Zabezpečenie budúcej kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť: Formy, náležitosti a právne aspekty

Kúpa nehnuteľnosti je významný krok, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu a porozumenie právnym aspektom. Jednou z kľúčových častí tohto procesu je kúpna zmluva a jej prílohy. Často sa v praxi využíva aj inštitút zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zmluve o budúcej kúpnej zmluve, jej dôležitosti a náležitostiach, aby ste boli pri kúpe alebo predaji nehnuteľnosti dobre informovaní. Tento článok je obsahovo venovaný zmluve o budúcej zmluve uzatvorenej podľa občianskeho práva.

Zmluva o budúcej zmluve: Právny rámec a význam

Zmluva o budúcej zmluve (lat. pactum de contrahendo) je právny inštitút umožňujúci vytvoriť právne relevantný základ, ktorým sa účastník tohto zmluvného vzťahu zaviaže k splneniu budúcich obligačných povinností (tzv. zmluvný prímus).

Inštitút zmluvy o budúcej zmluve je upravený v oboch základných súkromnoprávnych kódexoch - v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. a rovnako v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. Vzhľadom na existenciu duality právnej úpravy a rozdielnosť v nej obsiahnutých ustanovení je úlohou autorky v článku poukázať na konkrétne aspekty tohto inštitútu a rozdiely v súkromnoprávnych kódexoch, odôvodňujúce dualitu právnej úpravy.

Predmetom zmluvy o budúcej zmluve je vzájomná dohoda zmluvných strán, že do určitej vopred dohodnutej doby spolu uzatvoria inú ďalšiu zmluvu, tzv. Účelom tejto zmluvy je teda zabezpečenie uzatvorenia hlavnej zmluvy v budúcnosti, pretože zmluvné strany si zatiaľ z rôznych dôvodov nevedia alebo nechcú určiť celý obsah zmluvy. Zmluvu o budúcej zmluve je možné uzavrieť v súvislosti s akoukoľvek zmluvou, či už ide o zmluvu pomenovanú (napr.

Duálna právna úprava a princíp zmluvnej slobody

V dôsledku existencie duálnej právnej úpravy a diferenciácií rozdielnych podstatných náležitosti pre uzavretie tohto druhu záväzku je primárnym okruhom problematiky určenie toho, v akom režime budú zmluvné strany zamýšľanej obligácie postupovať. Charakteristickým pre úpravu súkromnoprávnych záväzkov je princíp zmluvnej slobody, tzn. vôľa zmluvných strán požíva pri tvorbe obligačného záväzku aplikačnú prednosť pred legislatívnou úpravou. A contrario však aj zmluvná sloboda požíva svoje limity nachádzajúce vyjadrenie v kogentných ustanoveniach súkromnoprávnych predpisov (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník).

Prečítajte si tiež: Spoločný Sociálny Úrad: Kontext a Význam

Východiskom v prípade určenia kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka je ustanovenie § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, stanovujúce, že „účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť“. Z uvedenej dikcie vyplýva, že zákonodarca neformuloval okruh kogentných ustanovení in concreto striktným výpočtom, ale ponechal túto otázku na teleologickom výklade, vyplývajúcom z povahy konkrétnej situácie.

Na rozdiel od Občianskeho zákonníka je v prípade úpravy Obchodného zákonníka možné priamo identifikovať taxatívny výpočet ustanovení zákona v ustanovení § 263, podľa ktorého: „Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods.

Obsahom taxatívneho výpočtu kogentných ustanovení Obchodného zákonníka je aj ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka. V tomto ustanovení je obsiahnuté kritérium, naplnením ktorého dochádza k aplikačnej prednosti Obchodného zákonníka pred úpravou Občianskeho zákonníka. Základným postulátom je najmä povaha zmluvných strán a ich identifikácia, najmä ak ide o prípad relatívnych obchodnoprávnych vzťahov podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“ Tzn. za podmienok, ak zmluvu o budúcej zmluve uzatvárajú dvaja podnikatelia konajúci v rozsahu predmetu svojej činnosti, samotný výber medzi ustanovením § 50a Občianskeho zákonníka a alternatívou § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je daný na slobodnej voľbe strán. V tomto prípade ide v nadväznosti na pravidlo v § 263 v spojitosti s § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka o relatívny obchodnoprávny vzťah, kedy vzhľadom na povahu subjektov sú takéto strany povinné postupovať v zmysle obchodnoprávnej úpravy a aplikovať ustanovenia § 289 a nasl.

