
Téma telesných trestov detí na Slovensku je dlhodobo diskutovaná a rozdeľuje spoločnosť. Hoci mnohé krajiny v Európe už fyzické tresty detí zakázali, Slovensko medzi ne zatiaľ nepatrí. Aké sú názory vlády na túto problematiku a aké kroky sa podnikajú pre ochranu detí pred násilím?
Slovensko spolu s Českou republikou patrí medzi posledné krajiny v Európe, ktoré legislatívne nezakazujú telesné tresty detí. Táto skutočnosť je kritizovaná medzinárodnými organizáciami a odborníkmi, ktorí upozorňujú na negatívny dopad fyzického trestania na vývoj dieťaťa. Napriek tomu, podľa prieskumov verejnej mienky, väčšina rodičov na Slovensku je proti zákazu telesných trestov.
Medzi argumentmi proti zákazu telesných trestov sa často objavuje obava z prehnaného zasahovania štátu do rodinnej výchovy a z možného odoberania detí rodičom. Tieto obavy sú často živené dezinformáciami a konšpiračnými teóriami o tzv. juvenilnej justícii, ktoré sa šírili aj vďaka ruskej ambasáde v roku 2013.
Násilie na deťoch, vrátane telesných trestov, má vážne a dlhodobé následky na ich fyzické a duševné zdravie, vzdelanie, sociálne začlenenie a budúce rodičovstvo. Deti, ktoré zažívajú násilie, majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku duševných problémov, agresívneho správania a ťažkostí v medziľudských vzťahoch. Situácia sa ešte zhoršila počas pandémie Covid-19, keď boli deti zavreté doma s násilníkom, čo viedlo k nárastu detských samovrážd a sebapoškodzovania.
Odborníci a mimovládne organizácie navrhujú niekoľko krokov na zlepšenie ochrany detí pred násilím na Slovensku:
Prečítajte si tiež: Zmluva: Platnosť a účinnosť
Poslanci Progresívneho Slovenska Ondrej Prostredník a Lucia Plaváková navrhujú novelu zákona o rodine, ktorá má ochrániť deti pred telesnými trestami. Navrhujú zakotviť do zákona ustanovenie, ktoré hovorí, že rodičia rešpektujú právo dieťaťa na detstvo bez násilia a sú povinní ho pred ním chrániť. Rodičia by mali pri výchove dieťaťa používať výchovné prostriedky, ktoré zabezpečujú jeho duševný, telesný, citový a rozumový vývoj bez ohrozenia jeho zdravia, dôstojnosti a bez telesného trestania, duševného strádania a iných ponižujúcich prostriedkov.
Vláda Slovenskej republiky schválila 13. novembra 2023 Národnú stratégiu na ochranu detí pred násilím - Detstvo bez násilia pre všetky deti (2023 - 2029), ktorá obsahuje veľké množstvo dát poukazujúcich na škodlivosť násilia páchaného na deťoch pre ich ďalší psychický vývoj.
Telesné tresty majú dlhú históriu, ktorá siaha až do staroveku. V starovekom Egypte a Číne boli tvrdé disciplinárne opatrenia bežnou súčasťou výchovy. V starovekom Ríme sa používala palica a metla. V stredoveku sa v školách trestalo krádež a klamstvo. V 16. storočí Jan Amos Komenský síce hovoril o ľudskosti, ale bol za to, aby žiaci boli trestaní a autorita bola zachovaná. V Rakúsko-Uhorsku boli telesné tresty v školách zakázané zákonom v roku 1870.
V súvislosti s pandémiou Covid-19 sa vynárajú paralely s epidémiou cholery z 19. storočia. Podobne ako vtedy, aj dnes štátne úrady prijímajú prísne opatrenia na zabránenie šíreniu choroby. Aj vtedy, aj dnes sa stretávame s neposlušnosťou voči úradom a s neistotou a strachom jednoduchých obyvateľov.
V ankete sa rôzne osobnosti vyjadrili k problematike telesných trestov. Niektorí zdôrazňujú, že omnoho horšie ako nejaká tá facka je psychické ponižovanie. Iní tvrdia, že tresty by mali byť, inak sa nikam nepohneme a zo školákov vyrastú vagabundi. Ďalší majú na telesné tresty pekné spomienky.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o exkluzívnej zmluve
Prečítajte si tiež: Doklady o vzdelaní: preklad a uznávanie