
Ľadový hokej patrí medzi obľúbené zimné športy a na Slovensku je ostro sledovaný. Každoročne sa na prelome mája a júna konajú majstrovstvá sveta v hokeji. V roku 2021 sa majstrovstvá odohrávali v Lotyšsku, v hlavnom meste Riga. Išlo o 84. svetový šampionát, na ktorom sa zúčastnilo 16 tímov a odohralo sa 64 zápasov. Vedeli ste, že puk môže dosiahnuť rýchlosť až 160 km za hodinu? Poďme si teda zhrnúť pravidlá ľadového hokeja, aby sme vám spríjemnili váš kultúrny zážitok.
Zo základných pravidiel je dôležité vedieť, že z každého družstva môže byť na ľade maximálne 6 hráčov, pričom len jeden z nich je brankár. Hrací čas je rozdelený na 3 tretiny, ktoré trvajú po 20 minút. Medzi tretinami je 15-minútová prestávka, počas ktorej usporiadateľ upravuje ľadovú plochu. Po každej tretine si družstvá menia strany. Hra sa začína vhadzovaním puku a pozastavuje sa každým písknutím píšťalky. Ak sa počas riadneho hracieho času nezrodí víťaz, nasleduje predĺženie. Trestné strieľania prichádzajú na rad, ak nikto nevyhrá ani počas predĺženia. Kĺzisko by malo byť 61 metrov dlhé a 26 metrov široké.
Dôležité je pamätať si, že do útočného pásma musí vždy vstúpiť ako prvý puk, až potom hráč. Pri ofsajde rozhodca posudzuje postavenie korčúľ hráča a postavenie puku. Ak sa jedno z týchto pravidiel poruší, hra sa musí prerušiť. Ofsajd sa posudzuje na útočiacej modrej čiare. Všeobecne platí, že postavenie mimo hry sa píska, keď je útočiaci hráč oboma korčuľami v pásme súpera skôr ako puk. Najčastejšie ofsajdové situácie nastávajú, keď je útočník bez puku za modrou čiarou rýchlejšie ako jeho spoluhráč s pukom. Preto často vidíme, ako hráči čakajú na modrej čiare, kým sa puk dostane do útočného pásma.
Ak sa puk dotkne akejkoľvek prekážky alebo sa dostane za hraciu plochu, hra sa musí prerušiť. Rozhodca vhadzuje puk z miesta, odkiaľ bol vystrelený alebo odkiaľ sa odrazil. Ak jeden z hráčov priľahne alebo spadne na puk, hra sa musí v tom momente prerušiť a puk sa vhadzuje z miesta prerušenia.
Hráči počas hry majú zakázané držať hokejku vyššie, ako je úroveň ramien. Ak sa strelí gól a hokejka bola vyššie ako horná hranica bránky, gól neplatí. Ak s loptičkou hral útočiaci hráč s hokejkou zdvihnutou nad úroveň svojich ramien vo svojom útočnom pásme, hra sa preruší a vhadzovanie sa prevedie na najbližšom bode na vhadzovanie v strednom pásme. Ak s loptičkou hral hráč s hokejkou zdvihnutou nad úroveň svojich ramien vo svojom obrannom alebo strednom pásme, hra sa preruší a vhadzovanie sa prevedie na najbližšom bode na vhadzovanie, kde sa stal priestupok.
Prečítajte si tiež: Obmedzenia fajčenia na balkóne
Pri všetkých športoch je výstroj veľmi dôležitá. Hokej je tvrdá hra, kde hrozia zranenia, preto by ste mali mať poriadnu výstroj. Tá by mala obsahovať prilbu, chrániče ramien, chrániče lakťov, holenné chrániče, hokejové rukavice, hokejové nohavice, chrániče zubov, korčule a hokejku. Hokejová výstroj sa môže pohybovať od pár stoviek až po niekoľko tisíc eur.
Zakázané uvoľnenie nastáva, keď hráč zo svojho obranného pásma vyhodí puk cez všetky čiary bez toho, aby sa ho niekto dotkol v strednom či útočnom pásme. Puk však musí prejsť až za bránkovú čiaru súpera (nie medzi tri žrde). V prípade zakázaného uvoľnenia nemôže tím, ktorý sa previnil, striedať.
Pre posúdenie zakázaného uvoľnenia je rozhodujúce miesto posledného kontaktu s pukom toho družstva, ktoré malo puk. Ak hráč družstva, ktoré má na hracej ploche rovnaký alebo väčší počet hráčov ako súper, vystrelí alebo usmerní puk spoza modrej čiary na svojej polovici hracej plochy za bránkovú čiaru súpera, hra sa preruší a signalizuje sa zakázané uvoľnenie. Ak čiaroví rozhodcovia posúdia zakázané uvoľnenie nesprávne, vhadzuje sa na strednom bode na vhadzovanie.
Existujú však prípady, kedy sa zakázané uvoľnenie nepíska, a to ak:
V hokeji, dynamickom a rýchlom športe, je neustály vývoj pravidiel nevyhnutný pre zvýšenie bezpečnosti hráčov a atraktivity hry. Jednou z takýchto zmien je zavedenie hybridného zakázaného uvoľnenia, ktoré sa stalo predmetom diskusií a očakávaní.
Prečítajte si tiež: Ako zmierniť príznaky histamínovej intolerancie
Hybridné zakázané uvoľnenie je modifikácia tradičného pravidla zakázaného uvoľnenia v ľadovom hokeji. Tradičné zakázané uvoľnenie sa píska, keď hráč vystrelí puk z vlastnej polovice klziska za bránkovú čiaru súpera bez toho, aby sa ho dotkol iný hráč. Podľa starých pravidiel sa hra prerušila, ak sa puk dostal za bránkovú čiaru.
Hybridné zakázané uvoľnenie mení tento princíp tým, že zavádza prvok pretekov o puk. Čiarový rozhodca posudzuje, ktorý hráč - útočník alebo obranca - bude bližšie k puku v momente, keď dosiahne úroveň bodov na vhadzovanie v obrannom pásme brániaceho sa tímu. Ak je obranca bližšie, zakázané uvoľnenie sa píska. Ak je bližšie útočník, hra pokračuje.
Podľa pravidla o hybridnom zakázanom uvoľnení sú potrebné dve rozhodnutia čiarového rozhodcu. Najskôr musí rozhodnúť, či puk vystrelený hráčom z vlastnej polovice ľadovej plochy prejde cez bránkovú čiaru v jeho útočnom pásme (nie medzi bránkovými žŕdkami). Toto druhé rozhodnutie musí čiarový rozhodca urobiť najneskôr do okamihu, keď prvý z korčuliarov dosiahne v koncovom pásme úroveň bodov na vhadzovanie puku, aj keď rozhodnúť môže aj skôr. V prípade, že puk je vystrelený tak, že sa okolo mantinelu pohybuje späť smerom k strednej červenej čiare, čiarový rozhodca musí rozhodnúť, ktorý korčuliar by sa dotkol puku ako prvý.
Čiarový rozhodca posudzuje útočnú, resp. obrannú aktivitu hráčov. Ak bude puk vystrelený spoza červenej čiary pod kontrolou obrancu, obranná snaha prevýši útočnú, zapískajú zakázané uvoľnenie. Ak bude súboj o puk medzi obrancom a útočníkom vyrovnaný, prerušia hru, aby nedošlo k nebezpečným zrážkam pod mantinelom. Puk musí prejsť za bývalú bránkovú čiaru, dnes čiaru zakázaného uvoľnenia. Z dôvodu ochrany zdravia hráčov čiarový rozhodca musí rozhodnúť najneskôr vo vzdialenosti osem až dvanásť metrov pred zadným mantinelom. Buď zapíska a preruší hru po splnení všetkých podmienok, aby nedošlo k nebezpečným situáciám, alebo rozpaží a aj verbálne dá pokyn, aby hra pokračovala. Zvyšujú sa tak nároky na fyzickú i technickú vyspelosť čiarových rozhodcov.
Hlavným dôvodom zavedenia hybridného zakázaného uvoľnenia je zvýšenie bezpečnosti hráčov. Tradičné zakázané uvoľnenie často viedlo k nebezpečným situáciám, keďže hráči sa snažili čo najrýchlejšie dostať k puku, čo mohlo viesť k zrážkam a zraneniam. Hybridné zakázané uvoľnenie má minimalizovať tieto riziká tým, že eliminuje zbytočné preteky o puk.
Prečítajte si tiež: Čierne slnko: Kontroverzný symbol
Reakcie na zavedenie hybridného zakázaného uvoľnenia boli zmiešané. Niektorí hráči a tréneri ho vítajú ako prínos pre bezpečnosť, zatiaľ čo iní vyjadrujú obavy z jeho dopadu na hru a rozhodovanie. Predseda Komisie rozhodcov Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) Peter Ország privítal zmeny pravidiel, ktoré vstúpili do platnosti pred novou sezónou slovenskej extraligy, a verí, že prispejú k väčšej atraktivite zápasov a ofenzívnejšiemu štýlu hry.
Implementácia hybridného zakázaného uvoľnenia prináša určité výzvy. Rozhodcovia musia byť schopní rýchlo a presne posúdiť situáciu, čo si vyžaduje dobrú znalosť pravidiel a schopnosť čítať hru. Hráči si musia zvyknúť na nové pravidlo a prispôsobiť svoje reakcie na ľade.
Zápas sa nemôže skončiť remízou. Ak po 60 minútach svieti na ukazovateli skóre nerozhodný stav, ide sa do predĺženia. To má odlišné trvanie aj pravidlá v slovenskej extralige, NHL či na majstrovstvách sveta. Taktiež záleží na tom, či sa hrá základná časť alebo play-off. Jedno však majú všetky súťaže spoločné - ak niekto v predĺžení skóruje, víťazí.
V slovenskej extralige sa v základnej časti hrá päťminútové predĺženie, v ktorom majú oba tímy na ľade troch hráčov. Ak nikto nestrelí gól, prejde sa do samostatných nájazdov. V nich sa žrebuje mincou, ktorý tím pôjde ako prvý. Obe mužstvá majú k dispozícii päť sérií, samozrejme, môže sa skončiť aj skôr, ak bude mať jeden tím nedostihnuteľný náskok. Ak bude po piatich sériách nerozhodný stav, nasleduje tzv. rýchla smrť.
V play-off je systém odlišný. V prípade remízy čaká mužstvá 20-minútové predĺženie, v ktorom hrajú piati proti piatim. Ak nepadne gól, ide sa na nájazdy, no to len v prípade, že zápas nemôže rozhodnúť o postupujúcom tíme. Ak bude v kvalifikačných dueloch (ktoré hrajú mužstvá na 7. - 10. mieste na tri víťazné zápasy) stav 2:0, nájazdy sa rušia a hrajú sa 20-minútové predĺženia, kým nepadne gól. Rovnako to bude aj v ďalších dueloch série. Tak isto to bude aj od štvrťfinále, ak sa bude hrať akýkoľvek zápas, ktorý môže rozhodnúť. Dokonca od piateho stretnutia sa nájazdy rušia aj v prípade vyrovnaného stavu 2:2.
V základnej časti NHL sa taktiež po remíze odohrá päťminútové predĺženie troch proti trom, a ak v ňom nepadne gól, o víťazovi rozhodnú samostatné nájazdy. Na rozdiel od našej ligy sa však idú len tri série nájazdov a potom prípadná rýchla smrť. V play-off však nájazdy nie sú vôbec. Hrá sa na princíp zlatého gólu. Ak po troch tretinách panuje nerozhodný stav, nasleduje 15-minútová pauza a potom sa ide do 20-minútových predĺžení, až kým niekto neskóruje.
V základnej časti (skupinovej fáze) majstrovstiev sveta je formát predĺženia a nájazdov rovnaký ako v základnej časti slovenskej extraligy. Vo vyraďovacej časti sa už hrá 10-minútové predĺženie a po ňom v prípade potreby nasledujú nájazdy. Jedinou výnimkou je finále, kde sa kopíruje play-off NHL. Teda o víťazovi rozhodne "zlatý gól" a hrá sa na 20-minútové predĺženia.
Každý zápas začínajú tímy so šiestimi hráčmi na ľade. Sú nimi brankár, dvaja obrancovia a traja útočníci. Obrancovia a útočníci sa pravidelne striedajú, vo výnimočných prípadoch aj brankár (buď kvôli zraneniu, alebo keď inkasuje príliš veľa gólov). V európskych súťažiach vrátane Tipos extraligy a tiež na majstrovstvách sveta sa môže jedného zápasu zúčastniť dokopy 20 korčuliarov a 2 brankári. To znamená, že sa často striedajú štyri formácie. V zámorí sa však striedajú len tri obranné dvojice, keďže tréneri majú k dispozícii len 18 korčuliarov.
Striedanie hráčov sa môže uskutočniť kedykoľvek počas hry. Jedinou výnimkou je zakázané uvoľnenie. Tím, ktorý sa previnil, nesmie striedať, až kým sa nevhodí buly. Keďže ide o nesmierne intenzívny šport, jednotlivé formácie sa zväčša striedajú po 30 sekundách až jednej minúte. Často sa stáva, že mužstvo nevystrieda ideálne a zrazu má na ľade o hráča viac. Rozhodca odpíska príliš veľa hráčov na ľadovej ploche a jeden z hokejistov musí odísť na trestnú lavicu odpykať si dvojminútový trest. Pravidlom je, že hráč, ktorý schádza z ľadu musí byť maximálne 1,5 metra pred striedačkou, aby jeho spoluhráč mohol naskočiť do hry. Zároveň už schádzajúci hráč nemôže aktívne zasiahnuť do diania. Hráč, ktorý je jednou nohou na ľade a jednou na striedačke, sa považuje za hráča mimo hry. Preto ak sa dotkne puku, automaticky sa píska porušenie pravidiel.
Tresty sa ukladajú za porušenie pravidiel a to za priestupky, ktoré posudzujú podľa svojho uváženia delegovaný rozhodcovia stretnutia. Väčšinu trestov ukladá hlavný rozhodca. Čiarový rozhodca môže potrestať iba technické previnenia, ako je príliš veľa hráčov na ľade. V NHL môže čiarový rozhodca potrestať úmyselné zákroky, ktoré hlavný rozhodca nezaznamenal.
Počas trestu sedí potrestaný hráč na trestnej lavici. Vo väčšine prípadov nemôže potrestaný tím nahradiť vylúčeného hráča a je preto počas trvania trestu (svojho hráča) v oslabení. Zvyčajne má hokejový tím päť hráčov v poli; v prípade že je jeden hráč vylúčený, hrajú v pomere štyria proti piatim. Tím nemôže v dôsledku trestov hrať s menším počtom hráčov v poli ako traja.
Presilová hra pre útočiace družstvo a a oslabenie pre brániace sa družstvo. Počas presilovej hry môže brániace družstvo vyhadzovať puk cez celé ihrisko (zo svojej obrannej polovice) na zakázané uvoľnenie bez toho, aby bola hra prerušená. V prípade, že družstvo, ktoré hrá presilovú hru dosiahne gól a oslabené družstvo bolo oslabené menším trestom, tak trest sa okamžite končí. Väčší trest a osobný trest sa gólom nezruší a pokračuje ďalej.
Rozhodcovia udeľujú tresty na základe závažnosti faulu či nešportového správania. Vylúčiť môžu viacero hráčov, no na ľade vždy musia byť aspoň traja za jeden tím. To znamená, že maximálna početná výhoda môže byť o dvoch hráčov, prípadne na konci pri hre bez brankára o troch.
Okrem uvedených priestupkov voči pravidlám existuje aj napádanie rozhodcov, ktoré môže byť potrestané všetkymi typmi trestov. Opäť závisí od závažnosti situácie. Ak drží puk tím, voči ktorému bol spáchaný faul, rozhodca zdvihne ruku a signalizuje vylúčenie. Vzápätí odchádza brankár na striedačku a do hry naskakuje šiesty hráč. V momente, ako sa puku dotkne protihráč, rozhodca zapíska a vylúči previnilého korčuliara. Ak mužstvo stihne streliť gól pred odpískaním faulu, vylúčenie sa nekoná.
