Podmienky, za ktorých môže spoločník požičať peniaze obchodnej spoločnosti podľa zákona

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.) môže pre svoju aktuálnu potrebu získať finančné prostriedky aj formou pôžičky od spoločníkov, prípadne od inej fyzickej alebo právnickej osoby.

Pôžička od spoločníka a jej vplyv na spoločnosť

Požičiavanie si od spoločníkov a iných osôb môže prehlbovať zadlženie spoločnosti, čo nemusí budiť dôveru v jej solventnosť a môže poukazovať na jej momentálnu ekonomickú neúspešnosť.

Právna úprava zmluvy o pôžičke

Zmluva o pôžičke je upravená ustanoveniami § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Je dôležité rozlišovať medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere, ktorá je upravená v § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Niekedy sa vyskytuje mylný názor, že spoločník môže so spoločnosťou uzavrieť len zmluvu o úvere, pretože vzťah spoločníka a spoločnosti sa riadi treťou časťou Obchodného zákonníka, kde je upravená zmluva o úvere.

Aplikácia Obchodného a Občianskeho zákonníka

Podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka sa tretia časť tohto zákona nevzťahuje na záväzkové vzťahy medzi spoločníkom a spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktoré sa týkajú výkonu práv a povinností vyplývajúcich z účasti na spoločnosti. Skutočnosť, že vzťah medzi určitými osobami sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka, neznamená, že tieto strany nemôžu uzavrieť zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená len v Občianskom zákonníku. Keďže tretia časť Obchodného zákonníka neupravuje zmluvu o pôžičke, možno medzi týmito osobami uzavrieť zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka.

Zmluva o pôžičke medzi spoločníkom a spoločnosťou s ručením obmedzeným, pokiaľ sa netýka účasti spoločníka na spoločnosti, sa riadi Občianskym zákonníkom, napr. aj vo veciach premlčania práva alebo vo veciach splnenia záväzku peňažnej povahy. Podľa § 262 Obchodného zákonníka sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že uvedená pôžička sa bude spravovať Obchodným zákonníkom.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový systém na Slovensku

Rozdiely medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere

Ak sú predmetom pôžičky peniaze, je zmluva o pôžičke do určitej miery podobná zmluve o úvere. Napriek tomu sú zmluva o pôžičke a zmluva o úvere rôzne zmluvné typy. Rozdiel je aj v spôsobe uzatvárania zmluvného vzťahu. Zmluva o pôžičke vzniká konaním strán (prenechaním predmetu pôžičky), z hľadiska právnej teórie teda ide o zmluvu reálnu. Zmluva o úvere vzniká dohodou, ktorou veriteľ preberá záväzok na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech za úrok peniaze na určitú dobu. Z vymedzenia zmluvy o pôžičke teda vyplýva, že k nej nemožno uzavrieť dodatok, ktorým by bola navýšená istina.

Z daňového hľadiska nie je medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere žiadny zásadný rozdiel. Poskytnuté pôžičky, resp. úvery nie sú daňovým výdavkom na strane poskytovateľa a na strane dlžníka nie sú výdavky na splátky pôžičiek, resp. úverov daňovým výdavkom [§ 21 ods. 1 a § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov].

Bezúročná pôžička

Z právnej úpravy zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka a z právnej úpravy vzťahov spoločníka a spoločnosti podľa Obchodného zákonníka vyplýva možnosť dohodnúť bezúročnú peňažnú pôžičku, t. j. pôžičku bez dohodnutých úrokov. Bezúročnú pôžičku môže s. r. o. poskytnúť aj akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba.

Daňové aspekty bezúročnej pôžičky

Dlžníkovi, ktorému je poskytnutá bezúročná pôžička, môže vznikať určitý majetkový prospech. Zákon o dani z príjmov v zásade rešpektuje ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, v danom prípade ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak spoločník alebo iná osoba poskytne spoločnosti s ručením obmedzeným bezúročnú pôžičku, zákon o dani z príjmov takýto „iný majetkový prospech“ dlžníka nepovažuje za jeho nepeňažný príjem. To znamená, že nevyžaduje zvýšenie príjmov spoločnosti o sumu obvyklého úroku v čase a mieste plnenia.

Ak by naopak bezúročnú pôžičku poskytla spoločnosť, napr. svojim zamestnancom, v spoločnosti sa ani v tomto prípade nezvyšuje základ dane. Pokiaľ by bola pôžička poskytnutá osobe, ktorá je zamestnancom, bolo by nutné u zamestnanca podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov úrokové zvýhodnenie považovať za nepeňažný príjem zo závislej činnosti. Nepeňažným zdaniteľným príjmom pre zamestnanca je v tomto prípade úrok alebo jeho časť, ktorú nie je povinný z pôžičky uhradiť, t. j. rozdiel medzi nižším úrokom z poskytnutej pôžičky (resp. žiadnym úrokom) a úrokom používaným v mieste a v čase poskytnutia pôžičky podobného charakteru peňažným ústavom pre obyvateľstvo na podobný účel (napr. od Slovenskej sporiteľne, VÚB, Tatra banky, ČSOB a pod.). Takéto zvýhodnenie sa zdaňuje v súlade s § 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov v úhrne zdaniteľných príjmov počas celej doby splácania pôžičky.

Prečítajte si tiež: Odobratie invalidného dôchodku – čo robiť?

Príklad zdaňovania úrokového zvýhodnenia u zamestnanca

Zamestnávateľ poskytol 9. septembra 2013 svojmu zamestnancovi bezúročnú pôžičku vo výške 3 000 €. Zamestnanec spláca pôžičku v mesačných splátkach po 100 € počnúc vyúčtovaním miezd za september 2013. Výška úroku zistená v peňažnom ústave v mieste a v čase poskytnutia tejto pôžičky je 10,8 %. Ak by zamestnanec platil úrok napr.

Úročená pôžička

Pokiaľ spoločník spoločnosti poskytne pôžičku úročenú, musí spoločník úrokový príjem (výnos) zdaniť.

Zdaňovanie úrokového príjmu u spoločníka - fyzickej osoby

U spoločníka - fyzickej osoby, sa úrok zdaňuje ako príjem z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov. Úrok spoločník zdaní za to obdobie, v ktorom úrok prijal. Ak by išlo o spoločníka - fyzickú osobu, podnikateľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva a pôžička by bola poskytnutá z jeho obchodného majetku, úrok by sa zdanil v tom zdaňovacom období, v ktorom bol prijatý, v rámci čiastkového základu dane podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti).

Spoločník zahrnie prijatý úrok do čiastkového základu dane podľa § 7 zákona o dani z príjmov v hrubej výške (nemôže uplatniť žiadne výdavky) a zdaní ho v daňovom priznaní sadzbou dane 19 %, resp. 25 %. Úrok z poskytnutej pôžičky nepodlieha zdaneniu daňou vyberanou zrážkou (napr. podľa § 43 zákona o dani z príjmov).

Zákon o dani z príjmov obsahuje špecifické ustanovenie v § 4 ods. 8 pre zdanenie príjmov plynúcich zo spoločného majetku manželov. Toto ustanovenie platí pre príjmy z prenájmu nehnuteľného majetku, ktorý je súčasťou spoločného majetku (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov), pre ostatné príjmy (§ 8 zákona o dani z príjmov) plynúce zo spoločného majetku manželov a tiež príjmy z kapitálového majetku (§ 7 zákona o dani z príjmov). Podľa uvedeného ustanovenia sa príjmy zo spoločného majetku manželov zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak.

