
Doba premlčania dlhu je právny inštitút, ktorý dlžníkom poskytuje určitú istotu. Po uplynutí stanovenej doby sa dlh premlčí a veriteľ ho nemôže vymáhať súdnou cestou. Je dôležité poznať svoje práva a vedieť, ako sa brániť voči neoprávnenému vymáhaniu starých dlhov.
Premlčanie znamená, že po uplynutí zákonom stanovenej lehoty sa právo stáva nevymáhateľným. To znamená, že veriteľ nemôže úspešne podať žalobu na súd a domáhať sa zaplatenia dlhu. Dlh však nezaniká, len sa stáva tzv. naturálnou obligáciou. Dlžník má právo dlh dobrovoľne splatiť, ale veriteľ ho nemôže k tomu donútiť súdnou cestou. Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka. Ak dlžník námietku nevznesie, súd môže veriteľovi právo priznať.
Inštitút premlčania vznikol z niekoľkých dôvodov:
Dĺžka premlčacej doby závisí od typu právneho vzťahu a právneho predpisu, ktorý ho upravuje.
V občianskoprávnych vzťahoch je všeobecná premlčacia doba tri roky, ak zákon neustanovuje inak (§ 101 Občianskeho zákonníka). Táto doba platí napríklad pre:
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Pri náhrade škody platí subjektívna premlčacia doba dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je tri roky, resp. desať rokov pri úmyselne spôsobenej škode odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Rovnaká desaťročná premlčacia doba platí aj v prípade, ak dlžník písomne uznal svoj dlh čo do dôvodu i výšky.
V obchodnoprávnych vzťahoch je základná premlčacia doba štyri roky. Premlčacia doba môže byť predĺžená písomným vyhlásením strany, voči ktorej sa právo premlčuje, najviac však na 10 rokov od začiatku plynutia pôvodnej premlčacej doby.
Dôležitým inštitútom v obchodnom práve je uznanie záväzku. Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania.
Niektoré zákony ustanovujú osobitné premlčacie doby, ktoré sa odlišujú od všeobecnej trojročnej alebo štvorročnej doby. Napríklad, právo zdravotnej poisťovne predpísať dlžné poistné sa premlčuje až za 10 rokov od jeho splatnosti.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia
Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. keď veriteľ mohol podať žalobu na súd. Pri plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba každej splátky odo dňa jej zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
V prípade, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k vzniku dlhu.
Plynutie premlčacej doby sa môže prerušiť alebo pozastaviť. Prerušenie premlčacej doby znamená, že po odpadnutí prekážky začína plynúť nová premlčacia doba v rovnakej dĺžke. K prerušeniu premlčacej doby dochádza najmä:
Pozastavenie premlčacej doby znamená, že počas trvania prekážky premlčacia doba neplynie. Po odpadnutí prekážky plynie premlčacia doba ďalej, pričom sa zohľadňuje doba, ktorá už uplynula pred pozastavením.
Ak veriteľ vymáha dlh po uplynutí premlčacej doby, dlžník má právo vzniesť námietku premlčania. Súd na premlčanie prihliada len na námietku dlžníka, nie z vlastnej iniciatívy. Ak dlžník námietku nevznesie, súd môže veriteľovi právo priznať.
Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti
Námietku premlčania je potrebné vzniesť v súdnom konaní, najneskôr pri prvom úkone, ktorý dlžník v konaní urobí (napr. v odpovedi na žalobu).
Ak vás kontaktuje veriteľ alebo vymáhacia spoločnosť s požiadavkou na zaplatenie starého dlhu, je dôležité postupovať opatrne:
tags: #doba #premlčania #dlhu