Vzor Zmluvy o Vyplatení Dlžnej Sumy s Ručením: Komplexný Sprievodca

Tento článok poskytuje podrobný pohľad na vzorovú zmluvu o vyplatení dlžnej sumy s ručením, pričom zohľadňuje dôležité právne aspekty a praktické rady pre jej správne zostavenie a uplatňovanie. Cieľom je poskytnúť komplexný návod, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov práva až po podnikateľov a bežných občanov.

Úvod

Zmluva o vyplatení dlžnej sumy s ručením je právny dokument, ktorý upravuje vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, pričom zabezpečuje veriteľovi dodatočnú garanciu v podobe ručenia treťou osobou. Tento typ zmluvy je bežný v obchodných a finančných transakciách, kde je potrebné zabezpečiť riadne a včasné splatenie dlhu. Správne zostavenie takejto zmluvy je kľúčové pre ochranu práv a záujmov oboch strán.

Základné Prvky Zmluvy o Vyplatení Dlžnej Sumy s Ručením

Každá zmluva o vyplatení dlžnej sumy s ručením by mala obsahovať nasledujúce základné prvky:

• Identifikácia zmluvných strán: Presné a úplné údaje o veriteľovi, dlžníkovi a ručiteľovi (meno/názov, adresa/sídlo, identifikačné údaje).
• Definícia dlhu: Jasné a jednoznačné určenie dlžnej sumy, jej pôvodu (napr. faktúra, úverová zmluva) a prípadných úrokov.
• Spôsob a termín splatenia: Stanovenie presného harmonogramu splátok, spôsobu platby (napr. bankový prevod) a dátumu konečnej splatnosti.
• Ručenie: Vyhlásenie ručiteľa, že sa zaväzuje uhradiť dlh v prípade, ak ho dlžník neuhradí včas alebo vôbec.
• Podmienky ručenia: Určenie rozsahu ručenia (napr. ručenie za celú dlžnú sumu alebo len jej časť), doby trvania ručenia a podmienok, za ktorých ručenie zaniká.
• Sankcie za omeškanie: Dohoda o úrokoch z omeškania, zmluvných pokutách alebo iných sankciách v prípade, ak dlžník nesplní svoje záväzky.
• Rozhodcovská doložka: Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že prípadné spory budú riešené rozhodcovským konaním, napríklad spoločnosťou Rozhodcovské konanie SR s.r.o, so sídlom v Bratislave, podľa pravidiel zverejnených v Obchodnom vestníku. Rozhodcovské konanie bude vedené v súlade s právnymi predpismi SR a to jedným rozhodcom. Rozhodcom v spore môže byť aj štatutárny orgán vybranej osoby.

Dôležité Ustanovenia Zmluvy

Úrok z Omeškania

Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením dlhu, dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi zákonný úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do úplného zaplatenia.

Rozhodcovské Konanie

Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené (písomne a zrýchlenou formou) rozhodcom ustanoveným do funkcie "vybranou osobou" podľa § 6 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a to spoločnosťou Rozhodcovské konanie SR s.r.o, so sídlom: Žilinská 14, 81105 Bratislava (www.rsba.sk) podľa pravidiel zverejnených v Obchodnom vestníku č. 96/2016, značka: O000260.

Prečítajte si tiež: Ako vyplniť žiadosť o príspevok na rekreáciu?

Daň z Finančných Transakcií (DFT) a Jej Vplyv na Zmluvy o Vyplatení Dlžnej Sumy

Hoci sa daň z finančných transakcií (DFT) priamo netýka obsahu zmluvy o vyplatení dlžnej sumy s ručením, je dôležité si uvedomiť jej existenciu a potenciálny vplyv na finančné toky súvisiace s plnením zmluvných povinností.

Základné Princípy DFT od Roku 2025

Daň z finančných transakcií upravuje zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií (ďalej len „zákon“). Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025, pričom prvým zdaňovacím obdobím bol apríl 2025. Tento zákon bol trikrát novelizovaný, posledná novela - zákon č. 272/2025 Z. z. nadobúda účinnosť od 1. januára 2026.

