
Slovenská republika, podobne ako iné štáty, buduje rozsiahlu zmluvnú základňu, ktorá slúži ako nástroj zahraničnej politiky a presadzovania jej záujmov v medzinárodnom práve. V roku 2005 Slovenská republika aktívne pracovala na skvalitnení tejto zmluvnej základne, aby vytvorila čo najvýhodnejšie podmienky pre medzinárodnú spoluprácu.
Od svojho vzniku 1. januára 1993 Slovenská republika aktívne budovala vlastnú zmluvnú základňu. Do roku 2005 Slovenská republika podpísala 1024 dvojstranných zmlúv, z toho 42 v roku 2005, a uzavrela 248 mnohostranných zmlúv, z toho 19 v roku 2005.
Integrácia Slovenskej republiky do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie vyžadovala zosúladenie jej práva a zmluvnej základne s právom a zmluvami Európskej únie a Európskych spoločenstiev. Z členstva Slovenskej republiky v Európskej Únii vyplynuli povinnosti vyplývajúce z článku 307 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, ako aj z článku 6 ods. 2 Zmluvy o pristúpení k Európskej Únii. Preto sa Slovenská republika zamerala na revíziu zmluvnej základne s cieľom jej modifikácie tak, aby bola v súlade s európskym právom.
Revízia zmluvnej základne zahŕňala identifikáciu medzinárodných zmlúv, ktoré boli uzavreté ešte Československou socialistickou republikou a skonštatovanie platnosti tých zmlúv, ktoré sú vykonávané, nie sú prekonané a nie sú v rozpore s právom Európskej Únie. Súčasne sa analyzovali medzinárodné zmluvy, ktoré boli uzavreté Slovenskou republikou po 1. januári 1993, a zmluvy uzavreté v rokoch 1960-1989 so štátmi niekdajšej socialistickej sústavy.
V roku 2005 bola prioritná pozornosť venovaná skvalitneniu zmluvnej základne, najmä s ohľadom na vytvorenie najvýhodnejších podmienok pre medzinárodnú spoluprácu. Revízia zmluvnej základne po sukcesii Slovenskej republiky do zmlúv bývalej ČSFR a v prípadoch súhlasu druhej zmluvnej strany bola ukončená dohodou. Medzi prioritné oblasti patrili:
Prečítajte si tiež: Legislatíva pre príspevok na ZŠ
Slovenská republika má rozsiahly systém dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií. K roku 2005 bolo platných 54 dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií, z toho 16 dohôd uzavretých ešte bývalou ČSFR a 3 dohody podpísané bývalou ČSFR, ktoré nenadobudli platnosť. V rôznom štádiu rozpracovania bolo 54 dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
V dôsledku členstva Slovenskej republiky v Európskej Únii sa pristúpilo k modifikácii bilaterálnych investičných dohôd s tretími krajinami. Proces modifikácie investičnej dohody bol už v roku 2004 v rôznych fázach.
V roku 2004 sa uskutočnili rokovania medzi Slovenskou republikou a Uzbekistanom o novej dohode. Európska komisia navrhla rovnaký postup ako v prípade dohody s USA aj pre dohodu s Kanadou. Slovenská strana uskutočnila s kanadskou stranou, ako aj s Európskou komisiou, niekoľko kôl rokovaní, ktorých výsledkom je dohodnutý text dohody. Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 19. apríla 2005 schválila návrh Dohody medzi Slovenskou republikou a vládou Kanady o podpore a vzájomnej ochrane investícií, ktorá nadobudla platnosť dňa 9. marca 1992. V prípade USA sa predpokladalo rokovanie na pôde Európskej komisie. Dohoda medzi Slovenskou republikou a vládou Čínskej ľudovej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií bola podpísaná dňa 7. decembra 2005 v Bratislave. V roku 2004 sa v Kyjeve uskutočnili rokovania s Ukrajinou o novej dohode o podpore a ochrane investícií. Slovenská strana zaslala ukrajinskej strane dňa 12. októbra 2005 pripomienky k jej navrhovaným zmenám a očakávala reakciu z ukrajinskej strany. Kórejská republika v januári 2005 vyslovila súhlas s navrhovanou modifikáciou dohody. Slovenská strana však k danému dátumu nedostala od kórejskej strany potvrdenie navrhovaného znenia tohto Dodatkového protokolu k dohode. V roku 2004 oslovilo viacero štátov aj Kubánsku stranu. Kuba prisľúbila predložiť všetkým štátom návrh modifikácie predmetnej investičnej zmluvy. V roku 2005 sa nachádzal návrh v štádiu posudzovania. Dňa 29. marca 2004 sa uskutočnili konzultácie k modifikácii bilaterálnej investičnej dohody so Švajčiarskom. Švajčiarska strana mala v termíne do 15. apríla 2004 oznámiť písomnou formou svoje stanovisko k variantom navrhovaných zmien. Vo februári 2004 obdržalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky stanovisko izraelskej strany, v ktorom zastávali pozíciu, že nie je potrebné meniť Dohodu. Slovenská strana odpovedala listom, v ktorom zargumentovala potrebu takejto modifikácie Dohody. Obdobnú reakciu ako pri Izraeli obdržalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky aj zo strany Turecka. Chorvátska strana k navrhovaným zmenám v Dohode o podpore a vzájomnej ochrane investícií zaujala odmietavé stanovisko. Svoje stanovisko odôvodňovala tým, že Chorvátsko je už členom Európskej Únie a nepožaduje sa preň režim tzv. "tretej krajiny".
Dňa 26. augusta 2005 bola v Minsku podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bieloruskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Dohodou uznesením č. 2024 zo dňa 14. decembra 2005.
