Zabezpečenie Pohľadávky Záložným Právom na Obchodný Podiel: Podmienky a Aspekty

Záložné právo predstavuje významný nástroj na zabezpečenie pohľadávok. V kontexte obchodného podielu má svoje špecifické podmienky a aspekty, ktoré je nevyhnutné poznať. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zabezpečenie pohľadávky záložným právom na obchodný podiel, vrátane jeho fungovania, subjektov, predmetu zálohu a osobitných úprav.

Čo je Záložné Právo?

Záložné právo je právny inštitút, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa a jej príslušenstva pre prípad, že dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas. Ak dlžník nesplní svoj záväzok, veriteľ má právo uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zo zálohu, napríklad jeho speňažením. Dôležité je, že záloh nepatrí veriteľovi, ale ide o "právo k cudzej veci". Záložné právo trvá len dovtedy, kým existuje pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Po splatení dlhu je veriteľ povinný vrátiť predmet zálohu záložcovi.

Subjekty Záložno-Právneho Vzťahu

V záložno-právnom vzťahu vystupujú tri základné subjekty:

• Záložný veriteľ: Osoba, v prospech ktorej bolo zriadené záložné právo. Často sú to banky alebo úverové inštitúcie, ale aj podnikatelia, ktorí si zabezpečujú svoje pohľadávky voči iným podnikateľom.

• Záložný dlžník: Osoba, ktorá má voči záložnému veriteľovi dlh a je povinná ho plniť.

  Prečítajte si tiež: Spoločný Sociálny Úrad: Kontext a Význam

• Záložca: Vlastník veci, ktorá sa dáva do zálohu. Záložca a záložný dlžník nemusia byť totožné osoby. Zriadiť záložné právo na svoj majetok môže ktokoľvek, kto má spôsobilosť platne prevádzať takéto majetkové hodnoty.

Aké Pohľadávky Možno Zabezpečiť?

Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú aj nepeňažnú pohľadávku. Pri nepeňažnej pohľadávke je dôležité, aby jej hodnota bola určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná, teda vyjadriteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Jednu pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov.

Čo Môže Byť Predmetom Zálohu?

Predmetom zálohu môže byť vec (hnuteľná aj nehnuteľná), právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ak sú prevoditeľné. Záloh môže byť aj súbor takýchto vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Podľa § 151a definuje záložné právo ako právo k cudzej veci, prípadne k právu alebo k inej majetkovej hodnote.

Veci Hnuteľné a Nehnuteľné

Základné delenie vecí je na hnuteľné a nehnuteľné. Toto delenie je dôležité z dôvodu rozličného prístupu ku zriadeniu a vzniku záložného práva, ale aj z dôvodu možnosti rozličného určenia vecí v zmluve o zriadení záložného práva. Nehnuteľné veci môžu byť určené iba jednotlivo, hnuteľné veci sa môžu určiť jednotlivo ale aj druhovo. Záložné právo možno zriadiť aj na časť určitej veci, resp. na spoluvlastnícky podiel k nej.

Nehmotný Majetok

Záložné právo sa môže zriadiť aj na nehmotný majetok, akým sú napr. peňažné pohľadávky či práva duševného vlastníctva (napr. patenty, práva na software), ale aj cenné papiere. Mimoriadne zaujímavým predmetom záložných zmlúv bývajú pohľadávky, najmä tie z obchodného styku. Tie predstavujú v mnohých prípadoch podstatnú časť majetku podnikateľa, nakoľko ide o aktívum s pomerne vysokou likviditou a relatívne nízkym rizikom jeho znehodnotenia. Preto je často vhodné zriadiť záložné právo na súhrn podnikateľových pohľadávok voči jeho dlžníkom, prípadne aj na bankový účet, na ktorý sa inkasujú platby.

Prečítajte si tiež: Stratégie pre dôchodkový príjem

Byty a Nebytové Priestory

Aj keď sa byty a nebytové priestory môžu javiť ako nehnuteľnosti, predstavujú samostatnú právnu kategóriu s vlastnou právnou úpravou. Pokiaľ ide o vznik záložného práva, tak jediné, čo ich s nehnuteľnosťami spája, je okamih, ktorý sa považuje za ich vznik. Týmto okamihom je ich registrácia, resp. zápis do katastra nehnuteľností. Napriek tomu, že reálne sú byty a nebytové priestory súčasťou určitého bytového domu, sú z hľadiska práva samostatnými predmetmi právnych vzťahov, ktoré sú schopné prevodu. Z tohto dôvodu predstavujú byty a nebytové priestory samostatnú kategóriu predmetov záložno-právnych vzťahov.

Podnik alebo Jeho Časť

Občiansky zákonník pripúšťa možnosť zriadiť záložné právo na celý podnik alebo aj na jeho časť. Záložný veriteľ má potom právo na výkon záložného práva predajom celého podniku alebo celej jeho časti, ale iba v tom prípade, ak bolo záložné právo registrované nielen na podnik ako celok, ale aj na jednotlivé jeho aktíva, ktoré si vyžadujú registráciu v osobitných registroch.

Súbor Vecí a Hromadná Vec

Predmetom zálohu môže byť podľa zákona aj súbor vecí a hromadná vec, pričom pojmovo treba tie pomenovania vykladať podľa príslušných ustanovení OZ.

Zriadenie Záložného Práva

Zriadenie záložného práva znamená pre subjekty z neho zaviazané a oprávnené, že po dobu jeho platnosti im prislúchajú určité práva a povinnosti, a to jednak voči zálohu, ako aj voči sebe navzájom a zároveň aj voči tretím osobám. Zákon stanovuje, ktoré práva a povinnosti sa vzťahujú na jednotlivé subjekty a to v závislosti od toho, či ide o posesórne alebo neposesórne záložné právo, resp. u koho sa záloh počas trvania záložného práva nachádza, no zároveň si môžu subjekty dojednať aj niektoré iné práva a povinnosti v záložnej zmluve, ktoré však nemôžu odporovať účelu záložného práva a zákonu.

Zmluva o Zriadení Záložného Práva

Zmluva o zriadení záložného práva (záložná zmluva) je jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich zmlúv na zabezpečenie pohľadávky. Záložnou zmluvou si záložný veriteľ zabezpečuje svoj záväzok (napr. požičanie peňazí dlžníkovi), aby v prípade, ak by v budúcnosti dlžník nesplnil svoj záväzok (napr. nevrátil peniaze zo zmluvy o pôžičke) mohol veriteľ napríklad predmet zálohu predať a uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi. Založiť možno hnuteľnú i nehnuteľnú vec.

Prečítajte si tiež: Zdravie a pohoda seniorov na rekondičných pobytoch

Náležitosti Zmluvy

Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o zriadení záložného práva je určenie predmetu zmluvy. Predmetom záložno-právneho vzťahu je bezpochyby záloh, ktorý musí byť zmluve určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

Registrácia Záložného Práva

Predpokladom vzniku záložného práva je jeho registrácia. Záložné právo k hnuteľným veciam sa spravidla zapisuje do Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností. Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri.

Osobitosti Záložného Práva na Obchodný Podiel

Osobitné úpravy záložného práva v iných právnych predpisoch, ako v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len ako „OZ“), vystupujú vo vzťahu k OZ, ktorý obsahuje všeobecnú úpravu, ako lex specialis. Všeobecná úprava záložného práva obsiahnutá v § 151a a nasl. O zriadení záložného práva na obchodný podiel hovorí § 117a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „ObchZ“). Platnosť zmluvy o zriadení záložného práva, predmetom ktorej je obchodný podiel, treba skúmať v zmysle § 117a ods. 3 ObchZ. V tomto ustanovení sa síce uvádza, že ide o podmienky, ktoré sa týkajú vzniku záložného práva, ale ide najmä o podmienky potrebné na posúdenie plastnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Následne tieto podmienky skúma registračný súd.

Podmienky Zriadenia Záložného Práva na Obchodný Podiel

Základnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, je to, že spoločenská zmluva umožňuje prevod obchodného podielu. Ak by bol totiž podľa spoločenskej zmluvy prevod obchodného podielu vylúčený, neprichádzalo by do úvahy ani zriadenie záložného práva. Ak však prevod obchodného podielu spoločenská zmluva pripúšťa, ale ho napríklad viaže na súhlas valného zhromaždenia, v tom prípade aj zriadenie záložného práva bude musieť byť týmto orgánom odsúhlasené. To isté platí aj na splnenie iných podmienok, ktoré by zakladateľský dokument spoločnosti mohol vyžadovať na prevod obchodného podielu.

Prvou podmienkou vzniku záložného práva na obchodný podiel je teda súhlas valného zhromaždenia, ak ho spoločenská zmluva vyžaduje, prípadne splnenie ďalších podmienok v nej uvedených. Splnenie týchto podmienok dáva v budúcnosti veriteľovi možnosť ľahšie realizovať svoje záložné právo. Na prevod založeného obchodného podielu pri výkone záložného práva sa už tak súhlas valného zhromaždenia nevyžaduje.