S účinnosťou od 1. januára 2026 je daňovníkom právnická osoba, ktorá vykonáva finančné transakcie a je používateľom poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie alebo za ktorú sú vykonávané finančné transakcie („poskytovateľ“):

• právnická osoba so sídlom v SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou)
• právnická osoba, ktorá nemá sídlo v SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou) a je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku prostredníctvom stálej prevádzkarne.

Do 31.12.2025 bola povinnosť daňovníka, ktorý je fyzickou osobou - podnikateľom, vykonávať finančné transakcie, ktoré sa vzťahujú na podnikanie na transakčnom účte upravená ustanovením § 12 ods. 2 zákona. Toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 1.1.2026 vypustené, nakoľko fyzická osoba - podnikateľ už nebude daňovníkom DFT. Z uvedeného vyplýva, že od 1.1.2026 zákon o DFT existenciu transakčného účtu pre fyzické osoby - podnikateľov nerieši a nelimituje. Od 1.1.2026 bude transakčným účtom len platobný účet daňovníka DFT - právnickej osoby.

V zmysle § 10 ods. 1 zákona je platiteľ dane povinný vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť takto vybraté dane za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období. V rovnakej lehote je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške dane.

Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti

Príklady Aplikácie DFT

Konkrétny postup bánk pri vybratí DFT môže byť rozdielny. K vybratiu dane môže dôjsť v čase realizácie transakcie, alebo v určitých intervaloch, alebo vysporiadanie dane môže prebehnúť iným spôsobom v rámci zmluvného vzťahu medzi bankou a klientom. Tento postup však nie je upravený v zákone.

Príklad 1: Právnická osoba prevádzkujúca cestovnú kanceláriu so sídlom v SR má účet v Írsku, pričom svoje služby predaja zájazdov ponúka v Nemecku. Bankový účet má iba v zahraničí. Táto právnická osoba je daňovníkom z titulu existencia sídla v SR, jej transakcie podliehajú DFT. Zároveň sa tento daňovník stáva aj platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 písm.

Príklad 2: Právnická osoba so sídlom v SR vykonáva činnosť v SR a súčasne prevádzkuje stálu prevádzkareň na účely dane z príjmov so sídlom v ČR. Bankový účet má v SR aj v zahraničí, pričom všetky náklady stálej prevádzkarne sú hradené zo zahraničného účtu (abstrahuje sa od alokácie nákladov zriaďovateľa). Právnická osoba so sídlom v SR je daňovníkom z dôvodu, že sa stála prevádzkareň, ktorá nemá právnu subjektivitu, považuje za súčasť právnickej osoby, ktorá je daňovníkom. Dani podliehajú všetky finančné transakcie daňovníka, vrátane tých, ktoré sú vykonané na účtoch v súvislosti s činnosťou stálej prevádzkarne. V rozsahu úhrad zo zahraničného účtu bude právnická osoba so sídlom v SR daňovníkom aj platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 písm.

Príklad 3: Právnická osoba so sídlom v zahraničí má zriadený účet v slovenskej pobočke banky, z ktorého realizuje platby v súvislosti s aktivitami, ktoré realizuje v zahraničí. Táto spoločnosť na Slovensku nerealizuje žiadnu činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne. Daňovníkom podľa zákona je aj právnická osoba, ktorá nemá na území SR sídlo - daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou a je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom v tuzemsku.

Definícia Stálej Prevádzkarne pre Účely DFT

Stálou prevádzkarňou sa rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť v tuzemsku, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie, miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti sa považuje za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia.

