Dávky z priebežného piliera dôchodkového systému: Súčasnosť a budúcnosť

Systém sociálneho zabezpečenia na Slovensku prešiel od svojho vzniku v 50. rokoch 20. storočia výraznými zmenami. Pôvodný systém, ktorý vychádzal z iných spoločensko-ekonomických podmienok, už nedokázal pružne reagovať na demografické a ekonomické zmeny. Preto bolo po roku 1989 potrebné oblasť sociálneho zabezpečenia zásadne zmeniť. Cieľom bolo vybudovanie trojzložkovej sústavy, kde základ tvorí sociálne poistenie, podporené štátnou podporou a sociálnou pomocou.

Vývoj a transformácia sociálneho zabezpečenia

V 90. rokoch minulého storočia boli vykonané mnohé úpravy, ktoré však neriešili danú problematiku komplexne. Transformácia nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa sústredila najmä na ich finančné a inštitucionálne zabezpečenie ako dôsledok daňovej reformy z roku 1993. Nová daňová sústava nezabezpečovala daňové príjmy na financovanie dávok, a preto bolo nevyhnutné nahradiť tieto príjmy poistným plateným zákonom určenými subjektmi.

Už v roku 1992 bolo potrebné riešiť absenciu zákona o sociálnom poistení. Niektoré dávky, ako napríklad prídavky na deti, boli nesystémové a financované zo štátneho rozpočtu. Vymedzenie okruhu nesystémových dávok nebolo dôsledné, pretože zo zaplateného poistného sa financovali dávky aj osobám, ktoré do systému neprispievali. Išlo napríklad o invalidné dôchodky z mladosti, niektoré sirotské dôchodky a vdovecké dôchodky.

Medzi nesystémové dávky neboli zaradené ani niektoré ďalšie dávky alebo ich prvky, ktoré sa javia ako nesystémové z hľadiska princípu rovnosti. Išlo napríklad o zvýhodnené dôchodkové nároky zamestnancov zaradených do I. a II. pracovnej kategórie alebo poskytovanie dôchodku za výsluhu rokov. Tieto dávky sa do zákona o sociálnom poistení neprebrali a na zabezpečenie zvýšených dôchodkových nárokov bol vytvorený priestor v doplnkovom dôchodkovom poistení.

Ďalším problémom bolo zníženie vysokej miery solidarity pri určovaní výšky dávok vo vzťahu k nízkopríjmovej skupine občanov, čo spôsobovalo nivelizáciu dávok. Dominantným sa stalo výlučne sociálne hľadisko a zásluhovosť bola len okrajovou záležitosťou.

Prečítajte si tiež: Riziká pre sporiteľov

Súčasný základný systém dôchodkového zabezpečenia sa nachádza vo vážnych finančných problémoch, pričom priemerné vyplácané dôchodkové dávky a dávky nemocenského poistenia majú neuspokojivú úroveň. Na druhej strane je zaťaženie subjektov povinných platiť poistné na hranici ekonomickej únosnosti.

Nový zákon o sociálnom poistení

Zásadné prebudovanie sociálneho zabezpečenia je obsahom základných programových dokumentov, ktorými sú Koncepcia transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky a Koncepcia reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike. Z týchto dôvodov Národná rada Slovenskej republiky schválila 29. mája 2002 zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý po novom upravil problematiku dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia. Týmto zákonom sa mala realizovať transformácia súčasného systému dôchodkového zabezpečenia na systém dôchodkového poistenia ako I. piliera dôchodkového systému založeného na priebežnom financovaní a súčasne mal nahradiť súčasný systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia.

Tento zákon neponíma ako súčasť sociálneho poistenia systém poistenia v nezamestnanosti a právnu úpravu uspokojovania nárokov zamestnancov v pracovnom pomere z garančného fondu v prípade, ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopný. Upravuje len platenie a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu s cieľom zavedenia jednotného výberu poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti jednou verejnoprávnou inštitúciou - Sociálnou poisťovňou.

Vzhľadom na to, že pre poistencov tzv. silových rezortov bol s účinnosťou od 1. júla 2002 zavedený osobitný systém sociálneho zabezpečenia zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, títo poistenci nepodliehajú všeobecnému systému sociálneho poistenia upravenému zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení.

Zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 2003. Tento termín bol posunutý zákonom č. 639/2002 Z. z. (schválený NR SR 15.

