Vzor zmluvy o prevode administratívnej budovy: Komplexný sprievodca

Problematika prevodu administratívnych budov je komplexná a zahŕňa nielen právne, ale aj daňové aspekty. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na túto tému, s dôrazom na vzor zmluvy o prevode administratívnej budovy a s tým súvisiace daňové povinnosti. Odborníčka Ing. Dagmar Bednáriková, daňová poradkyňa a členka SKDP, sa dlhodobo zaoberá problematikou nehnuteľností v kontexte s jednotlivými daňovými povinnosťami s nimi spojenými.

Daňové aspekty prevodu administratívnej budovy

Prevody nehnuteľností, vrátane administratívnych budov, sú spojené s rôznymi daňovými povinnosťami. Je dôležité rozlišovať, či je predávajúci platiteľom DPH a ako dlho budovu vlastnil.

Príklad 1: Predaj administratívnej budovy platiteľom DPH

Podnikateľ, platiteľ DPH, vlastnil administratívnu budovu od roku 2016, ktorá bola skolaudovaná v roku 2012. Pri nadobudnutí si uplatnil odpočet DPH. V júli 2021 plánoval budovu predať inému platiteľovi dane. V tomto prípade podnikateľ nie je povinný k cene uplatniť daň, keďže od kolaudácie uplynulo viac ako 5 rokov (2021 - 2012). V súlade s § 38 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je predaj oslobodený od dane a platiteľ dane vystaví faktúru bez dane. Zákon však umožňuje dodávateľovi - platiteľovi dane zdaniť predávanú nehnuteľnosť (§ 38 ods. 8 zákona o DPH). Ak sa tak rozhodne, uplatní prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH.

Poznámka k možnosti zdanenia

Zákon pri takejto oslobodenej dodávke administratívnej budovy umožňuje dodávateľovi - platiteľovi dane zdaniť predávanú nehnuteľnosť (§ 38 ods. 8 zákona o DPH). Ak sa tak rozhodne, uplatní prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH.

Príklad 2: Prenájom nehnuteľnosti v BSM a rozdelenie príjmu

Manželia, dôchodcovia, prenajímali nehnuteľnosť, ktorá je súčasťou BSM. V roku 2020 dosiahli príjem z prenájmu vo výške 4 500 eur. Žiadne iné príjmy okrem starobného dôchodku nedosiahli. V tomto prípade si manželia mohli na účely výpočtu dane z príjmov tieto príjmy z prenájmu rozdeliť, a to buď v rovnakom pomere alebo v akomkoľvek inom dohodnutom pomere, z hľadiska zdanenia najvýhodnejšom. Manželia sa teda mohli dohodnúť na rozdelení spoločných príjmov napríklad v rovnakom pomere (50% a 50%), čo znamená, že na každého pripadol príjem vo výške 2 250 eur. Každý z manželov si mohol uplatniť oslobodenie v sume 500 eur. Keďže v zdaňovacom období nedosiahli žiadne iné zdaniteľné príjmy okrem starobného dôchodku, ktorý nie je zdaniteľným príjmom, nevznikla im povinnosť podať daňové priznanie, pretože ani u jedného z nich zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 2 207,10 eura (do uvedenej sumy platnej pre rok 2020 sa daňové priznanie povinne nepodáva). Mohli sa však dohodnúť aj na inom pomere, napr. že manžel zdaní dve tretiny príjmu, manželka jednu tretinu, prípadne si mohli rozdeliť príjem aj v pomere 100% a 0%, a príjem mohol priznať len jeden z manželov. V prípade vzniku daňovej povinnosti a tvorby základu dane by nemali zabudnúť na krátenie daňových výdavkov z dôvodu, že aj časť príjmov do výšky 500 eur je od dane oslobodená.

Prečítajte si tiež: Ako vyplniť žiadosť o príspevok na rekreáciu?

