Vzor Zmluvy Medzi Zamestnávateľom a Živnostníkom: Príručka pre Úspešnú Spoluprácu

V súčasnom dynamickom podnikateľskom prostredí sa stále viac firiem obracia na spoluprácu so živnostníkmi. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vzor zmluvy medzi zamestnávateľom a živnostníkom, s dôrazom na daňové aspekty, výhody a nevýhody pre obe strany, a na to, ako sa vyhnúť nelegálnemu "švarc systému".

Úvod do Spolupráce so Živnostníkmi

Spolupráca so živnostníkmi môže byť pre firmy atraktívna z viacerých dôvodov. V niektorých prípadoch, ak potrebujete nové posily do firmy, môžete zvažovať aj spoluprácu so živnostníkmi. Ponúka flexibilitu, potenciálne nižšie náklady a administratívnu úsporu. Avšak, je dôležité rozlišovať medzi legálnou a nelegálnou formou spolupráce.

Daňové Aspekty pre Živnostníkov

Informácie v tejto časti sú určené pre daňovníkov, fyzické osoby, ktoré dosahujú príjmy zo živnosti na základe živnostenského oprávnenia podľa zákona č. 455/1991 Zb. Ak daňovník, fyzická osoba, vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, príjmy z takejto činnosti na daňové účely zaradí medzi príjmy zo živnosti (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov).

Povinnosť Podania Daňového Priznania

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t. j. ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava). Živnostník má povinnosť podať daňové priznanie elektronicky, nakoľko je podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) registrovaný pre daň z príjmov.

Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z príjmov, môže správca dane na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z príjmov predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania, najviac o tri celé kalendárne mesiace, alebo ak súčasťou príjmov daňovníka sú príjmy zo zdrojov v zahraničí, správca dane na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z príjmov predĺži lehotu na podanie daňového priznania najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia živnostník zrušil živnostenské oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je do 31. marca 2026.

Prečítajte si tiež: Ako vyplniť žiadosť o príspevok na rekreáciu?

Uplatňovanie Daňových Výdavkov

Živnostník má možnosť uplatniť si daňové výdavky dvoma spôsobmi:

1. Paušálne výdavky: Vo výške 60 % z úhrnu príjmov (t. j. z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov).
2. Skutočné preukázateľné výdavky: Na základe vedenia daňovej evidencie (§ 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov) alebo účtovníctva.

Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V prípade, ak daňovník s príjmami zo živnosti má v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov z podnikania resp. z inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže sa rozhodnúť len pre jeden spôsob uplatnenia daňových výdavkov. To znamená, že pri všetkých týchto príjmoch (§ 6 ods. 1 a § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov) uplatní buď paušálne výdavky alebo skutočné preukázateľné výdavky.

Ak živnostník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky živnostníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti.

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zo živnosti, postupuje podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. podvojného účtovníctva.

Daňová Evidencia a Účtovníctvo

Živnostník môže viesť daňovú evidenciu, účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. podvojného účtovníctva. Daňová evidencia zahŕňa evidenciu o príjmoch a daňových výdavkoch, evidenciu o hmotnom majetku, nehmotnom majetku a finančnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm. m) zákona o dani z príjmov], evidenciu o zásobách a evidenciu o pohľadávkach a záväzkoch. V prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku a prílohou daňového priznania nie sú účtovné výkazy (t. j. neprikladá k daňovému priznaniu Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch).

Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti

Živnostník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je považovaný za účtovnú jednotku. Pri vedení účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva. Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. 2 zákona o účtovníctve neustanovuje inak. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve. Ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods. 4 zákona o účtovníctve prílohy, ukladajú sa do registra účtovných závierok spolu s prílohami. Pri zostavovaní účtovnej závierky sú účtovné jednotky povinné predkladať účtovnú závierku podľa vzoru vrátane vysvetliviek uvedeného v prílohe opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších predpisov.