Prečítajte si tiež: Zmeny v povinnom príspevku do 2. piliera

Zmeny a úpravy v systéme sociálneho poistenia

Jednou z hlavných úloh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „MPSVR SR“) bolo podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení.

Na základe uvedených požiadaviek dochádza v systéme sociálneho poistenia v porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. (ďalej len „zákon č. 413/2002 Z. z.“) k týmto zmenám:

1. Nanovo sa definuje sociálne poistenie, a to ako poistenie nielen pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku sociálnej udalosti, ale aj ako poistenie na zabezpečenie príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti bez výkonu zárobkovej činnosti a na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru z dôvodu insolventnosti ich zamestnávateľa.
2. Možnosť dobrovoľného poistenia na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti sa rozširuje pre každú fyzickú osobu po 16. roku veku.
3. Upravuje sa poskytovanie nemocenského financovaného Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to v súvislosti s návrhom na poskytovanie náhrady príjmu počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca z prostriedkov zamestnávateľa.
4. Zavádza sa nový valorizačný mechanizmus zvyšovania dôchodkov.
5. Upravuje sa poskytovanie nemocenského financovaného Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to v súvislosti s návrhom na poskytovanie náhrady príjmu počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca z prostriedkov zamestnávateľa.

Vzhľadom na rozsiahlosť zmien v porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. by ich realizácia novelou zákona znamenala zneprehľadnenie právnej úpravy a stratu jej zrozumiteľnosti.

Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z.

Prijatý zákon o sociálnom poistení je prvým krokom k uskutočneniu dôslednej reformy v oblasti nemocenského a dôchodkového poistenia. Ide o veľmi zložitý a vyvíjajúci sa okruh problémov, a preto sa v odborných kruhoch predpokladá, že sa celá reforma najmä v dôchodkovej oblasti zavŕši až o niekoľko desaťročí.

Základom sociálneho systému bude systém sociálneho poistenia, ktorého komplexná úprava je predmetom jedného právneho predpisu - zákona o sociálnom poistení, a to z dôvodu sprehľadnenia a zjednodušenia práva sociálneho poistenia. Na rozdiel od zákona č. 413/2002 Z. z. sa nanovo definuje sociálne poistenie, a to ako poistenie nielen pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku sociálnej udalosti, ale aj ako poistenie na zabezpečenie príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti bez výkonu zárobkovej činnosti a na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru z dôvodu insolventnosti ich zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Finančná budúcnosť s 2. pilierom

Zákon o sociálnom poistení upravuje úrazové dávky, pričom vychádza z doterajšieho nároku zamestnanca na náhradu škody vzniknutej pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania podľa Zákonníka práce. Ide o dávky kompenzačného charakteru a pokiaľ sú poskytované k nemocenskej dávke alebo dôchodkovej dávke, majú nadstavbový, resp. doplnkový charakter.

Zachováva sa súčasná právna úprava, podľa ktorej osobitnému právnemu režimu sociálneho zabezpečenia, ktorý upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, podliehajú poistenci tzv. silových rezortov.

Zákon o sociálnom poistení upravuje aj problematiku výberu a vymáhania poistného nielen na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, ale aj poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu jedným subjektom, t. j. Sociálnou poisťovňou.

Zákon o sociálnom poistení definuje základné pojmy sociálneho poistenia.

Dôchodkový systém na Slovensku a jeho piliere

Dôchodkový systém na Slovensku je viacpilierový. Prvý pilier je priebežne financovaný dôchodkový systém, z ktorého sa vyplácajú starobné, invalidné, vdovecké a sirotské dôchodky. Druhý pilier je kapitalizačný systém, v ktorom si sporitelia sporia na svoj dôchodok v dôchodkových fondoch. Tretí pilier je dobrovoľný systém doplnkového dôchodkového sporenia.