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie ÚPSVaR a odvolanie

Za stálu prevádzkareň sa považuje aj:

a) poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorá predstavuje predaj tovaru alebo služby alebo sprostredkovanie predaja medzi predávajúcim a kupujúcim prostredníctvom elektronického rozhrania, ktoré je umiestnené v tuzemsku,

b) stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov, ak výkon činnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo jeho závislých osôb na nich presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia,

c) poskytovanie služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba tejto činnosti presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia,

d) osoba, ktorá koná v zastúpení daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí, a tieto zmluvy sú uzatvorené v mene daňovníka alebo predmetom je prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý má daňovník právo užívať, alebo poskytnutie služieb daňovníkom; osoba koná v zastúpení daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko,

e) poistné riziko umiestnené v tuzemsku, ktoré súvisí s činnosťou daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou; poistné riziko sa považuje za umiestnené v tuzemsku, ak sa

1. poistená nehnuteľnosť, jej súčasť, príslušenstvo, vrátane vecí, ktoré sa v nej nachádzajú, okrem tovaru v obchodnej preprave, nachádzajú v tuzemsku,

Špecifické Situácie a DFT

Príklad 4: Zahraničná osoba so sídlom v zahraničí má v SR stálu prevádzkareň pre účely dane z príjmov. Daňovníkom je zahraničná právnická osoba so sídlom v zahraničí. Stála prevádzkareň definovaná v zákone o dani z príjmov nie je účtovnou jednotkou podľa slovenskej legislatívy a nemá povinnosť viesť účtovníctvo, ale daňové priznanie k dani z príjmov PO podáva. Osobitne je definovaná stála prevádzkareň pre účely DFT. Zahraničná právnická osoba sa bude považovať za daňovníka v prípade, ak má v tuzemsku vedený platobný účet alebo vykonáva v tuzemsku činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne definovanej v zákone o DFT.

Príklad 5: Zahraničná spoločnosť so sídlom v Nemecku nakupuje tovar od slovenského výrobcu a následne ho priamo, bez toho, aby bol dočasne umiestnený v sklade dodáva zákazníkom do iných členských štátov EÚ, tretích krajín aj zákazníkom na Slovensku. Zahraničnej spoločnosti nevznikla na území SR stála prevádzkareň definovaná v zákone o DFT. Nie je daňovníkom DFT.

Príklad 6: Zahraničná právnická osoba má v SR prenajaté skladové priestory. Tovar nadobúda na Slovensku a následne časť tovaru predá v SR a časť v zahraničí. Áno, je daňovníkom DFT. Ak je tovar uskladnený na Slovensku a následne dôjde k predaju tovaru v SR, sú splnené podmienky pre vznik daňovej povinnosti za predpokladu, že ide o predaj tovaru sústavný alebo opakovaný prevažnú časť mesačného zdaňovacieho obdobia.

Príklad 7: Zahraničná spoločnosť vykonáva subdodávateľské stavebné práce v SR počas 2 mesiacov. V súvislosti s touto činnosťou v SR nezamestnáva žiadnych zamestnancov, na územie SR je zo zahraničia vyslaný zamestnanec. Zahraničná spoločnosť platí na území SR za ubytovanie, prenájom vozidla, nákup pomocného materiálu. Za stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej zahraničná právnická osoba vykonáva činnosť v SR sa považuje aj stavenisko, miesto vykonávania stavebných a montážnych projektov, ak výkon činnosti daňovníka alebo jeho závislých osôb na nich presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia.

Príklad 8: Zahraničná spoločnosť so sídlom v ČR má v SR prenajatý pozemok, ktorý v roku 2026 nevyužíva na žiadnu činnosť. Nie je daňovníkom DFT.