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia sa aj napriek tomu, že nie je zapísaný do Obchodného registra, môže rozhodnúť účtovať v sústave podvojného účtovníctva. V takomto prípade postupuje podľa Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom a na základe jej zatriedenia do veľkostných skupín zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. 2 zákona o účtovníctve neustanovuje inak. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve. Ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods. 4 zákona o účtovníctve prílohy, ukladajú sa do registra účtovných závierok spolu s prílohami.

Mikro Účtovná Jednotka

Od 1. januára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 352/2013 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 až 7 definuje nový typ účtovnej jednotky - mikro účtovná jednotka. Od 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 333/2014 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 a nasl. upravuje podmienky pre mikro účtovnú jednotku. Účtovné jednotky sa musia zatriediť podľa tohto zákona od 1. 1. kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa zostavuje účtovná závierka.

Prechod medzi sústavami účtovníctva je upravený Opatrením MF SR č. MF/13629/2009-74. Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Živnostník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1.1. príslušného kalendárneho roka).

Daňové Výdavky a Odpisovanie Majetku

Daňovým výdavkom živnostníka môže byť iba taký výdavok, ktorý je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Ak sa jedná o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok iba v pomernej časti, a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie.

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie ÚPSVaR a odvolanie

Medzi daňovo uznané výdavky patria napríklad:

• výdavky na hmotné zabezpečenie žiaka (podľa § 26 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave v znení neskorších predpisov) a na poskytovanie praktického vyučovania; od 1.9.2018 aj výdavky na odmenu za produktívnu prácu (podľa § 27 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave v znení neskorších predpisov) najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy, náklady (výdavky) na podnikové štipendium (podľa § 27 ods. 6 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave) a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov (§ 4, § 6 a § 6a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov).

Naopak, medzi daňovo neuznané výdavky patria napríklad:

• výdavky na osobnú potrebu, ktoré vždy nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov,
• výdavky zamestnávateľa v súvislosti s motorovým vozidlom zamestnávateľa poskytnutého zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely, kedy je zamestnancovi zdaňovaný nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Výdavky na Dopravu a Stravovanie

Výdavky živnostníka (daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) na spotrebované pohonné látky pri používaní motorového vozidla na podnikateľské účely sú daňovým výdavkom. Od 1.5.2024 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 73/2024 Z. z. na 0,268 eur (pre osobné motorové vozidlá).

Ak živnostník využíva na svoju podnikateľskú činnosť motorové vozidlo iné ako vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku (napr. osobné motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, prenajaté alebo vypožičané, nákladné), má možnosť vybrať si z troch spôsobov uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky (§ 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov):

1. Podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii: Alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %; ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa § 31 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2. Na základe dokladov o nákupe pohonných látok: Spotreba pohonných látok môže byť uplatnená na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel. Aby bolo možné uznať celú spotrebu pohonných látok týmto spôsobom, daňovník musí mať satelitnú jednotku schopnú sledovať ich spotrebu a vykonané jazdy.
3. Vo forme paušálnych výdavkov: Spotreba pohonných látok sa môže uplatniť vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Uplatňovanie výdavkov týmto spôsobom, t. j. v paušálnej výške 80 % z preukázateľne nakúpených pohonných hmôt, nemá vplyv na ostatné ustanovenia zákona o dani z príjmov týkajúce sa uplatňovania výdavkov na odpisovanie auta alebo výdavkov vynaložených v súvislosti s týmto obchodným majetkom.

Ďalšie daňovo uznané výdavky:

• ako výdavky na stravné počas pracovnej cesty podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov,
• ako výdavky na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v mieste pravidelného výkonu svojej činnosti vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo je od 1.9.2024 do 31.3.2025 vo výške 4,57 eura za každý odpracovaný deň daňovníka, od 1.4.2025 do 31.11.2025 vo výške 4,84 eura za každý odpracovaný deň daňovníka a od 1.12.2025 vo výške 5,12 eura za každý odpracovaný deň daňovníka. Tieto výdavky na vlastné stravovanie daňovníka nie je daňovník povinný preukazovať dokladom o nákupe stravy alebo stravovacej poukážky. Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, za ktorý si uplatní výdavky na stravovanie v súvislosti s výkonom práce v inom mieste, ako je miesto jeho pravidelného výkonu činnosti [podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov]. S účinnosťou od 1.9.2024 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 211/2024 Z.z. S účinnosťou od 1.4.2025 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 39/2025 Z. z. S účinnosťou od 1.12.2025 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.

