
Zákonom o sociálnom poistení sa realizujú viaceré sociálne práva občana upravené v Ústave Slovenskej republiky. Táto právna úprava, s cieľom sprehľadnenia a zjednodušenia, je s účinnosťou od 1. januára 2004 upravená komplexne. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku poberania rodičovského príspevku po ukončení poberania peňažného príspevku v materstve.
Zákon o sociálnom poistení vymedzuje sociálne poistenie z hľadiska rozsahu aj obsahu. Medzi základné druhy sociálneho poistenia patrí:
Zárobková činnosť je kľúčový pojem vo vzťahu k vzniku povinného nemocenského, dôchodkového a poistenia v nezamestnanosti. Fyzickým osobám, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť, vzniká toto poistenie priamo zo zákona. Zárobková činnosť je definovaná diferencovane pre účely nemocenského a dôchodkového poistenia a pre účely poistenia v nezamestnanosti.
Na účely nemocenského a dôchodkového poistenia je zárobkovou činnosťou činnosť zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.
Zákon o sociálnom poistení definuje zamestnanca ako fyzickú osobu v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem zo závislej činnosti. Medzi tieto vzťahy patrí:
Prečítajte si tiež: Kombinácia peňažnej pomoci v materstve a rodičovského príspevku
Obmedzené právne postavenie zamestnanca majú aj osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce a dohoda o brigádnickej práci študentov), avšak len na účely úrazového poistenia.
Rozhodujúcou skutočnosťou pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia je výkon alebo udelenie oprávnenia na výkon činnosti určenej zákonom o sociálnom poistení.
Na označenie fyzickej osoby, z ktorej nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti vznikajú nároky na nemocenské dávky, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti, zákon o sociálnom poistení zaviedol pojem poistenec.
Zákon o sociálnom poistení sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov, príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách.
Zákon o sociálnom poistení taxatívne vymedzuje okruh fyzických a právnických osôb, ktoré sa na účely sociálneho poistenia považujú za zamestnávateľa. Toto vymedzenie je relevantné najmä v súvislosti s plnením povinností, ktoré zákon ukladá zamestnávateľovi.
Prečítajte si tiež: Aké dávky?
Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, po skončení povinnej školskej dochádzky za určitých podmienok (sústavná príprava na povolanie, neschopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav) a dieťa je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Všeobecný vymeriavací základ sa používa v sociálnom poistení na určovanie sumy dôchodkových dávok, úrazových dávok, dávky garančného poistenia, ako aj pri určení vymeriavacieho základu na platenie poistného. Je definovaný ako dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
Zo systému sociálneho poistenia sa poskytujú dávky, ktoré sú odvodené od vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia.
Podmienkou pre povinné nemocenské poistenie fyzickej osoby, ktorá má právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, je dosiahnutie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyššieho ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.
Zákon o sociálnom poistení nevylučuje, aby fyzická osoba, ktorá podlieha povinnému nemocenskému poisteniu, súčasne podliehala aj dobrovoľnému nemocenskému poisteniu.
Prečítajte si tiež: Zriaďovateľ linky pomoci - povinnosti
Súčasná právna úprava zabezpečuje ochranu a pomoc štátu pri starostlivosti o dieťa do 3 rokov veku. Táto právna úprava je však už nedostatočná a viaceré odborné inštitúcie vyzývajú na zvýšenie vplyvu rodičov na deti, najmä v súvislosti s ich výchovou.
Medzi ciele novej právnej úpravy patrí:
Prvé opatrenie sa týka rozšírenia okruhu oprávnených osôb čerpať ďalšiu materskú dovolenku v tých rodinách, kde majú aj ďalšie nezaopatrené deti. Druhé opatrenie sa týka rozšírenia okruhu oprávnených osôb poberať rodičovský príspevok v tých rodinách, kde majú aj ďalšie nezaopatrené deti.
Prijatie zákona bude mať finančný dopad na štátny rozpočet. Rozšírenie poskytovania rodičovského príspevku sa bude dotýkať asi 78 tisíc rodín, z ktorých časť aj skutočne bude poberať príspevok - cca 45 tisíc osôb. Odhaduje sa, že by išlo o zvýšenie o cca 1,5 mld. Sk ročne.
Narodenie dieťaťa si zvyčajne vyžiada od matky, prípadne otca, dočasný odchod zo zamestnania. Hoci má rodina vyššie výdavky na ďalšieho člena domácnosti, zároveň jej vypadne jeden príjem. Ten čiastočne nahrádzajú dávky od štátu.
Kedy ísť na materskú, aby rodič z možných príspevkov vyťažil čo najviac? Ak si napríklad žena dobre naplánuje odchod na materskú, môže získať dávku za takmer celý mesiac, a ak na jeho konci prejde na rodičovský príspevok, aj za tých posledných pár dní v mesiaci môže od štátu dostať celú sumu.
Na materskú môže žena odísť 6 až 8 týždňov pred stanoveným termínom pôrodu. Nástup na materskú dovolenku neurčuje gynekológ, rovnako ako neurčuje, odkedy si žena uplatní nárok na materské. Základnou podmienkou nároku na materské je existencia nemocenského poistenia v deň vzniku dôvodu na poskytnutie materského.
Môže žena nejsť na materskú pred termínom pôrodu? Ak žena požiada o výplatu materského neskôr ako šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, nárok na materské má najdlhšie 28 týždňov po pôrode.
Poberám rodičovský príspevok na prvé dieťa, čakám druhé, s ktorým mám termín pôrodu mesiac po tretích narodeninách prvého dieťaťa. Máte požiadať o materské 6 - 8 týždňov pred termínom pôrodu a k tomuto termínu musíte požiadať o ukončenie rodičovského príspevku. Ak by mi materská začala platiť od druhej polovice mesiaca, dostanem za 15 dní materskú a za prvých 15 dní mesiaca celý rodičovský príspevok?
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa zmenilo postavenie občanov SR vo vzťahu k možnosti ich pohybu za prácou v rámci štátov EÚ. Veľa slovenských rodičov odchádza pracovať z dôvodu zvýšenia svojej životnej úrovne do iného členského štátu EÚ, pričom nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého. Slovenskí občania majú možnosť dostávať rodinné dávky v niektorých štátoch EÚ vo vyššej sume, ako sú slovenské dávky. Dávky vypláca príslušný štát aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana alebo jeho rodinných príslušníkov v inom štáte.
Je dôležité upozorniť, že nárok na dávky majú rodičia aj v prípade, ak majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok. Vyskytujú sa prípady, že slovenský rodič je zamestnaný v štáte EÚ, ktorý nemá vo svojej legislatíve uzákonenú charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok.
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti.
Pri aplikácii zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je potrebné všímať si nielen obsah jeho konkrétnych paragrafových ustanovení, ale aj celkové členenie zákona na časti a oddiely, lebo môžu byť dôležité pri výklade jeho jednotlivých ustanovení.
ZDP za daňovníka označuje každú fyzickú osobu a každú právnickú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosahuje alebo nedosahuje príjem, ktorý je predmetom dane.
Nie každý príjem, ktorý je predmetom dane, skutočne podlieha zdaneniu. ZDP alebo medzinárodná zmluva môžu stanoviť, v ktorých prípadoch je príjem oslobodený od dane. Pod pojmom zdaniteľný príjem sa rozumie taký príjem, ktorý je súčasne predmetom dane, ale zároveň nie je príjmom oslobodeným od dane.