Prečítajte si tiež: Dôchodkové sporenie cez indexové fondy

V niektorých prípadoch fyzická osoba nemusí prijatý úrok vôbec zdaniť. Ide o prípady, keď prijatý úrok nezakladá fyzickej osobe povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Pokiaľ pôžičku poskytla fyzická osoba, ktorej príjmy sú napr. oslobodené od dane.

Zdaňovanie úrokového príjmu u spoločníka - právnickej osoby

Spoločník - právnická osoba, zdaní úrokový príjem (výnos) ako súčasť základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom o ňom účtuje, teda bez ohľadu na to, či bol aj skutočne prijatý. Úrok ako výnos sa účtuje do toho účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisí [§ 5 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“)]. Rešpektovanie vecnej a časovej súvislosti výnosov (zdaniteľných príjmov) v príslušnom zdaňovacom období vyžaduje aj definícia základu dane v § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Daňová uznateľnosť úrokov v spoločnosti

Ak spoločník poskytne spoločnosti úročenú pôžičku, zásadnou daňovou otázkou je posúdenie daňovej uznateľnosti úroku v spoločnosti.

Účtovanie úrokov

Úrok z poskytnutej pôžičky je cenou peňažných prostriedkov. Dojednané úroky v zmluve o pôžičke sa považujú za odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Ich maximálnu výšku Občiansky zákonník ani iný predpis neustanovuje. Výšku úrokov určuje dohoda zmluvných strán. Dojednanie o výške úrokov však nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi - nesmie byť určená ani taká výška úrokov, ktorú by z hľadiska trestného práva bolo možné kvalifikovať ako trestný čin úžery podľa § 235 Trestného zákona. Z občianskoprávneho hľadiska by v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v oboch prípadoch išlo o neplatnú dohodu (absolútnu neplatnosť).

Výška úrokov pri zmluve o pôžičke sa spravidla určuje určitým percentom zo sumy požičaných peňažných prostriedkov (istiny). Úroky z prijatej pôžičky sa účtujú priamo do nákladov. V tejto súvislosti je vhodné poukázať na rozdiel v účtovaní úrokov z prijatej pôžičky a úrokov z prijatých úverov. Pokiaľ ide o úroky z prijatých úverov, tie nemusia vždy predstavovať priamy účtovný náklad spoločnosti. V prípade úveru na obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa môže účtovná jednotka rozhodnúť, že úroky pripadajúce na dobu do uvedenia do užívania vstupujú do ocenenia dlhodobého hmotného majetku [§ 35 ods. 2 písm. h) Postupov účtovania v PÚ]. Ak sa tak účtovná jednotka nerozhodne, potom sú úroky pripadajúce na dobu do uvedenia do užívania účtovným nákladom.

Príklad účtovania úrokov pri obstaraní dlhodobého majetku

Spoločnosť získala úver na výstavbu budovy, ktorá je uvedená do užívania 15. 5. 2014. Áno, úroky pripadajúce na dobu do 15. 5. Ak sa tak účtovná jednotka nerozhodne, účtovným nákladom sú aj úroky za dobu do 15. 5. 2014. Úroky za dobu po 15. 5. 2014 sú vždy účtovným nákladom.

Úroky z prijatých pôžičiek, resp. úverov, ktoré sú priamou nákladovou položkou spoločnosti (nevstupujú napr. do ocenenia dlhodobého hmotného majetku), je treba účtovať do nákladov spoločnosti zásadne časovo rozlíšené - úrok za rok 2013 je účtovným nákladom v roku 2013, úrok za rok 2014 je účtovným nákladom v roku 2014.

Daňová uznateľnosť úrokov

Pri posudzovaní daňovej uznateľnosti úrokov z pôžičiek je potrebné vychádzať predovšetkým z pojmu daňový výdavok, ktorý je definovaný v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Úrok bude daňovo uznaným nákladom, ak čerpanie pôžičky preukázateľne súvisí s dosahovaním, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka. Takýto úrok je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o úroku účtuje v súlade s účtovníctvom (§ 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov). To znamená, že pre uznanie úroku v daňových výdavkoch sa nevyžaduje podmienka zaplatenia. Tak ako v účtovníctve, aj v základe dane musí byť úrok zahrnutý do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisí [§ 2 písm. d) zákona o dani z príjmov].

