Zakázané antibiotiká: Zoznam a súvislosti s histamínovou intoleranciou

Antibiotiká sú dôležitou súčasťou modernej medicíny, používajú sa na liečbu bakteriálnych infekcií u ľudí aj zvierat. Avšak ich nadmerné a nesprávne používanie vedie k rastúcej rezistencii baktérií proti týmto liekom, čo predstavuje vážnu hrozbu pre verejné zdravie. Okrem toho, niektoré antibiotiká môžu negatívne ovplyvňovať ľudí s histamínovou intoleranciou (HIT), čo si vyžaduje zvýšenú opatrnosť pri ich predpisovaní a užívaní. Tento článok sa zameriava na zoznam zakázaných antibiotík, ich vplyv na histamínovú intoleranciu a ďalšie súvisiace aspekty.

Čo je histamínová intolerancia?

Histamínová intolerancia je porucha spojená s neschopnosťou tela efektívne metabolizovať histamín, chemickú látku, ktorá sa prirodzene vyskytuje v organizme a aj v niektorých potravinách. Pre ľudí s touto intoleranciou je histamín vnímaný ako cudzorodá látka, ktorá môže spôsobiť rôzne nepríjemné symptómy.

Príznaky histamínovej intolerancie

Medzi typické príznaky histamínovej intolerancie patria:

• Žalúdočné ťažkosti, ako sú nadúvanie, hnačky alebo zápcha
• Migrény a bolesti hlavy
• Kožné problémy vrátane svrbenia, vyrážok alebo ekzémov
• Dýchacie problémy ako kašeľ alebo ťažkosti s dýchaním
• V niektorých prípadoch aj úzkosť a zhoršená psychická pohoda

Diagnostika histamínovej intolerancie môže byť komplikovaná a zahŕňa dôkladné vyšetrenie symptómov a prípadné testy, aby sa vylúčili iné možné príčiny. Dôležité je to aj u detí, kde sa táto intolerancia môže prejaviť podobne ako u dospelých, avšak s rôznou intenzitou a prejavmi.

Liečba histamínovej intolerancie

Liečba histamínovej intolerancie sa zameriava na zmiernenie symptómov a riadenie zdravotného stavu. Antihistaminiká sú často predpisované na blokovanie účinkov histamínu v tele a zmiernenie symptómov. Alternatívne liečby zahŕňajú diétne modifikácie, kde sa jedinci vyhýbajú potravinám bohatým na histamín, ako sú syry, alkohol, fermentované jedlá a niektoré morské plody.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia fajčenia na balkóne

Výskyt histamínovej intolerancie sa stáva čoraz viac uznávaným zdravotným problémom, a preto je kľúčové konzultovať s odborníkom na výživu alebo lekárom, ktorý môže poskytnúť vhodné rady a individuálnu liečbu pre každého postihnutého jedinca.

Vplyv liekov na histamínovú intoleranciu

Zvýšenú hladinu histamínu majú často za následok na oko bezpečné voľnopredajné lieky proti bolesti či nevoľnosti. Lekári sa v praxi často stretávajú s prípadmi, keď pacient na bežne predpisované lieky, ako je Ibuprofen reaguje neobvykle - napríklad nadmernou únavou, ktorá ho obmedzuje v bežnom živote. Príčinou môže byť histamínová intolerancia, keďže Ibuprofen patrí medzi liečivá, ktoré podporujú uvoľňovanie histamínu a spôsobujú tak únavu.

Pri histamínovej intolerancii je dôležité dbať na lieky, ktoré môžu zvyšovať hladinu histamínu v tele alebo spúšťať histamínovú reakciu. Medzi takéto lieky patria napríklad niektoré antibiotiká (napr. amoxicilín), niektoré lieky na bolesti a zápal (NSAID, ako napr. ibuprofén), niektoré lieky na astmu (napr. prednizolón), a lieky na vysoký krvný tlak (ACE inhibítory, ako napr. enalapríl). Dôležité je konzultovať s lekárom alebo farmaceutom o možných rizikách a alternatívnych možnostiach liečby pre ľudí s histamínovou intoleranciou, aby sa minimalizovalo riziko nežiaducich účinkov a zhoršenia symptómov.

Zoznam liečiv a ich účinky na histamín

Základný zoznam látok a liečiv, pri ktorých treba zvýšiť opatrnosť, obsahuje nielen voľnopredajné lieky na bolesť a kašeľ, ale aj lieky používané na liečbu srdcovo-cievnych ochorení, či v zubnom lekárstve.

