. dodatočnom konaní o dedičstve.
Cieľom žaloby je vyriešiť spornosť otázky vlastníctva alebo dedičského práva. Ak súd v sporovom konaní rozhodne, že určitá vec patrí do dedičstva alebo že určitá osoba je dedičom, toto rozhodnutie je záväzné a slúži ako podklad pre ďalší postup v dedičskom konaní. Ak žaloba nie je podaná proti všetkým potrebným stranám, súd ju zamietne.
Dedičské konanie je mimosporové a nemôže vykonávať rozsiahle dokazovanie o sporných skutkových okolnostiach. Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví ďalší majetok poručiteľa (napríklad v dôsledku úspešnej určovacej žaloby), súd vykoná dodatočné konanie o dedičstve. Ak je dedičstvo predlžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov. Takáto dohoda musí byť uzavretá pred súdom (notárom ako súdnym komisárom). Notár túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Ak k dohode o predlženom dedičstve nedôjde, súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva.
Likvidácia je výlučne procesný úkon, ktorého účelom je speňaženie majetku poručiteľa na úhradu jeho dlhov. Speňažovanie sa môže vykonávať formou dražby alebo priamym predajom. Počas likvidácie dedičstva veritelia prihlásia svoje pohľadávky. Notár posudzuje tieto pohľadávky, pričom môže prihliadať aj na námietky premlčania vznesené dedičmi, štátom alebo inými veriteľmi. Ak sa majetok nepodarí speňažiť, pripadá štátu. Právoplatným skončením likvidácie dedičstva zanikajú voči dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov.
Záhradnícka 28
Prečítajte si tiež: Rozhodnutie ÚPSVaR a odvolanie
896 66 Bratislava
Ján Pekný
Limbová 48, 789 99 Bratislava
r. č.: 132456/8996
Andrej Krátky
Jarovná 45, 896 66 Bratislava
r. č.: 456985/7899
Vec: Žaloba o určenie, že žalovaný nie je dedičom
Súdny poplatok vo výške 33 EUR uhradený kolkom.
1.1 Môj otec Jozef Pekný trpel od roku 2007 pokročilým štádiom Alzheimerovej choroby. Dňa 1. mája 2011 zomrel. V dedičskom konaní vedeným Okresným súdom Bratislava 1 pod sp. zn. ABCK 6/2011 predložil žalovaný závet z dňa 5. apríla 2011, ktorý napísal a podpísal môj otec. V ňom bol žalovaný stanovený za dediča celého majetku.
2.1 Vzhľadom na pokročilé štádium vyššie uvedenej choroby, prejavujúcej sa napr. ťažkou stratou pamäti, bol môj otec veľmi ľahkým cieľom podvodu. Od zhoršenia priebehu choroby a jej príznakov, trávil pravidelne tri dni v týždni - od pondelka do stredy, v Ústave pre dlhodobo nemocných v Trnave. Počas tejto doby som sa nemohol vzhľadom na svoje zamestnanie o neho starať.
3.1 Z toho dôvodu namietam, že predložený závet môjho otca z dňa 5. apríla 2011 nie je vzhľadom na jeho zdravotný stav, kedy nebol schopný zapamätať si svoje vlastné meno, platný. Ako jedinému dedičovi mi bolo zo zákona rozhodnutím Okresného súdu Bratislava 1 z dňa 1. júna 2011 udelené, aby som do 2 mesiacov podal u Okresného súdu Bratislava 1 žalobu na určenie, že žalovaný nie je dedičom.
4.1 Navrhujem preto vydanie tohto rozsudku:
Určuje sa, že žalobca Ján Pekný, nar. 1. decembra 1955, je dedičom zo zákona po poručiteľovi Jozefovi Peknom, nar. 5. septembra 1929, zomrelom dňa 1. mája 2011. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náklady na konanie do 3 dní odo dňa, kedy rozsudok nadobudne právnu moc.
V Bratislave, dňa 31. augusta 2011
………………………….
Ján Pekný
V súdnej praxi existujú rôzne názory na to, kto môže podať žalobu o určenie, že vec patrí do dedičstva. Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) zastáva názor, že aktívne legitimovaný môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom alebo jeho nástupcom. Súdy v týchto prípadoch argumentujú tým, že v konaní majú dedičia postavenie nerozlučných spoločníkov. Konania sa preto musia zúčastniť všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie.
Na druhej strane, Najvyšší súd Českej republiky (NS ČR) zdieľa opačný názor a tvrdí, že právo podať žalobu o určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom majetku, má jednotlivo každý potenciálny dedič.
Žaloba na vydanie dedičstva od nepravého dediča je upravená v § 485 Občianskeho zákonníka. Ide o prípad, keď prebehlo a právoplatne skončilo dedičské konanie, v ktorom však nebol účastníkom dedič, ktorý mal právo dediť. V takom prípade môže takýto oprávnený dedič využiť právo na podanie žaloby na vydanie dedičstva od nepravého dediča.
Právo na podanie žaloby na vydanie dedičstva od nepravého dediča sa premlčuje v lehote 3 rokov. Žaloba sa podáva voči nepravému dedičovi, teda tomu, kto bol ako dedič označený v rozhodnutí o dedičstve.
Nepravý dedič je povinný vydať oprávnenému dedičovi všetko, čo nadobudol z dedičstva, v rozpore s dedičským právom, teda účelom a cieľom citovaného ustanovenia je dosiahnutie stavu, aký by nastal, ak by oprávnený dedič riadne nadobudol majetok poručiteľa podľa dedičského práva, t. j. podľa jeho dedičského podielu.
Požiadavka, aby o majetku poručiteľa, ktorý sa objaví až po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, prebehlo konanie o dedičstve (v odôvodnených prípadoch dokonca aj bez návrhu), je odrazom dôsledného uplatnenia princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Dôvodom, pre prejednanie majetku, ktorý už bol v pôvodnom konaní považovaný za dedičstvo, nemôže byť skutočnosť, že dosiaľ nedošlo k zápisu tých (spolu)vlastníckych práv dediča v katastri nehnuteľností, ktoré už nadobudol dedením.