Príklad 9: Právnická osoba so sídlom v Nemecku, bankový účet má iba v zahraničí prevádzkuje internetový obchod s prenajatou doménou v SR a skladom v SR, ktorý má poistený a z ktorého vydáva tovar, ktorý predáva v SR. V SR nemá žiadnych zamestnancov a komplexnú prevádzku skladu zabezpečuje tretia osoba. Je táto právnická osoba daňovníkom DFT? Stálou prevádzkarňou pre účely DFT je aj poskytovanie služby informačnej spoločnosti (predaj tovaru alebo služby alebo sprostredkovanie predaja) prostredníctvom elektronického rozhrania, ktoré je umiestnené v tuzemsku a rovnako trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť v tuzemsku. Zahraničná právnická osoba je daňovníkom ako aj platiteľom dane v rozsahu platobných operácií súvisiacich s výkonom činnosti v SR. Ide najmä o prenájom domény, platby za zabezpečenie prevádzky skladu tretej osobe, úhrady poistného a platby miestnych daní.

Príklad 10: Zahraničná entita, každý mesiac zo zahraničného účtu posiela finančné prostriedky (poskytuje pôžičku) pre SK dcérsku spoločnosť entity (výrobný závod) na prevádzku závodu. Za predpokladu, že zahraničná entita na území SR nevykonáva podnikateľskú činnosť, zahraničná entita nie je daňovníkom dani z finančných transakcií, pretože nespĺňa ani jednu z podmienok podľa § 3 ods. 1 zákona. SK dcérska spoločnosť entity sa považuje za daňovníka podľa § 3 ods. 1 zákona a finančné transakcie, pri ktorých dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka sú predmetom dane z finančných transakcií podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona. SK dcérska spoločnosť je samostatnou právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou.

Príklad 11: Právnická osoba so sídlom v ČR, činnosť vykonáva iba v zahraničí, bankový účet má iba v zahraničí. V SR nakúpi výrobné linky alebo nástroje, a umiestni ich bezodplatne u svojich dodávateľov v SR so zámerom, aby títo dodávatelia pre túto právnickú osobu vyrábali výrobky. Nie je daňovníkom DFT.

Príklad 12: Zahraničná poisťovňa, ktorá nemá sídlo ani bankový účet na Slovensku poisťuje slovenských občanov a slovenské firmy a na Slovensku odvádza daň z poistenia. Nie je daňovníkom DFT.

Subjekty Oslobodené od DFT

Zákon o DFT definuje okruh subjektov, ktoré nie sú daňovníkmi DFT. Ide o nasledovné subjekty:

• Sociálna poisťovňa, Matica slovenská, Slovenská akadémia vied a jej verejné výskumné inštitúcie, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Ústav pamäti národa, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a Úrad komisára pre deti,
• rozpočtová organizácia a príspevková organizácia,
• obec a vyšší územný celok,
• občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, záujmové združenie právnických osôb, subjekt výskumu a vývoja, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský červený kríž, a ktorých predmetom činnosti sú činnosti podľa § 50 ods.

V súlade s § 12 ods. 6 zákona o DFT právnická osoba podľa § 3 ods. 2 písm. a), d) a e) oznámi platiteľovi dane, že nie je daňovníkom podľa tohto zákona. Spôsob a formu preukázania a oznámenia určí platiteľ dane (banka).

Príklad 13: Občianske združenie neoznámilo svojej banke, že nie je daňovníkom DFT, a preto banka zaťažovala jeho finančné transakcie DFT. Klienti druhej banky však žiadne Oznámenie nepodávali a DFT im vyberaná nie je. Na účely zákona o DFT je podmienka Oznámenia splnená aj konkludentným spôsobom - ak vie banka ako platiteľ dane jednoznačne vyhodnotiť skutočnosť naplnenia podmienky pre vyňatie z okruhu daňovníkov aj bez vyžadovania Oznámenia. Ak však platiteľ dane sám konkludentným spôsobom neurčí, že podmienka Oznámenia je splnená, tak podľa § 12 ods.

Príklad 14: Podľa zákona o dani z príjmov sme daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, ale nemáme ani jednu z právnych foriem, ktoré nie sú daňovníkom DFT. Len niektoré právne formy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie nie sú daňovníkmi dane z finančných transakcií. Ak právnická osoba nemá právnu formu taxatívne vymenovanú v § 3 ods. 2 zákona o DFT, je daňovníkom DFT.

Príklad 15: Sme príspevková organizácia, ktorá okrem vykonávania svojej základnej neziskovej činnosti má aj živnostenské oprávnenie na podnikanie. Je daňovníkom DFT? Áno, je daňovníkom DFT.

Príklad 16: Sme združenie obcí, ale nie sme záujmové združenie právnických osôb zriadené podľa § 20f Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 2 písm. d) zákona medzi subjektami, ktoré nie sú daňovníkom DFT je uvedené záujmové združenie právnických osôb s odkazom na § 20f Občianskeho zákonníka. V predloženom prípade ide o združenie obcí založené podľa § 20b ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktoré je právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou. Je daňovníkom DFT.

Príklad 17: Je odborové združenie registrované podľa zákona č. 83/1990 Zb. daňovníkom DFT? Ak zo stanov odborového združenia zároveň vyplýva, že predmetom jeho činnosti je aspoň jedna činnosť uvedená v § 50 ods. 5 ZDP, tak nie je daňovníkom DFT.

Príklad 18: Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby so sídlom v Maďarsku bude organizovať na území SR konferenciu, kvôli čomu je povinná registrovať sa pre DPH na Slovensku. V súlade s § 3 ods. 2 písm. d) zákona o DFT nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby zriadená podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby nie je daňovníkom DFT, ak zároveň jej predmetom činnosti je činnosť podľa § 50 ods. 5 ZDP. V § 37 zákona č. 213/1997 uvádza, že právnická osoba so sídlom mimo územia SR, ktorá je neziskovou organizáciou podľa práva štátu, na ktorého území má svoje sídlo alebo jej organizačná zložka, môže na území SR pôsobiť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako nezisková organizácia vzniknutá podľa tohto zákona, ak splní podmienky na zápis do registra ustanovené týmto zákonom. V nadväznosti na uvedené, predmetná nezisková organizácia so sídlom v Maďarsku nie je daňovníkom DFT, ak spĺňa podmienky § 37 zákona č. 213/1997 a ktorej predmetom činnosti je aspoň jedna činnosť podľa § 50 ods. 5 ZDP. Ak by išlo o inú právnu formu neziskovej organizácie, pri ktorej vnútroštátne predpisy neobsahujú obdobnú právnu úpravu ako zákon č. 213/1997 Z. z., tak by bola daňovníkom DFT.

Platiteľ DFT

Platiteľom DFT je:

• poskytovateľ so sídlom v tuzemsku (napr. banka so sídlom na území SR),
• organizačná zložka poskytovateľa umiestnená v tuzemsku (napr. zahraničná banka s pobočkou na Slovensku),
• daňovník, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom mimo územia SR (napr. má účet v zahraničnej banke),
• daňovník, ktorému sú preúčtované náklady,
• daňovník, ktorý vykonal finančnú transakciu na inom ako transakčnom účte alebo daňovník, ktorý vykonal finančnú transakciu, ktorá nie je vylúčená z predmetu dane podľa § 4 ods. 2 na osobitnom účte, na ktorom sa vykonávajú finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 zákona o DFT.

Platiteľ dane je povinný vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť takto vybraté dane za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období. V rovnakej lehote je povinný správcovi dane predložiť oznámenie o výške dane.

Vymáhanie Pohľadávok a Právne Aspekty

V prípade, že dlžník neplní svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, je veriteľ oprávnený pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky. Tento proces môže zahŕňať niekoľko krokov:

Predžalobná Výzva

Prvým krokom by malo byť zaslanie písomnej predžalobnej výzvy (upomienky). Výzva od advokáta je efektívny nástroj, ktorý často vedie k okamžitej úhrade alebo k návrhu na splátkový kalendár zo strany dlžníka. Ak dôjde k dohode, je možné spísať uznanie dlhu, čo posilňuje právne postavenie veriteľa a predlžuje premlčaciu dobu.