Príklad daňovej uznateľnosti úrokov

Spoločnosti XY, s. r. o., poskytol spoločník krátkodobú pôžičku vo výške 20 000 € na obdobie 6 mesiacov. Dohodnutý úrok bol vo výške 11 % p. a., pôžička bola poskytnutá 1. 10. 2013. Do daňových výdavkov v roku 2013 spoločnosť zahrnie úrok zúčtovaný na účte 562 vo výške 554, 52 € napriek tomu, že nebol zaplatený.

Zdaňovanie úrokov pri pôžičke od zahraničného spoločníka

Ak spoločnosti poskytne pôžičku spoločník, ktorý je rezidentom iného štátu (zahraničná osoba), vzniká spoločnosti ďalšia povinnosť, a to posúdenie zdaniteľnosti príjmu vo forme úroku plynúceho zahraničnej osobe zo zdroja na území SR.

Príjmy zo zdrojov na území SR

Zákon o dani z príjmov v § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 považuje za príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) zo zdrojov na území SR aj úroky a iné výnosy z úverov a pôžičiek, ktoré sa podľa § 43 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaňujú daňou vyberanou zrážkou.

Daň vyberaná zrážkou

Inštitút vyberania dane zrážkou je upravený v § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia pre spoločnosť platí všeobecná povinnosť z každej výplaty, poukázania alebo pripísania úrokov v prospech nerezidenta (napr. zahraničného spoločníka) zraziť daň vo výške sadzby dane 19 % a odviesť svojmu miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho mesiaca. Ak tieto príjmy budú od 1. marca vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, použije sa sadzba dane vo výške 35 %.

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia

Vo vzťahu k štátom, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je pri zdanení úrokov potrebné postupovať aj v súlade s touto zmluvou. Príjmy z úverov a pôžičiek spadajú do rámca zdaňovania tzv. úrokov spravidla podľa Článku 11 príslušnej zmluvy. Vo vzťahu k niektorým zmluvným štátom sa úroky môžu zdaniť v štáte zdroja, t. j. v danom prípade v SR, a to podľa právnych predpisov SR (daňou vyberanou zrážkou), pričom daň nesmie presiahnuť stanovené percento hrubej sumy úrokov. Vo vzťahu k niektorým zmluvným štátom sa úroky môžu zdaniť výlučne v štáte rezidencie ich príjemcu (zahraničnej osoby), t. j. v SR sú úroky od dane oslobodené. Podmienkou na uplatnenie tohto „oslobodenia“ úrokov podľa zmluvy je preukázanie rezidencie daňovníka. Preukázanie rezidencie je podmienkou aj pri akomkoľvek inom uplatnení príslušnej medzinárodnej zmluvy, t. j. je potrebné, aby daňovník predložil spoločnosti potvrdenie o daňovej rezidencii vydané príslušným správcom dane v štáte jeho rezidencie.

Oslobodenie od dane podľa § 13a ZDP

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na § 13 ods. 2 písm. f) ZDP, ktorý oslobodzuje od dane úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek plynúcich zo zdroja na území SR právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie (EÚ), od tuzemskej právnickej osoby alebo stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu EÚ. Pre úplnosť uvádzame, že podmienkou na oslobodenie od dane je splnenie podmienok uvedených v § 13a zákona o dani z príjmov.

