Zakázané odevné značky v Nemecku a ich kontroverzná história

V poslednom období sme svedkami nárastu aktivít príslušníkov ultrapravicovej ideológie v takmer celej Európe. S týmto nárastom sa spája aj otázka odevných značiek, ktoré sa s touto ideológiou spájajú, či už zámerne, alebo neúmyselne. Tento článok sa zameriava na niektoré z týchto značiek, najmä v Nemecku, a skúma ich kontroverznú históriu a vplyv na spoločnosť.

Identifikácia prostredníctvom oblečenia

Ľudia sympatizujúci s nejakou skupinou, hnutím či ideológiou zvyčajne potrebujú mať vlastné symboly či znaky, ako sa od tých druhých odlíšiť. Takouto skupinou sú aj príslušníci spomínanej ultrapravice alebo inak povedané tzv. neonacisti. Keďže je však väčšina nacistických či fašistických symbolov zakázaná, je prirodzené, že si vytvoria symboly nové alebo veľmi podobné tým pôvodným. Najviditeľnejšie, ako ukázať svoje presvedčenie a podporu nejakej ideológii, je zvyčajne oblečenie.

Lonsdale: Neúmyselná popularita medzi neonacistami

Britská odevná značka Lonsdale, založená v roku 1960, pôvodne ako móda určená najmä boxerom, sa neúmyselne stala populárnou medzi prívržencami ultrapravice, najmä v Nemecku. Šesťdesiate roky sa v Británii taktiež viažu na vznik hnutia Skinheads, ktoré sa dosť výrazne odlišovalo od filozofie tých súčasných, a popri tom sa vyvinula aj špecifická móda, ktorou sa odlišovali a identifikovali. Táto vlna značiek a určitého štýlu oblečenia sa neskôr značne výrazne rozšírila do celej Európy ale už v inom kontexte.

Keď v roku 1990 Lonsdale expandovala v rámci Európy, možno si ani neuvedomila, ako rýchlo sa etabluje medzi skupinou ultrapravice. Netrvalo dlho a ľudia si začali spájať značku s neonacistickým pozadím. Predstavitelia spoločnosti otvorene priznali, že sú s vývojom značne nespokojní a najmä s imidžom, ktorý im neonacisti vytvárajú.

Problémy v Nemecku a Holandsku

Azda najvypuklejší problém vznikol v Nemecku. Pre tamojších prívržencov sa stala značka obľúbenou najmä pre štvoricu písmen NSDA v rámci slova Lonsdale, pretože pripomína názov Hitlerovej nacistickej strany NSDAP. Tieto štyri písmená boli viditeľné najmä pri mikinách s rozopnutou bundou bomber. Lonsdale dokonca priznáva, že odhadom až 12 percent nemeckých zákazníkov sympatizuje s ultrapravicou.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia fajčenia na balkóne

Spoločnosť musela čeliť so svojim pošramoteným imidžom taktiež v Holandsku. Objavili sa prípady, keď mladí extrémisti napadli viacero moslimských škôl a svedkovia tvrdili, že na sebe mali práve oblečenie so známym logom leva. Nočné kluby, bary a školy odmietali vpustiť ľudí práve s touto značkou. Značka začala čeliť značnej negatívnej publicite.

Snaha o zmenu imidžu

Ako odozvu na viaceré incidenty spustila stránku s názvom Lonsdalenews, ktorá mala pomôcť v objasňovaní rasistických útokoch. Taktiež odmietla zásobovať obchody určené najmä pre neonacistov a spustila kampaň s názvom: „Lonsdale loves all colours“. Najväčším krokom bol sponzoring gay kampaní a festivalov, ktorým chcela prinútiť neonacistov, aby sa tejto značky vzdali.

Thor Steinar: Zámerná provokácia a germánska mytológia

Úplne inú filozofiu podnikania zvolila nemecká odevná značka Thor Steinar. Tej sa od svojho vzniku v roku 2002 podarilo veľmi rýchlo dostať do pozorností nielen zákazníkov, ale najmä médií. Vo vysokokonkurenčnom prostredí v rámci odevného priemyslu sa jej vo veľmi krátkom čase podarila expanzia na trhy v rámci Európy. Keď sa zameriame na tajomstvo ich úspechu, nedá sa prehliadnuť ich previazanosť na starovekú nordickú a germánsku mytológiu. Práve táto symbolika sa stala základom pre tak značnú obľúbenosť, ktorú si značka medzi príslušníkmi ultrapravice získala.

Zákaz pôvodného loga a ďalší rozmach

Značnú pozornosť si získala však aj na nemeckých súdoch. S narastajúcou popularitou sa začali ozývať viaceré antifašistické organizácie, ktoré proti firme tiahli kvôli jej pôvodu. Súd napokon zakázal pôvodné logo firmy tvorené z dvoch rún zakázal pravdepodobne kvôli značnej podobnosti s nacistickými symbolmi.

Prípad zašiel až tak ďaleko, že nórsky predseda vlády ostro vystúpil proti zneužívaniu nórskych symbolov na oblečení Thor Steinar. Rôzne súdne zákazy však značku neoslabili. S novým logom dokonca zaznamenáva ešte väčší rozmach a expanziu.

Prečítajte si tiež: Ako zmierniť príznaky histamínovej intolerancie

Popieranie nacistickej ideológie

Ťaženie proti spoločnosti spustili viaceré organizácie, ktoré doslova vyzývajú ľudí, aby bojkotovali značku Thor Steinar. Označenie, že Thor Steinar je nacistická značka hovorca spoločnosti popiera. „Sme označovaní ako nacisti, čo je nefér. Ja nie som nacista,“ dodáva.

Otázky o motivácii a výrobe

I keď sa spomína neonacistické pozadie jedného z majiteľov firmy, na mieste je otázka či nejde len o šikovné doplnenie ponuky na trhu. Predsa len zákazníci si možno kupujú značku, ktorá mimochodom nepatrí do kategórie lacnejších, s pocitom, že prezentuje árijské hodnoty a presvedčenie. Ako potom zdôvodniť fakt, že hlavnými výrobnými baštami produktov Thor Steinar je Čína a Turecko. Určite pozitívne však treba hodnotiť marketing značky.

Zornica Banko Fashion: Príklad slovenskej firmy v kontexte globalizácie

V kontexte odevného priemyslu je zaujímavé spomenúť aj slovenskú firmu Zornica Banko Fashion v Bánovciach nad Bebravou. Táto firma s viac ako 60-ročnou tradíciou prešla v priebehu rokov transformáciou a preorientovala sa z výroby pre talianske značky na nemeckú spoločnosť Eterna Mode Holding GmbH Passau.

História a transformácia firmy

"Nebolo to jednoduché, keď som sem prišiel, bolo tu veľa ľudí. Bolo vidno, že ľudia vedia vyrábať a majú zručnosť, ale bolo treba sa pohnúť nejakým smerom. Zistil som, že všetci bývalí odberatelia odišli. Robili sa tu už v menšom objeme aj košele pre značky Pierre Cardin, Cacharel a Daniel Hechter, čiže ľudia tu už vyrábali aj kvalitnejšie košele," spomenul na svoje začiatky vo firme v druhej polovici 90. rokov 20. storočia generálny riaditeľ Zornica Banko Fashion Igor Maukš. Firma neskôr napriek počiatočnému nesúhlasu zamestnancov prešla reorganizáciou. Realizovala ju nemecká spoločnosť, ktorá sa touto činnosťou zaoberá. Zmena podľa Maukša docielila zefektívnenie a zrýchlenie výroby, ktorá bola neskôr aj ziskovejšia.

"Trvalo to nejakých sedem-osem mesiacov od vtedy, čo sme nastúpili na túto cestu. Celá fabrika bola zmenená presne ako v Nemecku. Stálo to veľa peňazí, námahy. Nakoniec som postupne dosiahol to, čo som chcel, že za dva-tri roky sme dvojnásobne zvýšili produktivitu a v tomto momente šijeme 20 košieľ na krajčírku. Už sa viac šiť nedá," skonštatoval.

Prečítajte si tiež: Čierne slnko: Kontroverzný symbol

Orientácia na nemecký trh a problémy s odbytom na Slovensku

V minulosti sa výroba firmy, ako ozrejmil jej generálny riaditeľ, orientovala na talianske značky. "To boli značky Pierre Cardin, Cacharel, Daniel Hechter, Ermenegildo Zegna, čo je dnes najdrahšia možná košeľa. Potom to bol Giorgo Armani, Emporio Armani, Polo Ralph Lauren, Lacoste, Hirsch, Lewin. Dva roky sme robili pre najznámejší londýnsky obchodný dom Harrods. Malo to jeden problém, že všetci títo klienti neplatili načas, tým pádom sme sa dostávali do problémov, pretože fabriku treba uživiť. Nakoniec, keď prišla ponuka od Nemcov (Eterna Mode Holding GmbH Passau, pozn. TASR), že budeme robiť skoro výhradne pre nich, tak som ju radšej zobral," vysvetlil.

Celá existencia firmy je v súčasnosti podľa Maukša založená na tom, že 95 % výroby tvorí tá pre Eternu, osem rokov vyrába aj pre značku Blažek. Popritom vyrobila 260.000 košieľ pre taliansku políciu, aj ďalšie menšie značky a zákazky.

"A z vyrobeného množstva 20 miliónov kusov pre Eternu nemáme ani jednu košeľu alebo dámsku blúzku reklamovanú. Len to má jednu jedinú chybu, nikto si na Slovensku nekúpi košeľu Zornica, radšej si kúpi košeľu s peknými nápismi, vyrobenú v Číne. I keď Slovensko nie je veľký trh, keby sme tu predali 300.000, 400.000 košieľ, nepotrebujeme iné výroby, žili by sme tu veľmi pekný život a všetci ľudia by mali ďaleko lepšie platy, než majú teraz," poznamenal.

Problémy s nedostatkom pracovnej sily

Zornica Banko Fashion v súčasnosti zamestnáva 442 ľudí, z nich je 410 vo výrobe, to sú šičky, žehliarky, strihači či elektroúdržbári. Už niekoľko rokov spoločnosť zápasí s problémom nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, keďže zo škôl nevychádzajú šičky. Zamestnancov si preto školí sama.

tags: #zakázané #odevné #značky #Nemecko