Platobný Rozkaz

Ak dlžník na výzvu nereaguje, nasleduje podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ide o skrátené súdne konanie (upomínacie konanie), kde súd na základe predložených dôkazov (faktúra, dodací list, objednávka) vydá rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Po vydaní platobného rozkazu má dlžník 15 dní na to, aby dlh zaplatil alebo podal odpor. Ak odpor nepodá, platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť, čím sa stáva exekučným titulom rovnocenným s rozsudkom.

Exekúcia

Pokiaľ dlžník nezaplatí ani na základe právoplatného súdneho rozhodnutia (exekučného titulu), podáva sa návrh na vykonanie exekúcie. Súdny poplatok za vydanie poverenia pre exekútora je 25 €.

Premlčacia Doba

Premlčacia doba závisí od typu vzťahu. V obchodnoprávnych vzťahoch (medzi podnikateľmi) je to všeobecne 4 roky, zatiaľ čo v občianskoprávnych vzťahoch sú to 3 roky od splatnosti faktúry.

Trovy Konania

V prípade úspešného súdneho sporu súd priznáva veriteľovi náhradu trov konania, ktorú musí zaplatiť dlžník. To znamená, že odmenu advokáta a súdne poplatky v konečnom dôsledku nahradí dlžník nad rámec dlžnej sumy.

Zmluvná Pokuta a Úrok z Omeškania: Ako Ich Správne Formulovať

Mnohé zmluvy obsahujú vo svojom texte sankcie za porušenie povinnosti, často sa však stáva, že sú tieto ustanovenia z právneho hľadiska formulované nesprávne, čo môže spôsobiť, že poškodená strana v prípade súdneho konania nebude mať taký úspech, ako by mohla mať.

Zmluvná Pokuta

Ak bola v zmluve dohodnutá pokuta 1 000 eur a podnikateľ utrpel konaním svojho obchodného partnera škodu 1 300 eur, súd mu prizná len 1 000 eur, ktoré boli dohodnuté ako zmluvná pokuta. Uvedenému nepriaznivému následku sa možno vyhnúť tým, že ku ustanoveniam o zmluvnej pokute sa uvedie nasledovné: „Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo na náhradu škody.“ V tomto prípade vznikne nárok na náhradu celej škody plus nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Príklad: Prenajímateľ dáva nájomcovi do užívania osobný automobil. V prípade, ak konaním nájomcu dôjde k poškodeniu vozidla, nájomca je povinný zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 5000 eur. Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknuté právo na náhradu škody.

Pojmy, Ktorým sa Treba Vyhnúť

V zmluvách, ktoré písali neprávnici sa často objavujú aj pojmy, ktoré sú z právneho hľadiska nejasné. Často sa v zmluvách vyskytujú najmä výrazy „penále“, „zmluvné penále“, „platba za porušenie povinnosti“, „sankcia“, „sankčný poplatok“ a podobne. Používajte jednoznačné pojmy. Pre prípad nesplnenia povinnosti druhej strany si dohodnite zmluvnú pokutu, nikdy nie penále ani ďalšie právne nejasné sankcie.

Úroky z Omeškania

Čo sa týka úrokov z omeškania, v zmluve ich netreba dohodnúť, právo na ne vzniká automaticky, ak pohľadávka nebola splatená načas. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania vzniká aj v prípade, ak bola dohodnutá zmluvná pokuta. Ak sa však zmluvné strany (podnikatelia) dohodnú, výšku úroku z omeškania možno meniť; bežnou praxou je úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo predstavuje 18,25 % ročne. Takáto výška úroku z omeškania je súdmi všeobecne akceptovaná. Ak je dlžníkom spotrebiteľ, úroky z omeškania nemožno meniť ani dohodou.

tags: #vzor #zmluva #o #vyplatenie #dlžnej #sumy