Príklad oslobodenia úrokov od dane

Poľská spoločnosť poskytla tuzemskej spoločnosti, v ktorej má 50 % podiel na základnom imaní, pôžičku, ktorá sa bude úročiť vo výške dohodnutej v zmluve. Podľa Čl. 11 Zmluvy medzi SR a Poľskom o zamedzení dvojitého zdanenia sa úroky zdaňujú len v štáte rezidencie príjemcu úrokov, t. j. v Poľsku. Ak poľská spoločnosť má viac ako 25 % priamy podiel na základnom imaní slovenskej spoločnosti po dobu najmenej 24 mesiacov nasledujúcich po sebe predo dňom výplaty úrokov, úroky sú oslobodené od dane v SR v súlade s § 13 ods. 2 písm. f) ZDP. Ak poľská spoločnosť má viac ako 25 % priamy podiel na základnom imaní slovenskej spoločnosti po dobu menej ako 24 mesiacov (napr. 20 mesiacov) nasledujúcich po sebe pred dňom výplaty úrokov, v súlade s § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 zákona o dani z príjmov SR má právo zdaniť úroky daňovou zrážkou.

Transferové oceňovanie pri pôžičkách medzi závislými osobami

V prípade, že pri poskytnutí pôžičky sú veriteľom a dlžníkom zahraničné závislé osoby, potom podľa ustanovenia § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov je pri poskytnutí úročenej pôžičky potrebné vyčísliť aj prípadný rozdiel, o ktorý sa úrok dohodnutý medzi týmito dvoma závislými osobami líši od úroku používaného medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch.

Právo SR na zdanenie úroku pri závislých osobách

Spoločnosť so sídlom na území SR vypláca úroky z pôžičky spoločnosti so sídlom na území Francúzska. Osoby sú považované za zahraničné závislé osoby. Má SR právo na zdanenie úroku, ktorý vypláca slovenská spoločnosť francúzskej spoločnosti a ktorého výška prevyšuje trhovú cenu úrokov?

Podľa Článku 12 ods. 1 Zmluvy medzi SR a Francúzskom o zamedzení dvojitého zdanenia sa úroky majú zdaniť len v štáte rezidencie príjemcu úrokov (t. j. vo Francúzsku). Podľa Článku 12 ods. 5 Zmluvy medzi SR a Francúzskom o zamedzení dvojitého zdanenia sa suma úroku, ktorá presahuje sumu, ktorú by bol dlžník (slovenská právnická osoba) dohovoril s veriteľom (francúzska právnická osoba), keby neboli medzi nimi osobitné vzťahy, môže zdaniť podľa vnútroštátnych predpisov SR a podľa iných ustanovení zmluvy. Za osobitné vzťahy medzi dlžníkom a veriteľom sa považujú vzťahy zahraničných závislých osôb definované v ustanovení § 2 písm. r) zákona o dani z príjmov. Suma úroku, k…

Ďalšie aspekty pôžičiek v s.r.o.

Vklad do s.r.o. vs. pôžička

Je dôležité rozlišovať medzi pôžičkou a vkladom spoločníka do s.r.o. Pri vklade spoločník nemá nijaký nárok na jeho vrátenie, nejde o pohľadávku ani o záväzok.

Hotovostné operácie

Od 29. apríla 2015 nemôžu konatelia alebo spoločníci poskytovať úver vlastnej firme v hotovosti.

Účtovanie pôžičiek od spoločníkov

Krátkodobé finančné výpomoci od spoločníkov a členov družstva sa účtujú na účte 365 (Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom) so súvzťažným zápisom na účte 221 (Bankové účty). Vrátenie krátkodobej výpomoci od spoločníkov a členov družstva sa účtuje opačným zápisom.

Príklady účtovných zápisov

• 701 / 365 - Zaúčtovanie začiatočného stavu pri otváraní účtovných kníh
• 221/365 - Krátkodobé finančné výpomoci od spoločníkov a členov družstva - VBÚ
• 365/221 - Vrátenie krátkodobej výpomoci od spoločníkov a členov družstva - VBÚ
• 321/365 - Úhrada faktúry z osobného účtu konateľa - ID
• 562/365 - Úrok z prijatej pôžičky - ID

tags: #za #akych #podmienok #moze #spolocnik #pozicat