
Tento článok sa zameriava na komplexnú definíciu mzdy, náhrady mzdy, odstupného a odchodného podľa slovenského Zákonníka práce. Objasňuje, čo sa považuje za mzdu, čo ňou nie je, ako sa vypočítava priemerný zárobok, a aké sú rozdiely medzi odstupným a odchodným.
Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu. Podľa § 118 Zákonníka práce sa za mzdu nepovažujú náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu a iné plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním.
Mzda sa skladá zo základnej zložky mzdy, motivačných zložiek (prémie, odmeny) a doplnkových zložiek (príplatky).
Ako naturálnu mzdu je možné poskytovať výrobky, výkony, práce a služby, avšak minimálna mzda musí byť vyplatená v peniazoch.
Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda stanovená zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Vláda Slovenskej republiky každoročne ustanovuje minimálnu mzdu nariadením.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca žiadosťou
Mesačná suma minimálnej mzdy sa uplatňuje u zamestnancov odmeňovaných mesačnou formou mzdy. Základná suma mesačnej minimálnej mzdy sa uplatní, ak zamestnanec pri ustanovenom týždennom pracovnom čase odpracoval plný mesačný fond pracovného času.
Hodinová minimálna mzda sa uplatňuje u zamestnancov odmeňovaných inou formou mzdy ako mesačnou, napr. hodinovou, úkolovou, podielovou formou.
Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.
Náhrada mzdy sa poskytuje zamestnancovi vo výške jeho priemerného zárobku za čas, kedy nepracuje z dôvodov stanovených zákonom.
Zamestnávateľ je povinný k 1. dňu kalendárneho štvrťroka zistiť priemerný zárobok v súlade s § 134 Zákonníka práce. Priemerný zárobok vypočíta zamestnávateľ ako pomer mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a doby odpracovanej zamestnancom tiež v rozhodujúcom období. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje výlučne ako priemerný hodinový zárobok, ktorý sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.
Prečítajte si tiež: Odchod do dôchodku s minimálnou mzdou
Príklad 1: Zamestnanec odmeňovaný základnou mesačnou mzdou 600 € má určený týždenný pracovný čas 40 hodín. Počas 1. štvrťroka 2012 nepracoval nadčas ani nemal iné mzdové zvýhodnenia. V mesiaci január 2012 odpracoval 21 dní a 1 deň nepracoval pre sviatok, v mesiaci február 2012 odpracoval 19 dní a 2 dni čerpal dovolenku, v mesiaci marec 2012 odpracoval 17 dní a 5 dní čerpal dovolenku. Priemernú hodinovú mzdu za 4. štvrťrok 2011 mal vo výške 3,40 €.
Príklad 2: Zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou 3,40 € má určený týždenný pracovný čas 40 hodín. Počas 1. štvrťroka 2012 nepracoval nadčas ani nemal iné mzdové zvýhodnenia. V mesiaci január 2012 odpracoval 21 dní a 1 deň nepracoval pre sviatok, v mesiaci február 2012 odpracoval 19 dní a 2 dni čerpal dovolenku, v mesiaci marec 2012 odpracoval 17 dní a 5 dní čerpal dovolenku. Priemernú hodinovú mzdu za 4. štvrťrok 2011 mal vo výške 3,40 €.
Na žiadosť zamestnanca mu musí byť mzda a náhrada mzdy splatná počas dovolenky na zotavenie vyplatená pred nastúpením na dovolenku. Ak by zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí mu náhrada mzdy za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky. Za tieto nevyčerpané štyri týždne mu náhrada mzdy nemôže byť vyplatená.
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v dôsledku sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. Hodiny pripadajúce na deň sviatku sa mu započítavajú do odpracovaných hodín.
Ak odpracuje zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou plný fond pracovného času za mesiac znížený o dni, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v plnej nekrátenej výške.
Prečítajte si tiež: Riaditeľ domova dôchodcov - plat
V kolektívnej alebo pracovnej zmluve možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných dní z dôvodu sviatku, a to rovnako ako u zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou.
Odstupné je jednorazová peňažná suma, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru za podmienok stanovených zákonom. Odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Nárok na odstupné vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 zákonníka práce.
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Zamestnávateľ v týchto prípadoch poskytne zamestnancovi odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba, resp. jej pomerná časť, ak zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, že zamestnanec zotrvá v pracovnom pomere len časť výpovednej doby.
Odchodné je peňažná suma, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%). Odchodné predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal.
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
V roku 2011 bola prijatá rozsiahla novela Zákonníka práce, ktorá priniesla zmeny v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Niektoré z kľúčových zmien zahŕňajú:
V prípade, že zamestnávateľ nevyplatí mzdu riadne a včas, má zamestnanec niekoľko možností: