
Strata zamestnania, či už z dôvodu zdravotného stavu alebo iných okolností, predstavuje pre jednotlivca náročnú životnú situáciu. V takýchto prípadoch sa mnohí obracajú na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad), aby sa zaradili do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Hoci je táto evidencia dobrovoľná, prináša so sebou určité práva a povinnosti, ktoré je dôležité poznať. Tento článok sa zameriava na podmienky evidencie na úrade práce v kontexte invalidného dôchodku, ako aj na súvisiace aspekty zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.
Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce je dobrovoľné. Občanovi nevzniká zákonná povinnosť byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Avšak, ak sa občan rozhodne nebyť evidovaný na úrade (ako dobrovoľne nezamestnaná osoba), je povinný sám si hradiť zdravotné poistenie.
Ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 7 kalendárnych dní po ukončení pracovného pomeru, bude zaradený do evidencie nasledujúcim dňom po ukončení zamestnania. Pri podávaní žiadosti zamestnanec úradu poskytne občanovi informácie o podmienkach evidencie a nástrojoch aktívnych opatrení na trhu práce (napr. o vzdelávaní a príprave pre trh práce a príspevkoch).
Do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemôže byť zaradený občan, ktorý:
Sústavná príprava na povolanie je štúdium na strednej alebo vysokej škole, až do získania vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa (doktorandského štúdia). Ak je štúdium prerušené alebo občan študuje popri zamestnaní na strednej škole alebo externou formou na vysokej škole, nejedná sa o sústavnú prípravu na povolanie a občan môže byť po splnení zákonných podmienok zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Ak sa občan rozhodne, že chce byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade po ukončení zamestnania, musí si podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v mieste svojho trvalého pobytu. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie si môže podať len občan, ktorý má ukončený pracovný pomer, samostatnú zárobkovú činnosť alebo štúdium a nie je dočasne práceneschopný.
Žiadosť je možné podať:
Ak si občan podá žiadosť o zaradenie do 10 kalendárnych dní po skončení zamestnania alebo po ukončení dočasnej práceneschopnosti, je po splnení zákonných podmienok zaradený do evidencie nasledujúcim dňom po skončení zamestnania. Ak si občan podá žiadosť neskôr, je zaradený do evidencie dňom podania žiadosti.
Všetci občania pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie predkladajú platný občiansky preukaz. Súčasťou žiadosti sú tieto doklady:
Uchádzač o zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania predkladá aj:
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Ak je človek uznaný za invalidného občana a jeho zdravotný stav mu umožňuje pracovať, chce pracovať a hľadá si vhodné zamestnanie, môže osobne požiadať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pri podávaní písomnej žiadosti treba predložiť okrem iného aj doklad o invalidite (rozhodnutie alebo oznámenie zo Sociálnej poisťovne alebo posudok z útvaru sociálneho zabezpečenia).
Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je ním osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.
Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované.
Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné podmienky na výkon práce, vykonávať ich zaškoľovanie a prípravu na prácu a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania, viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím.
Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku
Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné. Napríklad, sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Uchádzač o zamestnanie vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie má zo zákona o službách zamestnanosti nielen práva, ale aj povinnosti.
Úrad poskytuje uchádzačom o zamestnanie informačné a poradenské služby pre voľbu povolania, ktoré sú zamerané najmä na poskytovanie informácií a odborných rád o druhoch povolaní a o predpokladoch a požiadavkách na výkon určitého povolania.
Základnou povinnosťou uchádzača o zamestnanie je aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať úradu v termíne a na mieste určenom úradom. Spôsob vyhľadávania zamestnania si každý uchádzač o zamestnanie volí sám.
Uchádzač o zamestnanie je povinný predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila.
Uchádzač o zamestnanie je povinný do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie (napr. ak uchádzač o zamestnanie je chorý a nemôže sa dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu - osobne, telefonicky, poštou a následne si dať vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Začiatok dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač do 3 pracovných dní).
Osoba, ktorá sa zaeviduje na úrade práce ako nezamestnaná má nárok na dávku v nezamestnanosti, avšak len ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu vzniku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného či materského.
Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.