Antibiotiká a veterinárna medicína

Agentúra pre lieky zverejnila svoje odporúčanie, ktoré antibiotiká budú v budúcnosti zakázané vo veterinárnej medicíne. Európska komisia môže teraz podniknúť ďalšie kroky na úplnú implementáciu nového európskeho nariadenia o veterinárnych liekoch, ktoré nedávno vstúpilo do platnosti. V pláne je aj zákaz dovozu živočíšnych produktov, pri výrobe ktorých boli použité príslušné účinné látky.

Prečítajte si tiež: Ako zmierniť príznaky histamínovej intolerancie

Na vyhodnotenie antimikrobiálnych látok, ktoré okrem antibiotík zahŕňajú aj lieky proti vírusom a prvokom, EMA tvrdí, že zvolila postupný prístup s tromi kritériami. Federálna asociácia praktických veterinárnych lekárov (Der Bundesverband Praktizierender Tierärzte - BPT) uvítala odporúčanie EMA. „Výsledok zabezpečuje dostupnosť všetkých dôležitých látok pre veterinárnu medicínu vrátane cefalosporínov 3. a 4. generácie, polymyxínov, makrolidov a fluorochinolónov a zohľadňuje tak najmä welfare zvierat,“ vysvetlil prezident BPT dr.

Novelizované nariadenie EÚ o veterinárnych liekoch bolo prijaté koncom roka 2018 a od 28.1. 2022 sa musí implementovať vo všetkých členských štátoch. Komisia však doteraz neposkytla zoznam antimikrobiálnych liekov, ktoré majú byť vyhradené pre humánnu medicínu.

Rezistencia voči antibiotikám

Odolnosť baktérií proti antibiotikám predstavuje významnú hrozbu pre zdravie ľudí i zvierat a považuje sa za vznikajúci globálny problém. Kontrola a prevencia rezistencie sú jednou z priorít projektu One Health (Jedno zdravie), ktorý zjednocuje prístup rovnováhy a optimalizácie zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia.

Mikroorganizmy prenikajúce do tela môžu tvoriť bakteriálny biofilm, ktorý ich chráni pred imunitným systémom hostiteľa. „V dôsledku mnohobunkovej štruktúry je bakteriálny biofilm bežne spájaný s vyššou rezistenciou voči antibiotikám, a liečba je tak menej efektívna, čo vedie k snahe nájsť alternatívne možnosti terapie.

Vývoj akejkoľvek bakteriálnej odolnosti (aj proti antibiotikám) je prirodzeným evolučným javom, ktorému sa nedá zabrániť. Avšak i nadmerná a neracionálna aplikácia rôznych antimikrobiálnych látok (vrátane antibiotík) v humánnej a vo veterinárnej medicíne, ako aj v poľnohospodárstve a ich následné uvoľnenie do životného prostredia do výraznej miery prispieva k rozvoju odolnosti proti antibiotikám.

Prečítajte si tiež: Čierne slnko: Kontroverzný symbol

Antibiotiká sa z tela pacienta dostávajú do čističiek odpadových vôd. Antibiotiká metabolizované v ľudskom tele sa dostávajú do čističiek odpadových vôd. Čistenie odpadovej vody prechádza okrem iného i tzv. biologickým stupňom, ktorý je v podstate odpozorovaný z prírody. Využívajú sa pri ňom baktérie, ktoré konzumujú rôzne organické látky, medziiným aj antibiotiká, a exprimujú gény rezistencie. Vedci zistili, že produkty čistenia odpadových vôd obsahujú stopové množstvá DNA, ktoré zahŕňajú gény zodpovedné za odolnosť proti antibiotikám. Ako hnojivo sa používajú tiež výkaly hospodárskych zvierat.

Epidemiologické štúdie demonštrovali priamy vzťah medzi spotrebou antibiotík a vývojom rezistentných baktérií. K vývoju antibiotickej rezistencie významne prispieva i správne dávkovanie antibiotík. Odhaduje sa, že až 80 percent z celkového predaja antibiotík je určených zvieratám. Systematický prehľad a metaanalýzy v poslednom období ukázali, že obmedzenie používania antibiotík v prípade zvierat určených na výrobu potravín môže viesť k zníženiu absolútneho rizika antimikrobiálnej rezistencie o 10 - 15 percent. V zásade by malo platiť, že antibiotiká sa majú užívať len vtedy, keď je to nevyhnutné. Neliečia chrípku, prechladnutie ani iné vírusové ochorenie.