Výdavky na Rekreáciu

Daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. w) zákona o dani z príjmov sú aj výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 (t. j. s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti), ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a Zákonníka práce, ak daňovníkovi nebol poskytnutý tento príspevok na rekreáciu v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Daňovým výdavkom je teda iba výdavok na rekreáciu podnikateľa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok, ak podnikateľ splnil podmienku vykonávania podnikateľskej činnosti nepretržite najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie.

Odpisovanie Majetku

Pri odpisovanom hmotnom majetku sa výdavky uplatňujú postupne vo forme odpisov (§ 26 až 28 zákona o dani z príjmov v nadväznosti na prílohu č. 1 zákona o dani z príjmov), pri neodpisovanom hmotnom a nehmotnom majetku pri jeho vyradení z užívania (napr. v dôsledku likvidácie). Daňovým odpisovaním hmotného a nehmotného majetku sa rozumie postupné zahrňovanie odpisov do daňových výdavkov. V danom prípade musí ísť o hmotný a nehmotný majetok, o ktorom daňovník účtuje alebo ho eviduje podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku, účtovaného podľa zákona o účtovníctve alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu obdobia, môže uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja tohto majetku, možno uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. V prvom roku odpisovania hmotného majetku zaradeného do užívania môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov iba alikvotnú časť ročného odpisu pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtuje alebo v ktorých sa majetok eviduje. Odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrňujú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. Ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku. Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov. Pri preradení majetku z osobného užívania do obchodného majetku daňovník odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny (§ 25 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov).

Daňovník má možnosť na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia prerušiť uplatňovanie daňových odpisov na jedno alebo viac celých zdaňovacích období, a to počnúc rokom zaradenia majetku do podnikania. V ďalšom zdaňovacom období pokračuje daňovník v odpisovaní tak, ako keby nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky). Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy podľa § 26 ods. 13 zákona o dani z príjmov.

S účinnosťou od 1.1.2021 môže mikrodaňovník využiť aj zvýhodnený spôsob odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov. Tento zvýhodnený spôsob odpisovania môže využiť iba pri hmotnom majetku zaradenom do odpisovej skupiny 0 až 4, okrem osobného automobilu zatriedeného do kódu klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou 48 tis. Pri tomto zvýhodnenom spôsobe odpisovania hmotného majetku môže daňovník uplatniť odpis v akejkoľvek výške počas doby odpisovania určenej pre príslušnú odpisovú skupinu, najviac však do výšky vstupnej ceny hmotného majetku.

Práca na Živnosť vs. Zamestnanie: Kedy je to Legálne?

Nie vždy je práca na živnosť legálne možná. Ak ponúkaná práca spĺňa znaky závislej práce, musí byť uzatvorená na jej vykonávanie pracovná zmluva, príp. dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce.

Švarc Systém: Nelegálne Zamestnávanie na Živnosť

Model zastierania pracovného pomeru prácou na živnosť sa nazýva „švarc systém“. Ide o situáciu, kedy živnostník vykonáva činnosti ako klasický zamestnanec (nadriadený vs. podriadený, presne stanovený pracovný čas, využívanie majetku zamestnávateľa a pod.). Tento fenomén začína byť stále viac pod drobnohľadom štátu a takýchto ľudí označuje za tzv. fiktívnych živnostníkov.

Dôsledky Švarc Systému

Okrem zvýšenia pokút má zamedziť „zamestnávaniu na živnosť“ aj nové ustanovenie, ktoré bolo schválené v rámci tretieho konsolidačného balíčka. Z pohľadu ekonomiky švarc systém prináša výpadky príjmov z daní a odvodov v stovkách miliónov eur ročne.