Prvý pilier - priebežný systém

Do priebežne financovaného dôchodkového systému môže štát prispievať formou dotácií. Zásadnú zmenu navrhujeme pri valorizácii dôchodkov - navrhujeme zmeniť princíp valorizácie naviazanej na tzv. dôchodcovskú infláciu, na naviazanie na mix inflácie a rastu miezd (prípadne rastu HDP) a súčasne o kombináciu pevnej sumy a percentuálneho zvýšenia. Len tak sa zabezpečí, aby mali dôchodcovia spravodlivý podiel na raste slovenskej ekonomiky. Nestačí, aby mali dôchodcovia životnú úroveň zachovanú (na čo postačuje súčasná valorizácia o dôchodcovskú infláciu). Chceme, aby životná úroveň dôchodcov rástla. Po dohode s partnermi sa pokúsime aj o spätnú kompenzáciu nedostatočnej valorizácie tzv. Navrhneme, aby sa dôchodky valorizovali pravidelne raz za polroka. Súhlasíme s filozofiou minimálnych dôchodkov. Navrhneme však sprísnenie ich priznania - budeme požadovať vyšší osobný mzdový bod na započítanie tzv.

Podporujeme naviazanie dôchodkového veku na strednú dobu dožitia, avšak s korekciou - nie je možné takto "zmraziť" priemernú dobu čerpania dôchodku a súčasne takto jednostranne zvyšovať počet rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku, počas ktorých by občan mal platiť odvody. Výpočet osobných mzdových bodov - zrušíme "strop" pre osobné mzdové body a priemerný osobný mzdový bod. Dnes je OMB najviac 3,00. Spôsobuje to demotiváciu občanov s vyššími príjmami a ich útek do takých foriem práce či podnikania, pri ktorých majú nižšie odvody. Spravodlivo nastavíme zvýšenie dôchodku za dobu odpracovanú súbežne s poberaním dôchodku. Novopriznané dôchodky - navrhneme zmeniť filozofiu tzv. dôchodkovej hodnoty. Zvýšime platby zo strany štátu za tzv. poistencov štátu tak, aby lepšie odrážali výšku odvodov, ktoré občan platil predtým. Príkladom sú matky na materských a rodičovských dovolenkách, budú tak mať vyššie dôchodky. Rodičovské dôchodky - ich suma nebude závisieť od aktuálneho zárobku detí dôchodkýň, ale bude daná ako násobok doby na materskej/rodičovskej dovolenke a priemerného osobného mzdového bodu vypočítaného z vlastných odvodov ženy - matky. Prehodnotíme možnosť platby štátu (resp. Sociálnej poisťovne) na dôchodkové poistenie aj za osoby, ktoré nemajú vlastný príjem v období práceneschopnosti alebo ošetrovania detí. Umožníme tzv. zdieľanie dôchodkových práv manželov. Navrhneme spravodlivejší, doteraz neexistujúci spôsob každoročného prepočtu výšky invalidného dôchodku v prípade, že invalidný dôchodca pracuje, resp. podniká a platí odvody. Vdovské a vdovecké dôchodky - v prípade úmrtia manžela bude mať vdova nárok na vdovský dôchodok bez ohľadu na jej vek. Žiadna forma čerpania dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku nesmie byť zdanená. Upravíme výšku a filozofiu poplatkov, ich nastavenie považujeme naďalej za neprimerane výhodné pre správcovské spoločnosti.

Druhý pilier - starobné dôchodkové sporenie

Dôchodkový systém na Slovensku, a najmä jeho druhý pilier, je v súčasnosti predmetom diskusií a analýz. Neistota ohľadom potenciálnych zásahov vlády do druhého piliera negatívne ovplyvňuje sporiteľov a môže mať dosah na investičné stratégie dôchodkových správcovských spoločností (DSS) a tým aj na výnosy dôchodkových fondov.

Sporitelia vnímajú akúkoľvek neistotu okolo druhého piliera negatívne. Rastúci objem úspor v druhom pilieri zvyšuje citlivosť sporiteľov na akékoľvek diskusie o zmenách. Neistota môže mať negatívny dopad na správanie DSS, najmä na investovanie v dôchodkových fondoch, čo môže viesť ku konzervatívnejšiemu investovaniu a potenciálne nižším výnosom. Ak DSS nevie, aké zmeny môžu nastať, nemôže investovať dlhodobo.

Mnohí ľudia do 40 rokov, ktorí ešte nie sú v druhom pilieri, prejavujú neistotu, či sa im oplatí doň vstúpiť kvôli možným politickým rizikám. Napriek tomu odborníci odporúčajú vstup do druhého piliera každému, kto na to má vek (do 40 rokov). Dôvodom je demografická situácia a udržateľnosť priebežného systému, ktorý bude mať v budúcnosti vážne problémy s financovaním dôchodkov.