Údaje o rezistencii zoonotických (tie, ktoré sa môžu prenášať medzi zvieratami a ľuďmi) a indikátorových baktérií ľudí, zvierat a potravín každoročne zhromažďujú členské štáty Európskej únie. Mimoriadna pozornosť sa venuje prioritnému zoznamu patogénov vypracovaného Svetovou zdravotníckou organizáciou. Najkritickejšou skupinou sú multirezistentné baktérie (odolné proti trom a viacerým triedam antibiotík), ktoré predstavujú osobitnú hrozbu v nemocniciach, opatrovateľských domovoch a medzi pacientmi, ktorých starostlivosť vyžaduje prístroje (pľúcne ventilátory, katétre).

Riešenia problému rezistencie voči antibiotikám

Svetová zdravotnícka organizácia uznala rezistenciu voči antibiotikám za vážny globálny problém. Len v Európskej únii umiera na antibiotickú rezistenciu až 35-tisíc ľudí ročne.

Prvým riešením je uvážené používanie antibiotík, teda len v prípade bakteriálnych infekcií. Inou možnosťou je vývoj nových antibiotík vo farmaceutickom priemysle, ale ten napreduje pomaly. Z vedeckého hľadiska je ďalším riešením hľadanie nových neantibiotických biologických alebo chemických látok, ktoré môžu pomôcť lekárom a veterinárom v budúcnosti zvládnuť liečbu bakteriálnych infekcií spôsobených rezistentnými baktériami.

Poľnohospodári používali zinok (vo forme oxidu zinočnatého) v chovoch hospodárskych zvierat ako stimulátor rastu a ako profylaktické liečivo s cieľom nahradiť antibiotiká, ktoré sú zakázané od roku 2006. Európska komisia preto rozhodla, že od júna 2022 musia byť všetky veterinárne lieky obsahujúce oxid zinočnatý stiahnuté z trhu. Preto stúpa záujem o nové ekologické a udržateľné možnosti využitia iných foriem zinku vrátane nanočastíc zinku, či už komerčne dostupných, alebo chemických, resp.

Fluórochinolónové antibiotiká: Riziká a obmedzenia

Fluórochinolónové antibiotiká sú širokospektrálne antibiotiká s veľmi dobrou účinnosťou. Aj na Slovensku preto patria medzi často používané lieky napriek tomu, že sú známe ich riziká. Fluórochinolónové antibiotiká môžu spôsobovať závažné vedľajšie účinky, ktoré postihujú najmä svaly, kĺby, nervový a zmyslový systém.

Na Slovensku je registrovaných 34 liekov s obsahom ofloxacínu, ciprofloxacínu, pefloxacínu, norfloxacínu, levofloxacínu a moxifloxacínu, pre ktoré budú platiť obmedzenia indikácií. Nemali by sa používať na mierne a stredne závažné ochorenia a naozaj by sa mali predpisovať ako liek tzv. poslednej voľby.

Nežiaduce účinky sa môžu prejaviť do dvoch dní od začatia liečby, ale aj niekoľko mesiacov po ukončení liečby. Fluorchinolóny a chinolóny sú širokospektrálne antibiotiká, ktoré sú účinné proti Gram-negatívnym aj Gram-pozitívnym baktériám. Napriek vymenovaným nežiaducim účinkom sú veľmi dôležité v klinickej praxi, keďže účinkujú pri niektorých infekciách, pri ktorých iné antibiotiká nie sú dostatočne účinné. Na Slovensku je však ich spotreba veľmi vysoká a v mnohých prípadoch ich použitie nie je nevyhnutné.

Za ostatných päť rokov ŠÚKL eviduje v súvislosti s fluórochinolónovými antibiotikami 258 hlásení nežiaducich účinkov, z toho 110 závažných. Z uvedeného počtu hlásení bolo 5 hlásení poslaných od farmaceutických firiem. Zvyšné hlásenia (253) boli zaslané zdravotníckymi pracovníkmi alebo pacientmi.