Výhody Spolupráce so Živnostníkmi

Práca na živnosť môže byť výhodná tak pre zamestnávateľa, ako aj pre samotného pracovníka.

Výhody pre Zamestnávateľa

• Finančná úspora: Zamestnávateľ neplatí odvody za zamestnanca (zdravotné, sociálne poistenie), príspevok na stravovanie, príp. iné benefity.
• Administratívna úspora: Vedenie mzdovej agendy a dodržiavanie zákonov týkajúcich sa zamestnávania predstavuje významnú byrokratickú záťaž.
• Flexibilita: Väčšia voľnosť pri podmienkach vzťahu medzi dvoma podnikateľmi v porovnaní so vzťahom zamestnanca a zamestnávateľa, ktorý je pomerne striktne upravený Zákonníkom práce.

Výhody pre Živnostníka

• Finančné hľadisko: Na faktúru je obvykle možné vypýtať si viac, ako by bola hrubá mzda zamestnanca.
• Daňové výhody: Živnostník si môže uplatniť paušálne výdavky, a to až vo výške 60 % z príjmov, plus zaplatené odvody, teda daň z príjmov platí z oveľa nižšieho daňového základu, ako ich platí zamestnanec na TPP. Navyše, ak sú príjmy zo živnosti nižšie ako 100 000 eur ročne, uplatní sa sadzba dane len vo výške 15 %, oproti klasickým 19 % u zamestnanca (príp. 25 % pri vyšších príjmoch).

Riziká Spolupráce so Živnostníkmi

• Možnosť pokutovania za nelegálnu prácu: Zo strany Inšpektorátu práce - ak teda daný vzťah formálne či vecne vykazuje znaky závislej, tj “zamestnaneckej” práce.
• Zodpovednosť za škodu: Ak nedôjde k uzatvoreniu kvalitnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka, dodávateľ bude zodpovedať za omeškanie, prípadne aj za škodu, ktorá môže vzniknúť na strane objednávateľa.

Vzor Zmluvy so Živnostníkom

Pri spolupráci so živnostníkom je dôležité mať uzatvorenú kvalitnú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, ktorá by upravovala podmienky spolupráce, hoci zákon písomnú formu zmluvy nevyžaduje a možné je fungovať aj na systéme objednávok.

Čo by mala obsahovať zmluva so živnostníkom?

• Identifikácia zmluvných strán: Obchodné meno a sídlo zamestnávateľa a meno, priezvisko a bydlisko živnostníka.
• Predmet zmluvy: Presný popis činnosti, ktorú bude živnostník vykonávať.
• Doba trvania zmluvy: Určenie, či ide o zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú.
• Odmena: Výška odmeny a spôsob jej vyplácania.
• Práva a povinnosti zmluvných strán: Podrobné špecifikovanie práv a povinností zamestnávateľa a živnostníka.
• Zodpovednosť za škodu: Upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú jednou zo zmluvných strán.
• Ukončenie zmluvy: Podmienky ukončenia zmluvy.

Čo by nemalo byť v zmluve so živnostníkom?

• Znaky závislej práce: Zmluva by nemala obsahovať znaky závislej práce, ako napríklad povinnosť dodržiavať pracovný čas, podriadenosť nadriadenému, používanie majetku zamestnávateľa, a pod.

Alternatívne Formy Spolupráce

Okrem práce na živnosť existujú aj iné formy spolupráce, ako napríklad:

• Práca na autorskú zmluvu: Elegantný únik od odvodov, ak je autorská zmluva uzatvorená na použitie diela, ide o pasívny príjem a suma na strane autora nepodlieha odvodom do zdravotnej aj Sociálnej poisťovne.
• Práca na zmluvu o dielo: Závisí od jej obsahu, jednoznačne závislá práca, tak darmo sa to volá zmluva o dielo, práva a povinnosti oboch strán sú uvedené v bode 4.
• Trvalý pracovný pomer: Zamestnanec sa nemusí starať takmer o žiadnu agendu, prihlasovacie a vykazovacie povinnosti či komunikáciu s úradmi.

tags: #vzor #zmluva #medzi #zamestnavatelom #a #živnostníkom