Príklad 3: Dedenie nehnuteľnosti v zahraničí a daňové povinnosti

Deti zdedili v roku 2020 po otcovi rodinný dom, ktorý je umiestnený v Českej republike. Otec vlastnil dom od roku 2018. Trvalý pobyt majú deti na území Slovenskej republiky. Právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia Česká republika. To, či sa toto právo využije a akým spôsobom, závisí od jej vnútroštátnej legislatívy. Príjem z predaja je predmetom dane aj v SR, a to podľa § 8 ods.1 písm. b) ZDP, keďže zdedenú nehnuteľnosť vlastnili kratšie ako 5 rokov (aj po spočítaní doby vlastnenia spolu s poručiteľom). Deti, rezidenti SR (majú trvalý pobyt v SR), zdaňujú celosvetové príjmy prostredníctvom daňového priznania podaného na Slovensku. V Českej republike zdaňujú len príjmy, ktoré majú zdroj v tomto štáte.

Osoba povinná odviesť daň z pridanej hodnoty (DPH)

V zmysle slovenského zákona o DPH existujú prípady, kedy sa povinnosť platiť daň prenáša na príjemcu tovaru alebo služby. Ide o tzv. samozdanenie.

Základné pravidlo

Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto je základné pravidlo, podľa ktorého platiteľ dane registrovaný pre daň podľa § 4, § 4a a § 5 zákona o DPH pri dodaní tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku je povinný platiť daň, ak mu vznikne v tuzemsku daňová povinnosť.

Príklad: Zváračské práce pre maďarskú firmu

Slovenský platiteľ DPH vykonal pre maďarskú firmu s prideleným maďarským IČ DPH zváračské práce na potrubí rozvodov kúrenia novostavby nachádzajúcej sa v Dunajskej Strede. Keďže v uvedenom prípade sa zváračské práce vzťahujú na nehnuteľnosť, ich miesto dodania sa určí podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH; t. j. miesto dodania služby je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, a teda miesto dodania je na Slovensku.

Samozdanenie pri službách zo zahraničia

Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 zákona o DPH, ktoré tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH.

Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti

Príklad: Prenájom nehnuteľnosti od talianskeho podnikateľa

Taliansky podnikateľ, ktorý nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, je platiteľom dane v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH a vlastní na Slovensku nehnuteľnosť s kanceláriami, ktoré prenajíma slovenskému podnikateľovi, ktorý je platiteľom dane. Taliansky podnikateľ fakturuje prenájom s DPH. Nie je to správne. Ak zahraničná osoba registrovaná v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH dodáva tuzemskej zdaniteľnej osobe službu prenájom nehnuteľnosti v tuzemsku, miesto dodania tejto služby je podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Pri určení osoby povinnej platiť daň správcovi dane sa postupuje v zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH, a ak zahraničná osoba, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH, sa rozhodne podľa § 38 ods. 8 zákona o DPH, že dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti zdaňuje, osobou povinnou platiť daň je príjemca plnenia.

Samozdanenie pri tovare zo zahraničia

Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH platiť daň pri tovare, ktorý tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH.

Príklad: Predaj tovaru zo skladu v tuzemsku

Zahraničná spoločnosť ELZA predáva tovar zo skladu v tuzemsku buď priamym odberom alebo tovar zasiela kuriérom podnikateľom na Slovensku, ktorí sú registrovaní v tuzemsku podľa § 4 zákona o DPH. Ak zahraničná osoba dodáva tovar s miestom dodania v tuzemsku podnikateľovi s miestom podnikania resp. so sídlom v tuzemsku, je povinná uplatniť prenos daňovej povinnosti na príjemcu tovaru (= tzv. samozdanenie príjemcom tovaru) bez ohľadu na skutočnosť, či je príjemca platiteľom dane alebo nie je okrem prípadu, ak zahraničná osoba je malým podnikom uplatňujúcim oslobodenie od dane v tuzemsku podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH.

Elektronické služby a samozdanenie

Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa § 7 zákona o DPH, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH, alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku.

Príklad: Nákup antivírusového softvéru z Nemecka

Podnikateľ Friško je platiteľom dane a objednal si cez e-shop antivírusový softvér z Nemecka. Dňa 10. 2. 2025 dostal prístupový kľúč k používaniu daného softvéru aj faktúru od platiteľa dane z Nemecka. Na faktúre má uvedenú cenu za softvér, nemá tam však uvedený žiadny text, čo s DPH. Ak v danom prípade softvér, elektronickú službu definovanú v § 16 ods. 17 zákona o DPH, kúpil podnikateľ - platiteľ dane v tuzemsku od zahraničnej osoby, ktorá nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 zákona o DPH, miesto dodania uvedenej služby je v tuzemsku podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a podnikateľ Friško je povinný uplatniť v tuzemsku z prijatej elektronickej služby daň v zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH.