Po každom prerušení hry prichádza na rad vhadzovanie puku do hry, ktoré vykonáva rozhodca. Oproti sebe stoja dvaja hráči, ktorí musia na vhodený puk zareagovať rýchlejšie ako protivník. Celkovo sa na ľadovej ploche nachádza deväť bodov na vhadzovanie puku:
Všetky body musia mať červenú farbu, okrem stredného, ktorý musí byť modrý. Na strednom bode sa vhadzuje na začiatku každej tretiny či predĺženia a po každom strelenom góle. Vhadzuje sa tu aj po chybe čiarových rozhodcov pri zákazanom uvoľnení. V strednom pásme sa najčastejšie vhadzuje po ofsajdových situáciách. Taktiež ak dôjde k zraneniu hráča a jeho tím mal v tej chvíli puk v strednom či útočnom pásme, nastane vhadzovanie na najbližšom bode v strednom pásme. V koncových pásmach (útočnom a obrannom) sa zvyčajne vhadzuje, keď brankári podržia puk a prinútia rozhodcu prerušiť hru a taktiež po vylúčeniach či zakázanom uvoľnení. Keď od obrancu ide puk mimo ľadovej plochy (neúmyselne), vhadzuje sa opäť v pásme daného tímu. Výnimkou je, ak hráč stál v čase odrazu puku v strednom pásme. Toto pravidlo platí, aj keď sa puk odrazí od bránkovej konštrukcie.
Počas zápasov často vídame aj situácie, kedy rozhodca vymení jedného alebo oboch hokejistov na vhadzovaní za ich spoluhráčov. Deje sa tak preto, že napriek výzve nezaujmú správne postavenie alebo sú príliš zbrklí.
Na šampionátoch IIHF je dovolený systém troch arbitrov (jeden hlavný a dvaja čiaroví), no najbežnejším zložením v profesionálnych ligách je kvarteto tvorené dvomi hlavnými a dvomi čiarovými rozhodcami. Do hry zvykne zasahovať aj videorozhodca, ktorý pomáha kolegom objasniť niektoré situácie. Ide najmä o platnosť gólov, napríklad či puk prešiel cez bránkovú čiaru alebo či strelec úmyselne trafil puk inou časťou ako hokejkou.
Hlavní rozhodcovia pískajú fauly, komunikujú s videorozhodcom aj kapitánmi či trénermi tímov, vhadzujú buly v strednom bode a posudzujú hrací čas v prípade sporných momentov. Čiaroví pískajú ofsajdy, posudzujú zakázané uvoľnenie, vhadzujú všetky buly okrem stredného bodu, zabraňujú bitkám a môžu písknuť len jeden typ faulu, a to príliš veľa hráčov na ľade.
Gól rozhodcovia neuznajú, keď ešte pred jeho vsietením prišlo k posunutiu brány. Rovnako nebude platiť, ak ho hráč strelí inou časťou ako hokejkou, pričom pôjde o evidentný úmysel. Skóre sa nezmení ani po tom, čo bude jeden z útočiacich hráčov stáť počas strelenia gólu v bránkovisku súpera.
Rozmery ľadovej plochy v európskych ligách či v súťažiach IIHF sú 60 x 30 metrov. Oproti hracím plochám v NHL je dĺžka približne rovnaká s rozdielom možno jedného metra, keďže v zámorí sa uvádza 61 metrov. Podstatná odlišnosť je v šírke, ktorá má na zámorských plochách len 26 metrov.
Ženský hokej taktiež rastie na popularite. Oproti mužskému však má jeden podstatný rozdiel, nemôže sa hrať tvrdo do tela. Bodyčeky sú povolené len v dvoch prípadoch: ak má hokejistka jasný zámer hrať puk, ak sa snaží získať kontrolu nad pukom. Navyše musia ženy nosiť prilbu s ochranným krytom cez celú tvár alebo s ochrannou mriežkou rovnako ako nosia hráči v mládežníckych kategóriách.