V praxi diskutabilnou sa môže stať situácia, ak vyššie popísaný subjekt (spĺňajúci kritériá podľa § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka) má v úmysle uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve, ktorej predmetom má byť prevod nehnuteľnosti. Uvedená situácia bola meritom v rozhodnutiach viacerých súdnych autorít, ktoré konštatovali, že záver o automatickej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka pre otázky zmluvy o budúcej zmluve, ktorej predmetom bude prevod nehnuteľnosti, nie je správny. Vychádzajúc napr. zo záverov rozhodnutia R 27/2002 bolo určené: „Smlouva o budoucí kupní smlouvě se v obchodních vztazích řídí ustanovením § 289 a nasl. Obchodního zákoníku, i když se týká nemovitosti.“ Podobný záver nachádzame aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej Republiky, sp. zn. 25Cdo 916/2008: „Právna úprava zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy obsiahnutá v § 289 ObchZ predstavuje právne záväzný základ pre uzavretie v takej zmluve predpokladaných budúcich zmlúv vo vzťahu medzi podnikateľmi, resp. v ďalších vzťahoch podriadených úprave ObchZ.

Náležitosti a podmienky zmluvy o budúcej zmluve podľa Občianskeho zákonníka

Občiansky zákonník neupravuje okruh subjektov, ktoré sú oprávnené uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve. V zásade platí, že zmluvnými stranami môžu byť len účastníci zmluvy, ktorí chcú uzavrieť samotnú budúcu zmluvu. Ak teda Občiansky zákonník ustanovuje, že zmluvu o budúcej zmluve môžu uzavrieť účastníci, vyjadruje tým skutočnosť, že účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve musia byť účastníci samotnej budúcej zmluvy ako hlavnej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Stratégie pre dôchodkový príjem

Občiansky zákonník upravuje podmienky, ktoré je nutné dodržať pri uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve. Zmluva o budúcej zmluve musí byť uzatvorená písomne, inak porušenie tejto povinnosti zakladá absolútnu neplatnosť tejto zmluvy. Podstatnou obsahovou náležitosťou predbežnej zmluvy musí byť zmluvné dojednanie o dobe, do ktorej bude hlavná/budúca zmluva uzatvorená. Táto doba môže byť určená priamo (konkrétnym termínom) alebo nepriamo (napr. po uplynutí trvania nájomnej zmluvy). Na základe vzájomnej dohody si zmluvné strany však vedia dodatkom dohodnutú dobu predĺžiť. V zmysle zákona zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať aj všetky podstatné formálne a obsahové náležitosti, ktoré sa vyžadujú pre hlavnú zmluvu. Zároveň táto zmluva musí spĺňať aj všeobecné podmienky pre právne úkony.

Záväzok uzavrieť hlavnú zmluvu a jeho vymáhateľnosť

Zmluva o budúcej zmluve zakladá záväzok, resp. povinnosť zmluvných strán uzavrieť hlavnú zmluvu. Túto povinnosť môže mať len jedna zmluvná strana alebo obe zmluvné strany. Ak povinná strana svoj záväzok nesplní, druhá strana má právo domáhať sa na súde, aby bola povinná strana zaviazaná nahradiť jej škodu, ktorá jej tým vznikla. Predmetnú žalobu je potrebné podať na súde do jedného roka od okamihu, kedy mala byť hlavná zmluva uzatvorená. Právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým súd vyhovie podanej žalobe, nahrádza zmluvné vyhlásenie povinnej zmluvnej strany, ktorá porušila prevzatý záväzok na uzatvorenie hlavnej zmluvy. Tým medzi zmluvnými stranami vznikne budúca zmluva. O časovom obmedzení sme si viac povedali v predchádzajúcej časti.

Povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu hospodársky obmedzuje tzv. „clausula rebus sic stantibus“. Táto klauzala spočíva v tom, že povinná strana je zbavená svojej povinnosti uzavrieť budúcu zmluvu , keď sa pomery zmenili do takej miery, že účel dojednania zmluvy o budúcej zmluve by bol zmarený, alebo by bola stratená dôvera v druhú stranu.

Využitie zmluvy o budúcej zmluve pri prevode nehnuteľností

V praxi sa zmluva o budúcej zmluve používa využíva pri prevode nehnuteľností. Tento typ zmluvy sa využíva vtedy, keď kupujúci chce kúpiť nehnuteľnosť a financovať ju z poskytnutého úveru, avšak vybavenie úveru trvá nejaký čas. Podstatné náležitosti zmluvy sú všeobecne upravené v § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a v prípade prevodu vlastníctva bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome aj v zákone č.

Príklad z praxe a dôležité odporúčania

Mnohí klienti sa pýtajú: Vyhliadli sme si byt, ktorý chceme s manželom financovať z prevažnej časti hypotekárnym úverom. Keďže sa predávajúcim zdá, že vybavovanie nášho úveru trvá nejako dlho, dohodli sme sa, že na prejavenie vážneho záujmu z našej strany podpíšeme zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a zaplatíme im určitú časť z kúpnej ceny. Čo všetko by mala takáto zmluva obsahovať?

Prečítajte si tiež: Zdravie a pohoda seniorov na rekondičných pobytoch

Zmluva o budúcej zmluve (Občiansky zákonník podľa § 50a) je zmluva, ktorá ukladá účastníkom zmluvnú povinnosť uzavrieť do dohodnutej doby zmluvu, o ktorej podstatných náležitostiach sa zmluvné strany musia dohodnúť.

Forma takejto zmluvy musí byť písomná. Vo Vašom prípade by išlo o Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Podstatné náležitosti takejto zmluvy sú všeobecne upravené v § 588 a nasl. Občianského zákonníka. Ide o určenie predmetu zmluvy, prevzatie záväzku predávajúceho predmet kúpy odovzdať a prevzatie záväzku kupujúceho predmet kúpy prevziať a zaplatiť kúpnu cenu. Okrem toho musí táto zmluva obsahovať náležitosti uvedené v § 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Musí teda obsahovať označenie zmluvných strán, predmet zmluvy, popis a rozlohu bytu, určenie a popis spoločných častí a spoločných zariadení domu a príslušenstva, technický stav domu a bytu, úpravu práv k pozemku, cenu bytu a spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam, spoločným zariadeniam domu a k príslušenstvu, ako aj ďalšie zákonom predpísané náležitosti.

Odporúča sa ešte v zmluve dohodnúť termín odovzdania nehnuteľnosti a ďalšie skutočnosti, ktoré považujete za dôležité. Aby sa predišlo prípadným nedorozumeniam, samotná kúpna zmluva môže byť prílohou zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Zmluva o budúcej zmluve zakladá medzi zmluvnými stranami vzájomný záväzok uzavrieť v budúcnosti hlavnú zmluvu.

Kúpna zmluva a jej prílohy: Komplexný prehľad

Kúpna zmluva na nehnuteľnosť predstavuje právny dokument, ktorý upravuje vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim. Podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb.) definuje podmienky prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pri bytoch a nebytových priestoroch sa navyše uplatňuje zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Základné náležitosti kúpnej zmluvy

Kúpna zmluva musí obsahovať:

• Označenie zmluvných strán: Meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu pre fyzické osoby, alebo názov, sídlo a identifikačné číslo pre právnické osoby. Dôraz treba klásť na presné označenie zmluvných strán. rodného priezviska (to platí nielen pre ženy, ale aj pre mužov). priezvisko (absentuje najmä pri mužoch).
• Vymedzenie predmetu prevodu: Presný popis nehnuteľnosti podľa katastrálneho zákona, vrátane katastrálneho územia, parcelného čísla pozemku, druhu pozemku, výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom sa stavba nachádza. Pri bytoch a nebytových priestoroch aj číslo bytu, poschodie, vchod, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku.
• Kúpna cena: Dohodnutá suma, ktorú kupujúci zaplatí predávajúcemu za nehnuteľnosť. dohodnutá kúpna cena za predaj pozemku predstavuje sumu vo výške 10 000,- eur, ktorú uhradí kupujúci predávajúcemu bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet č. u. ………….
• Ďalšie náležitosti: V kúpnej zmluve sa tým pádom musí uviesť adresa, poschodie, čísla parciel pozemku, kde bol dom, v ktorom sa byt nachádza postavený, ale aj katastrálne územie kde sa daný byt nachádza. Po tejto časti by mal z pravidla nasledovať samotný popis bytu. V ňom by mala byť uvedená rozloha bytu, prípadne rozloha balkónov, lodžií či terás, príslušenstvo ktoré sa spolu s bytom bude predávať a v neposlednom rade je to popis ohraničenia vlastníctva bytu. Po popise samotného bytu, by mal nasledovať popis spoločných častí a spoločných zariadení domu. Ak kupujete byt, zistite si pred uzatvorením kúpnej zmluvy niekoľko „zásadných maličkostí“, na ktoré kupujúci dosť často zabúdajú. Napr. predávajúci by mal mať pred samotným predajom uhradené poplatky súvisiace s užívaním bytu ako sú energie a pod. Častokrát aj v samotných inzerátoch pri predaji bytov nájdete ponuku, kde sa nehnuteľnosť predáva aj s pivnicou, pričom v skutočnosti sa môže stať, že pivnica je len v prenájme. Podobná situácia môže nastať aj keď kupujete byt s parkovacím miestom.

Prílohy kúpnej zmluvy: Dôležitá súčasť dokumentácie

Prílohy k zmluve o kúpe nehnuteľnosti sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a poskytujú doplňujúce informácie a dokumenty, ktoré sú relevantné pre prevod vlastníctva.

Typické prílohy kúpnej zmluvy:

• List Vlastníctva (LV): Aktuálny list vlastníctva je základnou prílohou, ktorá preukazuje vlastníctvo predávajúceho a obsahuje informácie o nehnuteľnosti, jej ťarchách a obmedzeniach. vlastníctva dostupného na portáli katastra nehnuteľností,.
• Kópia Katastrálnej Mapy: Poskytuje grafické znázornenie polohy a hraníc nehnuteľnosti.
• Geometrický Plán: Ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje, geometrický plán je nevyhnutný na presné vymedzenie nových hraníc.
• Potvrdenie o Neexistencii Nedoplatkov: Pri prevode bytu alebo nebytového priestoru je potrebné potvrdenie od správcu bytového domu alebo spoločenstva vlastníkov, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne nedoplatky.
• Energetický Certifikát: Doklad o energetickej hospodárnosti budovy.
• Znalecký Posudok: V prípade financovania kúpy hypotékou je často vyžadovaný znalecký posudok na určenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti.
• Dokumentácia k Stavebným Úpravám: Ak boli na nehnuteľnosti vykonané stavebné úpravy, je potrebné priložiť dokumentáciu preukazujúcu ich legálnosť (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie).
• Zmluva o Budúcej Kúpnej Zmluve (ak existuje): Ak bola predtým uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, priložte ju ako prílohu.
• Iné Dohody: Ak existujú ďalšie dohody medzi predávajúcim a kupujúcim (napr.

Význam príloh kúpnej zmluvy:

• Poskytujú Podrobné Informácie: Dopĺňajú informácie uvedené v samotnej zmluve a poskytujú komplexný obraz o nehnuteľnosti.
• Preukazujú Vlastníctvo a Stav Nehnuteľnosti: Potvrdzujú vlastnícke práva predávajúceho a informujú kupujúceho o stave nehnuteľnosti, jej ťarchách a obmedzeniach.
• Zabezpečujú Právnu Istotu: Pomáhajú predchádzať sporom a nejasnostiam v budúcnosti.

Dodatok k zmluve o kúpe nehnuteľnosti: Zmeny a úpravy

Dodatok k zmluve o kúpe nehnuteľnosti slúži na zmenu alebo doplnenie už existujúcej kúpnej zmluvy. Je dôležité, aby bol vyhotovený písomne a podpísaný oboma zmluvnými stranami.

Príklad dodatku k zmluve o kúpe nehnuteľnosti

Dodatok č. 1 ku Kúpnej Zmluve

Zmluvné strany:

• Jozef Novák (predávajúci)
• Peter Novák (kupujúci)

Zmluvné strany sa dohodli na tomto znení dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo, značky Škoda Octavia, EVČ PU123BC, rok výroby 2009, Vin: ABCDE123456FGH, uzavretej medzi predávajúcim a kupujúcim dňa 30.01.2015 podľa ust. § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.

Článok II.

Zmluvné strany so zmenami uvedenými v tomto dodatku súhlasia v celom rozsahu a na znak súhlasu ho potvrdzujú svojimi podpismi.

Ostatné ustanovenia pôvodnej zmluvy zostávajú nezmenené.

Tento dodatok je vyhotovený v dvoch rovnopisoch (2), pričom každá zmluvná strana obdrží jeden (1) rovnopis.

Katastrálne konanie: Vklad vlastníckeho práva

Na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je potrebné povolenie vkladu do katastra nehnuteľností.

Návrh na vklad musí obsahovať:

• Identifikačné údaje navrhovateľa: Meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, miesto trvalého pobytu (pre fyzické osoby), alebo názov, sídlo a identifikačné číslo (pre právnické osoby).
• Názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný.
• Uvedenie predmetu návrhu.
• Označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.
• Označenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom k celku.
• Číslo úradného overenia geometrického plánu (ak je relevantné).

Poplatky za katastrálne konanie

Za podanie návrhu na začatie konania o povolení vkladu sa platí správny poplatok 66 EUR. Ak sa návrh podá elektronicky, poplatok sa znižuje na 33 EUR. Za výpis z katastra nehnuteľností (list vlastníctva) sa platí poplatok 8 EUR.

Často kladené otázky (FAQ)

• Je možné odstúpiť od už "zavkladovanej" kúpnej zmluvy? Áno, je to možné. Na spätný prevod vlastníckeho práva je potrebná listina spôsobilá na vykonanie záznamu (napr. notárska zápisnica).
• Ako je to s kúpnou cenou, ak nie je dohodnutá v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi? Zmluva je v tejto časti relatívne neplatná. Ak sa dotknutá strana dovolá relatívnej neplatnosti, cena sa určí podľa cenového predpisu.
• Čo ak je na byte hypotéka? Aj byt s hypotékou je možné previesť na iného majiteľa. Hypotéka sa buď vyplatí z kúpnej ceny, alebo ju prevezme nadobúdateľ.

