Základná rehabilitácia a prevencia dekubitov: Komplexný sprievodca

Preležaniny, odborne nazývané dekubity, sú lokálne poškodenia kože a podkožných tkanív, ktoré vznikajú v dôsledku dlhodobého alebo opakovaného tlaku, často v kombinácii s trením. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na prevenciu dekubitov, s dôrazom na úlohu základnej rehabilitácie a ošetrovateľskej starostlivosti.

Úvod do problematiky dekubitov

Dekubity predstavujú významný problém, najmä u pacientov s obmedzenou pohyblivosťou. Sú to chronické rany, ktoré vznikajú v dôsledku nedostatočného prekrvenia tkaniva v dôsledku tlaku. Liečba dekubitov je zdĺhavá a náročná, preto je prevencia kľúčová pre zlepšenie kvality života pacientov.

Čo sú dekubity?

Dekubit je ohraničená nekróza tkaniva, ktorá je výsledkom porúch krvného obehu spôsobených dlhodobým alebo opakovaným tlakom vyvíjaným na telo pacienta. Tento stav môže postihnúť celú hrúbku kože, podkožné tkanivo, svaly a kosti.

Príčiny a rizikové faktory vzniku dekubitov

Na vzniku dekubitov sa podieľa množstvo faktorov. U pacientov, ktorí dlho zostanú v jednej konkrétnej polohe (sedia alebo ležia), tkanivá odumierajú. Medzi hlavné rizikové faktory patria:

• Imobilizácia: Dlhodobá nehybnosť na invalidnom vozíku alebo v posteli.
• Vek: Vyšší vek zvyšuje riziko v dôsledku zníženej elasticity kože a horšieho prekrvenia.
• Telesná hmotnosť: Abnormálna telesná hmotnosť (podvýživa, nadváha) ovplyvňuje rozloženie tlaku.
• Diagnózy: Diabetes, ateroskleróza a inkontinencia zvyšujú náchylnosť na vznik dekubitov.
• Vlhkosť, hygiena, výživa, telesná teplota, anémia a mobilita

Dekubity sa môžu vyvinúť v podstate na ktoromkoľvek mieste tela. Najväčšie riziko vzniku je vtedy, keď tlak tela a protitlak podložky pôsobí nad kostnými prominenciami s tenkou podkožnou tukovou vrstvou. Za predispozičné lokalizácie možno považovať sakrálnu oblasť, päty, sedacie kosti, oblasť nad veľkými trochantermi a vonkajšie členky. 95 % dekubitov vzniká práve v týchto oblastiach. Ďalej môžu vzniknúť v oblasti spánkových kostí, uší, lícnych kostí, sánky, nosa, ramena, malíčka a palca a na ostatných miestach ľudského tela s malou tukovou vrstvou.

Prečítajte si tiež: Legislatíva pre príspevok na ZŠ

Stádiá dekubitov

Rozlišujeme niekoľko štádií dekubitov podľa závažnosti poškodenia tkaniva:

• Fáza I: Začervenanie pokožky (erytém), ktoré po stlačení zbledne. Môže byť prítomný mierny opuch.
• Fáza II: Kožný defekt zatvrdnutý a opuchnutý, často sprevádzaný bolesťou. Je čiastočné poškodenie kože a podkožia.
• Fáza III: Hlboký vred s nekrózou a poškodením podkožného tkaniva. Dochádza ku kompletnej strate kože.
• Fáza IV: Poškodenie zasahuje svaly, kosti a kĺby. Vo vnútri rany sa rozpadávajú tkaniva.

Komplikácie spojené s dekubitmi

Dekubity spôsobujú chorému množstvo ďalších komplikácií a utrpenia. V najťažších prípadoch môžu viesť až k smrti pacienta. Medzi najčastejšie komplikácie patria:

• Infekcie (celulitída, infekcie kostí a kĺbov)
• Septické komplikácie
• Bolesť
• Mikrobiálny ekzém

Úloha sestry v prevencii dekubitov

Ošetrovateľstvo je multidisciplinárny vedný odbor, v ktorého centre je pacient. Sestra sa snaží o prinavrátenie zdravia poskytovaním kvalitnej, efektívnej a bezpečnej ošetrovateľskej starostlivosti a svojími intervenciami pomáha predchádzať zhoršeniu zdravotného stavu.