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie ÚPSVaR a odvolanie

Nadobudnutie tovaru z iného členského štátu

Ak spoločnosť z Ružomberka sa zaregistrovala ako platiteľ dane v tuzemsku a objednala si tovar od poľského podnikateľa identifikovaného pre daň v Poľsku. Prepravu tovaru z Poľska na Slovensko zabezpečovala iná osoba na účet dodávateľskej spoločnosti. Spoločnosť z Ružomberka prevzala tovar dňa 28. 2 .2025. Na faktúre od poľského dodávateľa nie je uvedená DPH, iba text „dodanie je oslobodené od dane“. Áno, lebo je v tuzemsku nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu. Dodanie tovaru z členského štátu dodania (v danom prípade Poľsko) do členského štátu skončenia odoslania alebo prepravy tovaru (v danom prípade Slovensko) a jeho nadobudnutie v členskom štáte skončenia odoslania alebo prepravy podľa § 11 zákona o DPH (keď dodávateľ je registrovaný pre DPH v členskom štáte začatia prepravy a odberateľ je registrovaný pre DPH v členskom štáte skončenia prepravy) predstavujú jedno a to isté hospodárske plnenie. Tento mechanizmus spočíva na jednej strane v oslobodení dodania tovaru od dane zakladajúceho zaslanie alebo prepravu v rámci EÚ, ktoré priznáva členský štát odoslania (Poľsko) a na druhej strane zo strany členského štátu určenia dodávky (Slovensko) v zdanení nadobudnutia tovaru príjemcom tovaru. Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (z Poľska) má spoločnosť z Ružomberka, ktorá je povinná z tohto nadobudnutého tovaru platiť daň v zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH.

Trojstranný obchod

Spoločnosť DE usadená v Nemecku a identifikovaná pre daň v Nemecku dodala tovar spoločnosti CZ (prvý odberateľ) usadenej v Českej republike a identifikovanej pre daň v tomto členskom štáte. Spoločnosť CZ dodala tento tovar v zmysle zmluvného dojednania spoločnosti SK usadenej v Žiline a identifikovanej pre daň podľa § 4 zákona o DPH. Spoločnosť CZ ako prvý odberateľ má nadobudnutie tovaru v tuzemsku, pri ktorom nie je povinný platiť daň a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené v zmysle § 45 ods. 2 zákona o DPH. Spoločnosť CZ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá neobsahuje sumu dane a je v nej informácia o prenesení daňovej povinnosti na druhého odberateľa, t. j. na spoločnosť SK, ktorá je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH.

Dovoz tovaru

Osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, pri dovoze tovaru, je povinná platiť daň, ak § 84a ods. 2 zákona o DPH neustanovuje inak. Daň pri dovoze od 1. júla 2021 platí platiteľ, na účet ktorého bolo podané colné vyhlásenie a zároveň je držiteľom povolenia zručeného colnou správou.

Podmienky pre samozdanenie pri dovoze

Zákonné podmienky pre povinnosť uplatnenia samozdanenia sú definované v § 84a ods. 2 písm. a) až d) zákona o DPH. Táto nová úprava, samozdanenie pri dovoze tovaru, sa prvýkrát použije na dovoz tovaru, v súvislosti s ktorým vznikla daňová povinnosť po 30. júni 2021.

Dovoz tovaru cez špedičnú spoločnosť

Platiteľ dane si objednal tovar z Anglicka. Prepravu aj všetky colné záležitosti si objednal u špedičnej spoločnosti z Bratislavy. Špedičná spoločnosť splnomocnená týmto platiteľom podala colné vyhlásenie, v ktorom navrhla prepustenie daného tovaru do „voľného obehu“. Podľa § 69 ods. 8 zákona o DPH platiteľ dane pri dovoze tovaru z tretieho štátu je povinný platiť daň, ak je dlžníkom podľa colných predpisov, t. j. § 69 ods. 8 zákona o DPH.

Dodanie elektriny

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH, alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH, ktorej je dodaný tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) zákona o DPH, je povinná platiť daň.

Príklad: Nabíjacie služby pre elektromobily

Spoločnosť usadená v Nemecku, registrovaná pre účely DPH v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH bude poskytovať nabíjacie služby elektromobilov v tuzemsku. Odberateľom, t. j. konečným spotrebiteľom je vlastník elektromobilu, ktorým môže byť platiteľ DPH v tuzemsku ako aj neplatiteľ DPH. Spoločnosť bude fakturovať mesačne za odber elektriny za príslušný mesiac na dobíjacej stanici na Slovensku. Ak je miestom dodania elektriny tuzemsko podľa § 13 ods.1 písm. e) a f) zákona o DPH, potom pri dodaní zahraničnou osobou platiteľovi dane, ktorý má pridelené IČ DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH, vzniká odberateľovi tovaru povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 9 zákona o DPH. V prípade, že elektrina je zahraničnou osobou dodaná tuzemskej osobe inej ako je platiteľ dane alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a zákona o DPH, keď miestom dodania je tuzemsko, osobou povinnou platiť daň je zahraničná osoba podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH. V prípade, že elektrina je zahraničnou osobou dodaná inej zahraničnej osobe, ktorá nie je registrovaná na Slovensku a miestom dodania je tuzemsko, je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH.

Zlato

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH a ktorému je dodané zlato vo forme polotovaru o rýdzosti 0,325, je povinný platiť daň.

Investičné zlato

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH a ktorému je investičné zlato podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodané platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH a ktorý využil možnosť zdanenia podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH, je povinný platiť daň.

Príklad: Dodanie investičného zlata

Pán Gustáv (platiteľ, ktorý má pridelené IČ DPH podľa § 4 zákona o DPH), si objednal dodanie zlata vo forme tehly o rýdzosti 995 tisícin a hmotnosti 20 gramov za účelom ďalšieho predaja u spoločnosti ROZ, platiteľa, ktorý má pridelené IČ DPH podľa § 4 zákona o DPH (zaoberá sa výrobou investičného zlata) v sume 30 000 eur bez dane. Spoločnosť ROZ dodala zlato, ktoré sama vyrobila a ktoré spĺňalo definíciu investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Predaj zlatých tehál podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH sa rozhodla zdaňovať, preto vo faktúre uviedla odkaz na § 69 ods. 10 zákona o DPH. Na základe rozhodnutia dodávateľa (platiteľa dane, ktorý má pridelené IČ DPH) investičného zlata, že dodanie bude zdanené a sú splnené podmienky uvedené v § 67 ods. 4 zákona o DPH, t. j. že ide o vyrobené investičné zlato a odberateľom je platiteľ dane, ktorý má pridelené IČ DPH podľa § 4 zákona o DPH, je odberateľ pán Gustáv osobou, ktorá má k fakturovanej cene 30 000 eur uplatniť daň v zmysle § 69 ods. 10 zákona o DPH.

Sprostredkovanie dodania investičného zlata

Platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 zákona o DPH a ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby dodania investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, je povinný platiť daň.

Príklad: Sprostredkovanie predaja investičného zlata

Pán Gustáv (platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo IČ DPH podľa § 4 zákona o DPH) v predmete svojej podnikateľskej činnosti má aj sprostredkovanie kúpy a predaja tovaru. Uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní predaja investičného zlata v mene a na účet spoločnosti ROZ (platiteľa, ktorý má pridelené IČ DPH podľa § 4 zákona o DPH). Odmena bez dane za službu sprostredkovania bola dohodnutá vo výške 7 % z celkovej predajnej ceny bez dane skutočne dodaného investičného zlata. Spoločnosť ROZ uzatvorila so spoločnosťou ZENIT (platiteľa, ktorý má pridelené IČ DPH podľa § 4 zákona o DPH) zmluvu na dodanie investičného zlata v celkovej sume 20 000 eur bez dane. Spoločnosť ROZ dodala investičné zlato, ktoré sama vyrobila a ktoré sa rozhodla pri jeho dodaní zdaňovať podľa § 67 ods. 4 zákona o DPH. Preto pán Gustáv za službu sprostredkovania vyhotovil faktúru pre platiteľa dane spoločnosť ROZ v sume 1 400 eur bez dane a na faktúre uviedol informáciu, že osobou povinnou platiť daň je príjemca služby - platiteľ dane spoločnosť ROZ. Pán Gustáv, postupoval správne. Príjemcovi služby sprostredkovania, spoločnosti ROZ, vzniká povinnosť platiť daň v zmysle § 69 ods. 11 zákona o DPH.

Dodanie kovového odpadu

Dodanie kovového odpadu podlieha prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH.

Príklad: Odovzdanie kovového odpadu na zberný dvor

Spoločnosť, platiteľ dane, odovzdal na zberný dvor (majiteľ je platiteľ dane) kovový odpad z výroby a nepoužiteľné batérie. Spoločnosť vystavila majiteľovi zberného dvora faktúru na odovzdaný kovový odpad a batériu. Ak použitá batéria, resp. akumulátor spĺňa kritériá stanovené usmernením o DPH a zároveň spĺňa definíciu uvedenú v § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH, že ide o kovový predmet ďalej už nepoužiteľný vzhľadom na jeho opotrebenie (olovená batéria z prevažnej časti z kovu danú podmienkou), potom je možné uplatniť prenos daňovej povinnosti.

Neoprávnené uvádzanie DPH na faktúre

Ak neplatiteľ dane omylom vystavoval faktúry na dodanie služby počas januára 2025 s uvedením DPH, podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH je každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň z pridanej hodnoty, povinná túto daň zaplatiť bez povinnosti sa registrovať pre daň z pridanej hodnoty. Daňové priznanie v zmysle § 78 ods. 2 zákona o DPH je povinná podať do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom daň uviedla na faktúre.

Programy na podporu vysporiadania pozemkov v rómskych komunitách

V rámci Operačného programu Ľudské zdroje (OP ĽZ) existuje národný projekt "Podpora vysporiadania právnych vzťahov k pozemkom v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít" (NP PVP OsMRK). Cieľom tohto projektu je podporiť proces vysporiadania pozemkov v obciach s prítomnosťou MRK a v rómskych osídleniach. Projekt je realizovaný komplexne v 150 obciach za účelom zrýchlenia procesu integrácie marginalizovaných rómskych komunít v štyroch strategických oblastiach - vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie a bývanie.

Hlavné aktivity projektu

Hlavná aktivita projektu: Podpora vysporiadania pozemkov. Cieľom hlavnej aktivity je poskytnúť komplexnú podporu obciam smerujúcu k vysporiadaniu právnych vzťahov k pozemkom v obciach s prítomnosťou MRK a v RO v zmysle platných právnych predpisov, tak aby bolo umožnené príslušníkom a obyvateľom MRK nadobudnúť k pozemkom pod ich obydliami taký právny vzťah, ktorý im umožní legalizáciu stavby, ktorú obývajú, alebo im umožní realizáciu stavby obydlia, alebo k týmto pozemkom nadobudne právny vzťah obec, ktorá následne na týchto pozemkoch zrealizuje opatrenia, ktoré vedú/prispejú k zvýšenej kvalite podmienok bývania príslušníkov MRK (napr. možnosť zriadenia prístupu k inžinierskym sieťam).

Hlavná aktivita národného projektu pozostáva z nasledovných 3 podaktivít:

• Identifikácia skutkového a právneho stavu pozemkov pod rómskymi obydliami v rómskych osídleniach (Podaktivita 1): Zahŕňa prípravu a nastavenie pracovných postupov, spracovanie a vyhodnotenie vstupných dát a aktualizáciu a získavanie nových údajov.
• Usmerňovacie, poradenské, sprostredkovateľské, informačné, osvetové služby (Podaktivita 2): Zamerané na pozitívne prehodnotenie postojov obyvateľov rómskych obydlí a väčšinového obyvateľstva obcí k problematike potreby vysporiadania pozemkov.
• Asistencia pri vysporiadaní pozemkov (Podaktivita 3): Aktivity smerujú najmä k tomu, aby dotknutí obyvatelia MRK nadobudli také práva k pozemkom, ktoré im umožnia vykonať ďalšie úkony smerujúce k legalizácii svojich obydlí v zmysle príslušných právnych predpisov.

Zapojenie obcí do projektu

Prijímateľ posudzoval splnenie podmienok zapojenia sa do NP PVP OsMRK, na základe podkladov, ktoré predložil užívateľ počas procesu podávania žiadostí o zapojenie sa do NP PVP MRK a ich následného overenia. Obec, ktorá splnila podmienky na zapojenie sa do NP PVP MRK, uzatvorila s prijímateľom zmluvu o spolupráci.

tags: #vzor #zmluva #o #prevode #administrativenej #budovy