Akcionári DSS sú na neistotu v oblasti druhého piliera zvyknutí, keďže tento systém prešiel od svojho vzniku v roku 2004 mnohými zmenami. Pre akcionárov je dôležitá návratnosť vložených prostriedkov, preto pozorne sledujú zmeny, ktoré môžu ovplyvniť hospodárenie spoločností. Aktuálne nie je témou zrušenie druhého piliera, čo je pozitívne.

Od roku 2015 sa vyplácajú dôchodky z druhého piliera. V posledných rokoch vidíme nárast objemu vyplatených dôchodkov a počtu poberateľov. Tento trend súvisí s tým, že viac sporiteľov dosahuje dôchodkový vek. Predčasné dôchodky, o ktoré koncom minulého roka požiadalo veľa ľudí, tento trend ešte zvýraznili. V roku 2022 DSS vyplatili sporiteľom 70 miliónov eur.

Každý, komu vzniklo prvé dôchodkové poistenie po 1. máji 2023, je po šiestich mesiacoch automaticky priradený niektorej z piatich DSS, ak si ju nevyberie sám. Týka sa to aj cudzincov. Približne 30 percent automaticky pridelených sporiteľov sú cudzinci, ktorí začali pracovať na Slovensku. Mnohí z nich sú študenti, ktorí pracujú na brigádach a sú zaevidovaní v Sociálnej poisťovni ako dohodári.

Zjednodušenie a modernizácia systému

Slovenská ekonomika potrebuje ďalších zamestnancov, ktorých však nemáme. Vyššiu zamestnanosť však dosiahneme aj lepšou ponukou práce a pracovných podmienok ľudí, ktorí sú hendikepovaní na trhu práce. A to sú napríklad matky menších detí alebo zdravotne postihnutí. Ich zamestnávanie je potrebné podporiť účinnými opatreniami v pracovnej legislatíve, úľavami v daňovo-odvodovom systéme a lepším využitím tzv. aktívnych opatrení trhu práce. Naše pracovné právo je však komplikované a skostnatelé, nereaguje na súčasné výzvy. Preto je potrebné pracovnú legislatívu zmodernizovať, súčasne zjednodušiť, hľadať riešenia vyhovujúce súčasným, ale i predpokladaným budúcim trendom v ekonomike. Akékoľvek riešenia budeme prijímať po starostlivom zvážení, ich dôkladnom preskúmaní odborníkmi a po zodpovednej diskusii so sociálnymi partnermi.

Zavedieme systém "elektronickej" komunikácie na linke pacient - lekár - Sociálna poisťovňa - zamestnávateľ, obdobne ako pri tzv. e-neschopenkách.

Pridavky na deti a podpora rodinám

Po rokoch viac či menej ad-hoc upravovania rozličných dávok by bolo dobré na chvíľu pribrzdiť a zamyslieť sa, čo robíme dobre a čo zle. Aké máme rozpočtové možnosti a ako ich využívame. Pomoc by mala byť čo najviac adresná, cielená na tých, čo si z objektívnych príčin nemôžu zvýšiť svoj príjem vlastnou prácou alebo podnikaním. Je potrebné prehodnotiť filozofiu a nastavenie niektorých dávok. A nejde len o pomoc v podobe financií. Mladé rodiny s malými deťmi nemajú dostatočné možnosti umiestniť svoje deti v dostupných predškolských zariadeniach. Dlhodobým problémom je dostupnosť bývania pre mladé rodiny, k tomu pribudol problém s cenami energií.

Dávky tehotenské a materské naviažeme na dlhšie rozhodujúce obdobie pri ich priznávaní a určení ich výšky, zjednodušíme podmienky na ich priznanie. Zvýšime príplatok k prídavku na dieťa pre rodičov, ktorí z objektívnych dôvodov (napr. zdravotné postihnutie) nemôžu pracovať. Zvýšime dávky ošetrovné a nemocenské pre osamelých rodičov, resp. rodičov starajúcich sa o deti so zdravotným postihnutím. V prípade prudkého rastu cien a životných nákladov umožníme valorizáciu životného minima raz polročne/štvrťročne. Zmeníme filozofiu výpočtu dávky v nezamestnanosti. Rozšírime možnosti výpomoci rodinných príslušníkov v rodinných s. r. o.

tags: #z #priebežného #piliera #dôchodkového #systému #sa