Zabezpečenie právnych služieb

Pri kúpe alebo predaji nehnuteľnosti je odporúčané využiť právne služby advokáta alebo notára. Kúpa (alebo predaj) nehnuteľnosti je spojená s uzatvorením kúpnej (alebo kúpno-predajnej) zmluvy. uzatvárané druhy zmlúv. Dochádza ňou k prevodu vlastníctva (vlastníckeho práva) k veci (napr. aj:odovzdanie veci (ak ide o kúpu/predaj hnuteľnej veci - napr. o kúpu/predaj nehnuteľnosti - napr. komplexne (ucelene). spomínaných zákonov (napr. zákonníka, ak sú zmluvné strany podnikatelia). zmluvu vo všeobecnosti môžu uzatvoriť nielen fyzické osoby (napr. aj právnické osoby (napr. spoločnosti - s. r. o., a. s.). fyzickými osobami (napr. medzi občanmi) sa riadi Občianskym zákonníkom. Ním sa spravuje aj kúpna zmluva o prevode nehnuteľností uzatvorená medzi podnikateľmi (napr. kúpna zmluva o prevode nehnuteľností) uzatvorená medzi podnikateľmi (napr. medzi právnickými osobami - s.r.o. sa spravuje Obchodným zákonníkom. (napr. prevádzanie tovaru (hnuteľných vecí), nie prevádzanie nehnuteľností. fyzickými osobami (napr. a podnikateľom (napr. Ivan predáva pozemok kupujúcemu živnostníkovi Borisovi alebo napr. predávajúci Developer s. r. o. spotrebiteľskú kúpnu zmluvu,podnikateľmi (napr. predávajúca Stavebná firma s. r. o. vlastníckeho práva k nehnuteľnosti písomnú formu. právne predpisy (napr. a kupujúceho (napr. (napr. o kúpu/predaj nehnuteľnosti (napr. (napr. dohodnutá kúpna cena za predaj pozemku predstavuje sumu vo výške 10 000,- eur, ktorú uhradí kupujúci predávajúcemu bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet č. u. …………. uzatvorenia zmluvy (napr. v Žiline 10. 11. správa katastra môže vkladové konanie prerušiť. doručenia rozhodnutia o prerušení konania. realizovať formou písomného dodatku k zmluve. strana) potom musí v určenej lehote vytýkané nedostatky odstrániť. nehnuteľnosti prechádza na kupujúceho (t. j. práva do katastra nehnuteľností. nehnuteľností je dobré dať si pozor na niekoľko zásadných vecí. viaznu nejaké ťarchy (napr. vlastníctva dostupného na portáli katastra nehnuteľností,. ťarchy nie sú prekážkou pri kúpe nehnuteľnosti. viacero možností, ako sa s takouto ťarchou vyrovnať (napr. ponúkať nehnuteľnosť na predaj, t. j. plánovaný účel, pre ktorý ju kupujúci kupuje (napr. Občianskym zákonníkom (tzv. všeobecné náležitosti - napr. označenie nehnuteľnosti ako predmetu kúpy, určenie kúpnej ceny), katastrálnym zákonom (tzv. osobitné náležitosti - napr. ďalej označenie právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu), zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (tzv. náležitosti, ak je predmetom kúpy byt alebo nebytový priestor - napr. vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu atď.Dôraz treba klásť na presné označenie zmluvných strán. je jednou z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy. rodného priezviska (to platí nielen pre ženy, ale aj pre mužov). priezvisko (absentuje najmä pri mužoch). odstránenie nedostatkov (napr. (prípadne 15 dní, ak bol podaný zrýchlený návrh na vklad). z najbezpečnejších spôsobov úhrady kúpnej ceny. nad zákonnom ustanovený limit. v hotovosti účinná od 1. 7. osoby. 000 eur, v prípade fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby do 150 000 eur). tejto sumy sa započítava aj úhrada rezervačného poplatku. častých zmien legislatívy). vlastníctve bytov a nebytových priestorov (napr. označenie vchodu či poschodia, na ktorom sa byt nachádza).

Kúpna zmluva - tipy z praxe

Kúpa nehnuteľnosti je pomerne zložitý proces. jej preštudovanie. bežný štandard. a pod.) napovie veľa o kvalite zmluvy. vyžiadať si taktiež znenie kúpnej zmluvy. kúpnej zmluvy prílohou zmluvy o budúcej zmluve. nepríjemnostiam či strate peňazí. sa venuje úplne inej agende, nie je to vhodný kandidát na kontrolu zmluvy). a navrhnúť lepšie riešenie. ktoré musí zmluva obsahovať (napr. vyššej bezpečnosti transakcie (napr. zmluvy, aby sa vyhli prekvapeniam (napr. pred podpisom môže vyžiadať k nahliadnutiu jeho doklad totožnosti. (napríklad plná moc, zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti). potrebné úkony zabezpečí (napr. transakcia trvať. natiahnuť alebo pokaziť (napr. hrozia, a či sú nastavené obojstranne. o tom, ako bude uhradená kúpna cena za nehnuteľnosť. cena (resp. jej časť) bola uhradená (napr. hypotekárnej banky), a čo sa bude diať, ak kúpna cena (resp. uhradená nebude. ceny). notársku/advokátsku úschovu alebo vinkulovaný účet. zabezpečiť, že napr. vhodné pozrieť sa na to, kto platí poplatky (napr. a pod.). práva, prípadne sa to delí medzi kupujúceho a predávajúceho. požaduje, resp. zrýchleného konania 15 dní), obvykle to ale trvá dlhšie. list vlastníctva, kde bude zapísaný ako nový vlastník.

#

tags: #zabezpečenie #budúcej #kúpnej #zmluvy #na #nehnuteľnosť