Jednou z kompetencii sestry je zabezpečiť mobilizáciu osoby a ošetrovateľskú rehabilitáciu a podieľať sa na prevencii porúch z imobility. V rehabilitačnom ošetrovateľstve ide o aktívne ošetrovanie chorých, keď sestra všetkými možnými prostriedkami v rámci svojích kompetencii bráni vzniku sekundárnych zmien, komplikácii a pomáha skráteniu pacientovho návratu do samostatného života. Vykonáva preventívne opatrenia a tým predchádza zhoršeniu zdravotného stavu. Základným rysom je úzka spolupráca s fyzioterapeutom, alebo ergoterapeutom a účelná deľba práce.

Sestra poskytuje základnú ošetrovateľskú rehabilitačnú starostlivosť, na ktorú potom nadväzuje fyzioterapeut so svojou odbornou špecializovanou starostlivosťou. Tento typ ošetrovateľstva sa uplatňuje najmä v dlhodobej starostlivosti o chorých, v ADOS a hospicoch. Rehabilitačné ošetrovateľstvo si vyžaduje aktívny typ sestry ochotnej spolupracovať s celým tímom ale hlavne pacientom s cieľom mu polepšiť. Vhodne zvolená komunikácia a trpezlivosť zvyšuje šance na získanie pacientovej spolupráce. Výhodou sestry je, že je k dispozícií 24 hodín v rámci jedného oddelenia a vie sa pacientovi v tomto čase naplno venovať.

Prečítajte si tiež: Ako sa započítava vojenská služba do dôchodku

Základné princípy prevencie dekubitov

Prevencia dekubitov zahŕňa komplexný prístup, ktorý sa zameriava na minimalizáciu tlaku, udržiavanie hygieny a podporu celkového zdravia pacienta.

Polohovanie pacienta

Polohovanie je súbor polôh, ktoré majú preventívny, liečebný a úľavový význam. Polohu zaujíma pacient sám alebo ju mení sestra a to pravidelne a systematicky. Pacient musí byť v posteli uložený tak, aby sa zabránilo komplikáciám, ktoré vznikajú v dôsledku dlhodobej nehybnosti (prevencia imobilizačného syndrómu, preležaniny, stuhnutie kĺbov, skrátenie svalov a šliach, atrofie svalstva…).

Pravidelné polohovanie je kľúčové pre odľahčenie tlaku na rizikové oblasti. Odporúča sa polohovať pacienta minimálne každé 2 hodiny cez deň a každé 3 hodiny v noci. Každá zmena polohy sa zapíše do polohovacieho plánu.

Pri zmene polohy sa snažíme o prirodzené, fyziologické postavenie kĺbov (pri polohe s pokrčenými končatinami dochádza veľmi rýchlo ku skráteniu šliach), v miestach kde sa dotýkajú kožné plochy a kĺby, je vždy nutné vypodloženie. Taktiež sa snažíme vypodložiť rizikové miesta na vznik dekubitov vhodnými pomôckami a zmierniť pôsobenie tlaku. Striedame polohy na boku, chrbte a druhom boku. Veľkou výhodou je, keď ležiaci zvládne aspoň chvíľu každý deň ležať na bruchu.

Používanie antidekubitných pomôcok

Antidekubitné matrace, podložky a vankúše pomáhajú rozložiť tlak a znížiť riziko vzniku dekubitov. Výber vhodnej pomôcky je najvhodnejšie prekonzultovať s ošetrujúcim lekárom.

Prečítajte si tiež: Sasinkovo: Aktivity a zmluvy dôchodcov

Medzi tie, ktoré by sme nemali používať patria pomôcky kruhového a kolesového tvaru, ktoré na rizikové miesto naopak vytvárajú cirkulárny tlak a zhoršujú prekrvenie. K dispozícií sú gélové pomôcky, pri ktorých musíme brať do úvahy, že gél pôsobí obmedzene na rozloženie tlaku, pretože si zachováva svoj pôvodný tvar a tlačí späť proti telu. Ďalšími veľmi používanými pomôckami sú rôzne penové podložky. Ďalšími sú rôzne vankúše, ktoré však veľmi jednoducho menia svoj tvar a preto poskytujú len veľmi obmedzenú oporu.

Starostlivosť o pokožku

Dôkladná hygiena a udržiavanie suchej a čistej pokožky sú nevyhnutné. Používajte jemné čistiace prostriedky a hydratačné krémy na udržanie elasticity kože.

Základom prevencie poškodenia kože je dostatočná hygiena a udržanie jej optimálnej hydratácie (zavodnenia). Je potreba si uvedomiť, že nestačí pokožku udržiavať čistú, ale musíme jej dodávať potrebné živiny, aby dokázala odolávať poškodeniu.Po vykonaní základnej hygieny je potrebné šetrným spôsobom použiť hydratačný krém, alebo mlieko. Prípravky by mali byť s vysokým obsahom vody bez parfémov tak, aby sme zabránili prípadnému podráždeniu kože. Použitie vazelíny a prípravkov so silným mastným základom nie je vhodné, pretože vytvárajú na pokožke bariéru, ktorá znemožňuje dýchanie kože a zanáša póry. Pri aplikácií hydratačných prostriedkov v žiadnom prípade kožu nemasírujeme, obzvlášť v miestach rizikových pre vznik dekubitov.