Proces Zriadenia Záložného Práva na Obchodný Podiel

Ďalším krokom bude uzavretie písomnej zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel s úradne osvedčeními podpismi a nakoniec musí byť záložné právo zapísané do obchodného registra. Až zápisom do obchodného registra, ktorý predstavuje jeden z osobitných registrov, vzniká záložné právo. Návrh na zápis alebo výmaz záložného práva zriadeného zmluvou je podľa zákona oprávnený podať tak záložný veriteľ, ako aj záložca. K návrhu na zápis je potrebné doložiť všetky dokumenty osvedčujúce splnenie podmienok na vznik záložného práva, teda záložnú zmluvu, spoločenskú zmluvu spoločnosti nevylučujúcu prevod obchodného podielu, dokument svedčiaci o súhlase orgánu spoločnosti so zriadením záložného práva, pokiaľ je podľa spoločenskej zmluvy potrebný, alebo o splnení iných podmienok požadovaných spoločenskou zmluvou.

Práva Spoločníka Počas Trvania Záložného Práva

Zákon ustanovuje, že počas trvania záložného práva na obchodný podiel vykonáva práva spojené s účasťou v spoločnosti spoločník. Spoločník teda nemôže byť v doterajšom výkone svojich práv vyplývajúcich z jeho obchodného podielu obmedzený.

Zánik Záložného Práva na Obchodný Podiel po Splynutí Spoločností

Otázka zániku záložného práva na obchodný podiel po splynutí spoločností je komplexná a prináša rôzne právne názory.

Zánik Obchodného Podielu a Záložného Práva

Pri splynutí spoločností dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností bez likvidácie a imanie zanikajúcich spoločností prechádza na novozaloženú spoločnosť, ktorá sa stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Obchodný podiel zaniká so zánikom spoločnosti. V zmysle § 151md ods. 1 písm. b) OZ zaniká ZP úplným zánikom zálohu.

Argumenty pre Zánik Záložného Práva

• Zánik zálohu: Podľa § 151md ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje. Pri splynutí spoločností obchodný podiel zaniká, a teda zaniká aj záložné právo, ktoré ho zaťažovalo.
• Nový podiel: Podiel, ktorý získa v novej spoločnosti, nie je "pokračovaním" toho pôvodného, ani výsledkom zmiešania, ten zaniká zánikom pôvodnej spoločnosti. Ten nový vzniká a nadobúda sa "originárne".

Argumenty pre Pretrvanie Záložného Práva

• Vecné právo: Záložné právo je vecné právo, ktoré by malo chrániť jeho majiteľa (záložného veriteľa) a z jeho vecného charakteru by mala vyplývať určitá stabilita a ochrana pred jednostrannou dispozíciou zo strany záložcu. Záložcovi by nemalo byť umožnené svojou dispozíciou so zálohom docieliť zánik ZP.
• Analógia s § 135b OZ: Ak sa spracovateľ veci nekoná dobromyseľne, chráni právo primárne vlastníka. K "zmiešaniu" podnikov nemohlo dôjsť dobromyseľne pretože ZP je registrované v obchodnom registri. Ak nie je možné situáciu navrátiť do pôvodného stavu mal by súd analogicky aplikovať § 135b ods. 2 druhá veta.
• Ekonomický účel: Zabezpečovací účel ZP by mal vyplývať, že záložca nemôže privodiť jeho zánik jednoduchým úkonom, ktorý je plne v jeho moci. Ak záložca zriadil ZP na dve tehly, nemalo by podľa mňa byť v moci záložcu jednoduchým úkonom (zlepením tehiel) docieliť zánik ZP.
• Interpretácia OP ako pohľadávky: V podstate aj ide o pohľadávku spoločníka voči spoločnosti (subordinovanú voči všetkým ostatným). Výklad OP ako pohľadávky podľa mňa tiež podporuje zachovanie ZP po splynutí. Na strane dlžníka pohľadávky došlo k univerzálnej sukcesii (zanikajúca spoločnosť na novú spoločnosť). Na strane veriteľa (spoločníka) mohlo taktiež dôjsť k zmene osoby postúpením - pohľadávka je stále tá istá a stále je zaťažená.

Možné Riešenia

• Surogácia: Záložný veriteľ si môže v zmluve poistiť tento prípad zriadením ZP k budúcemu zálohu (surogátu).
• Odporovateľnosť: Hľadať riešenie radšej v odporovaní a priznať nejaký odporovací nárok voči ostatným spoločníkom, lebo v ich prospech vlastne taký úkon bol urobený.

tags: #zabezpečenie #pohľadávky #záložným #právom #na #obchodný