Ďalšie faktory ovplyvňujúce histamínovú intoleranciu

Okrem liekov a antibiotík existujú aj ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvňovať histamínovú intoleranciu. Medzi ne patria:

• Éčka: Farbivá, dochucovadlá a konzervanty - bývajú súčasťou potravín, liekov či výživových doplnkov. Nie každé „éčko“ je nepriateľ, napríklad E300 je vitamín C, ktorý je pre organizmus veľmi prospešný, iné sú pre telo človeka s histamínovou intoleranciou nebezpečné. Nežiadúce sú chemické látky: E100-102, E104, E123, E127, E200-209, E210-219, E220-229, E240-259, E320 a E321.
• Probiotiká: Užívanie probiotík pre ľudí s histamínovou intoleranciou môže byť diskutované. Niektoré probiotiká môžu produkovať histamín alebo podporovať jeho uvoľňovanie, čo by mohlo zhoršiť symptómy u ľudí s vyššou hladinou histamínu v tele. Na druhej strane, existujú aj probiotiká, ktoré môžu mať prospostný vplyv na črevnú mikroflóru a zlepšovať tráviaci zdravotný stav, čo by mohlo pomôcť pri riadení histamínovej intolerancie. Pre ľudí s touto intoleranciou je preto dôležité vybrať probiotiká s ohľadom na ich zloženie a účinky. Odporúča sa konzultovať s lekárom alebo odborníkom na výživu, ktorý môže odporučiť probiotiká, ktoré sú vhodné a bezpečné pre konkrétnu situáciu. Pri výbere probiotík je dobré vyhýbať sa produktom, ktoré obsahujú kvasnice alebo iné zložky, ktoré môžu zvyšovať hladinu histamínu. Individuálna reakcia na probiotiká sa môže líšiť, a preto je dôležité sledovať reakcie organizmu a prípadne prispôsobiť dávkovanie alebo typ probiotík. Nevhodné sú kmene: Lactobacillus casei a Lactobacillus Bulgaricus. Najvhodnejšími kmeňmi pri HIT sú: Lactobacillus reuteri, Lactobacillus rhamnosus, Bifidobacterium longum subsp. infantis, Bifidobacterium longum subsp. longum.
• Vitamíny: Probiotiká sú neodmysliteľnou súčasťou v boji so zvýšenou hladinou histamínu. Dopĺňajte ich aj vitamínom C, D a zinkom.

Nitrofurány: Zakázané antibiotiká v chove zvierat

Nitrofurány sú veterinárne liečivá - antibiotiká, ktoré sa od 50. rokov používali v chove hospodárskych zvierat všade na svete predovšetkým ako výborný prostriedok proti bakteriálnym črevným infekciám. Nitrofurány sú v Európskej únií zakázané, nakoľko sa v odborných kruhoch považujú za látky potenciálne vyvolávajúce génotoxicitu a rakovinu u ľudí a zvierat. Odborníci odhadujú, že pred zákazom používania nitrofuránov v Európskej únií ním bolo ošetrovaných až 17% ošípaných. V krajinách ako je Thajsko, Brazília, Indonézia sú nitrofurány dodnes bežným a legálnym veterinárnym liekom.

O tom, že zneužívanie antibiotík v chovoch hospodárskych zvierat nie je zanedbateľný problém, poukazuje zoznam európského systému varovania RAPID ALERT, ktorý zverejňuje všetky problémy týkajúce sa zdravotnej neškodnosti potravín. Reziduá veterinárnych liečiv sa vyskytujú na druhom mieste, hneď za chemickými látkami. Boli zistené v bravčovom mäse, v jahňacom mäse, v hovädzom mäse, v mliečnych výrobkoch, v kurčatách, v kačiciach, v morkách, v rybách a v krevetách.

Nitrofuránové antibiotiká zahrňujú: Furazolidon, Furaltadon, Nitrofurantoin, Nitrofurazon.

Reziduá veterinárnych liečiv

Reziduá veterinárnych liečiv sú malé množstvá veterinárnych liečiv, ktoré môžu zostať v živočíšnych produktoch (ako sú mäso, ryby, vajíčka, med a mlieko) po zabití, alebo sa môžu zhromažďovať, a tak vytvoriť cestu do potravinového reťazca. Štúdium bolo zistené, že metabolity (zvyšky) reziduí sú veľmi stále, majú dlhú dobu rozpadu a boli zistené v nezmenenom množstve počas varenia alebo sterilizácie alebo po úprave v mikrovlnke.

Pri nitrofuránoch sa zistilo, že pôvodná látka (napr.furazolidon) sa vo zvierati veľmi rýchlo rozkladá a zo zvierat mäsa sa stráca. Pôvodné reziduá nitrofuránov je preto možné len veľmi ťažko zachytiť. Nestrácajú sa však metabolity furazolidonu, ktoré zostávajú vo zvieratách niekoľko týždňov.

Európska komisia zverejnila minimálny detekčný limit nitrofuránových reziduí (MRPLs) =1 µg/kg pre potraviny živočíšneho pôvodu.

tags: #zakazane #antibiotika #zoznam