Nutričná podpora

Dostatočná výživa a hydratácia sú dôležité pre regeneráciu tkaniva a celkové zdravie pacienta. Zvážte podávanie tekutej výživy na popíjanie (tzv. sipping) na podporu hojenia.

Mobilizácia pacienta

Pasívne pohyby realizuje sestra počas manipulácie s imobilným pacientom počas polohovania a najmä hygieny. Pasívne pohyby môže vykonávať aj prístroj napr. motodlaha. K aktívnym ošetrovateľským kompetenciám patrí mobilizácia a vertikalizácia pacienta, alebo ako ho dostať z postele, čo najskôr ale efektívne a bezpečne. Na začiatok imobilného pacienta posadzujeme na chvíľu zopárkrát v priebehu dňa podľa stavu pacienta. Je potrebné si uvedomiť, že ak pacient dlhodobo ležal môže dôjsť k tlakovej dekompenzácií a k mdlobám. Pre ležiaceho pacienta je posadzovanie intenzívny zážitok a treba zvoliť vhodnú komunikáciu a ak už pride k dekompenzácii tak pacienta uložiť späť na posteľ a počkať kým sa stav upraví. Keď je zvládnutá posadzovacia fáza, staviame pacienta pomaly na nohy, nacvičujeme presuny z postele na vozík a späť. Po nabratí sily a odvahy v stoji sa môžu realizovať prvé kroky.

Vizuálna kontrola kože

Vizuálna kontrola predilekčných miest sa vykonáva pri každom otočení pacienta.

Podpora sebaobslužných činností

Pacient je v podporovaný v sebaobslužných činnostiach, k ruke má tekutiny, jedlo a snažíme sa, aby sám zvládal tieto činnosti. Podporuje sa v základnej hygienickej starostlivosti ako umytie zubov, umytie tvare, učesanie sa. Ak je to v pacientových silách môže byť vysadený aj do kresla.

Štandardizácia postupov

Každý pacient prijatý do našej nemocnice má vyhodnotenú Nortonovej škálu, ktorá stanoví riziko vzniku dekubitu pričom nebezpečenstvo vzniku dekubitov vzniká pri menej ako 25 bodov. Pri príjme pacienta s už vytvoreným dekubitom je stanovovaný aj ošetrovateľský záznam rany alebo dekubitu, kde dekubit presne zaznamená, veľkosť, stupeň a plánované ošetrenie. Pacientovi je poskytnutý antidekubitárny matrac a všetky dostupné antidekubitárne pomôcky.

Liečba dekubitov

Liečba dekubitov je zameraná na zastavenie zväčšovania rany a na regeneráciu tkaniva. Trvanie tohto procesu závisí od závažnosti nekrózy. Počiatočné štádia preležaním sa liečia polohovaním pacienta. V pokročilejších fázach dekubitov je proces liečby zdĺhavý. Liečba dekubitov je zameraná na zabránenie rastu rany a ak je to možné, na jej elimináciu.

Samotná starostlivosť o dekubity pozostáva z viacerých krokov, ktoré zahŕňajú zníženie tlaku na postihnuté miesto, ošetrovanie rany, kontrolu bolesti, prevenciu infekcie a dostatočnú výživu.

Ranu je potrebné udržiavať vždy čistú oplachovaním v sterilnej vode, fyziologickom alebo Ringierovom roztoku. Na dezinfekciu možno použiť roztoky jódu (jódpovidón) alebo hypermangánu. Aby do rany nevnikla infekcia, je potrebné po očistení postihnuté miesto prekryť. Vhodné krytie by malo udržiavať v rane optimálnu vlhkosť, teplotu, pH, nemalo by byť toxické ani alergizujúce a malo by byť ľahko vymeniteľné. V súčasnosti sa preferujú metódy tzv. vlhkého hojenia, ku ktorým patria rôzne hydrogélové a hydrokoloidné obväzy, krytia na báze alginátov a hydropolymérov-polyuretánov, či biokeramické náplaste. Niektoré krycie materiály obsahujú i aktívne uhlie, ktoré má schopnosť adsorbovať mikroorganizmy, alebo striebro či jód, ktoré vykazujú antimikrobiálny účinok.

tags: #základná #rehabilitácia #prevencia #dekubitov