Dňa 27. mája 2005 bola v Soule podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kórejskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií, ktorá nadobudla platnosť 7. marca 2006. V roku 2004 bol parafovaný text Dohody. Vzhľadom na zásadnú pripomienku vznesenú v rámci medzirezortného pripomienkového konania, bolo potrebné opätovne dohodu otvoriť. V roku 2005 sa uskutočnili dve kolá expertných rokovaní s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré predmetnú pripomienku uplatnilo. Podarilo sa dosiahnuť zhodu takmer vo všetkých článkoch Dohody, naďalej ostal otvorený len článok 6. V roku 2005 sa uskutočnilo zasadnutie s Veľvyslanectvom o vzájomnej podpore a ochrane investícií, ktorého výsledkom bol dohodnutý a parafovaný text.
Prečítajte si tiež: Sprievodca rehabilitáciou a prevenciou dekubitov
Slovenská republika má 52 platných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. V rôznych štádiách prípravy sa nachádzajú návrhy zmlúv s Nemeckom, Macedónskom a Mexikom. V roku 2005 boli uzavreté zmluvy s Egyptom, Estónskom, Moldavskom a Singapurom, ktoré nadobudnú platnosť po výmene ratifikačných listín.
V roku 2005 boli uzavreté, resp. nadobudli platnosť nasledovné zmluvy z oblasti colníctva:
V súlade so záväzkami vyplývajúcimi pre Slovenskú republiku z predvstupového procesu do Európskej Únie bol do konca roku 2005 ukončený proces modifikácie resp. ukončenia platnosti dvojstranných medzinárodných zmlúv, ktoré boli v rozpore s legislatívou Európskej Únie. Zmluvy, ktoré vyhoveli zásadám spoločnej obchodnej politiky Európskej Únie, zostali v platnosti a riadne sa vykonávali. Platnosť väčšiny zmlúv, ktoré boli v rozpore so spoločnou obchodnou politikou Európskej Únie, bola do konca roku 2005 ukončená buď vzájomnou dohodou, alebo jednostranným vypovedaním. Doručovacie dokumenty zostali v platnosti do konca roku 2006, avšak z dôvodu ich charakteru sa nevykonávali, lebo nemajú vplyv na vzájomné vzťahy a ani na plnenie záväzkov voči Európskej Únii. Modifikácia textu zmlúv na podmienky spoločnej obchodnej politiky sa uskutočnila len v prípade dohôd obchodného charakteru s Bieloruskom, Bulharskom, Českou republikou, Moldavskom a Rumunskom. Zmluvy o hospodárskej spolupráci so Sovietskom a krajinami RVHP boli ukončené, s výnimkou zmluvy o hospodárskej spolupráci s Talianskom.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je gestorom medzinárodných dvojstranných a mnohostranných zmlúv o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných, manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom, ako aj vo veciach občianskych a obchodných. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej Únie je potrebné zohľadňovať predpisy Európskej Únie, ktoré majú prednosť pred dovtedy platnými dvojstrannými zmluvami a mnohostrannými dohovormi upravujúcimi rovnaké vzťahy.
Pretrvávajú problémy niektorých súdov s prístupom na "vyhľadávač" príslušnosti súdov na stránke Európskej únie. Ťažkosti sa vyskytujú aj pri plnení dvojstranných zmlúv o právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach s nástupníckymi štátmi ZSSR, ako napríklad žiadosť slovenských súdov príslušnému ministerstvu spravodlivosti. Podobné problémy sa vyskytujú aj pri plnení dvojstranných zmlúv s Kubou, Vietnamom a africkými štátmi.
Prečítajte si tiež: Ako sa započítava vojenská služba do dôchodku
V kontexte schvaľovania zmluvy medzi Svätou Stolicou a Českou republikou sa objavili diskusie o výhodách a nevýhodách takýchto zmlúv. Kritici poukazujú na to, že tieto zmluvy, často označované ako konkordáty, stanovujú záväzky štátu voči katolíckej cirkvi a môžu narúšať rovnoprávnosť cirkví. Zástancovia zmluvy argumentujú, že zmluva odráža súčasné vzájomné vzťahy a prispieva k ďalšej spolupráci a dialógu s Vatikánom.
Najcitlivejšia debata o podobe zmluvy sa viedla o možných zmenách v spovednom tajomstve. Česká republika pôvodne chcela, aby mal kňaz povinnosť nahlásiť, ak sa počas spovede dozvie o skutkoch sexuálneho násilia. Nakoniec sa tam však nič v tomto zmysle nemení. Napriek tomu článok 4 stále vyvoláva diskusiu, pretože podľa kritikov rozširuje okruh osôb, ktoré sa môžu odvolávať na spovedné tajomstvo. Podľa ministra Lipavského zmluva odkazuje na český právny poriadok, Vatikán uznáva jeho existenciu a bude podľa neho konať.
S ratifikáciou zmluvy opakovane vyjadrili nesúhlas niektoré obete zneužívania v cirkvi. Podľa skupiny obetí by prijatie dokumentu zhoršilo postavenie obetí a obmedzilo možnosť vyšetrovania prípadov a hľadania spravodlivosti. Právnik Daniel Bartoň poukázal na interpretačné problémy zmluvy a riziká spojené s možným zneužitím.
Slovensko má podobnú dohodu od roku 2004. V Základnej zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou pri časti o tajomstve informácie je zmienka o „osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou“. Nachádza sa v článku 8, ktorý znie:
(1) Spovedné tajomstvo je nedotknuteľné. Nedotknuteľnosť spovedného tajomstva zahŕňa právo odmietnuť vypovedať pred štátnymi orgánmi Slovenskej republiky.
(2) Slovenská republika garantuje aj nedotknuteľnosť tajomstva informácie, ktorá bola ústne alebo písomne zverená pod podmienkou mlčanlivosti osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.