Základné imanie a daňový základ: Rozdiely a súvislosti

Základné imanie a daňový základ sú dva odlišné pojmy, ktoré majú zásadný význam v účtovníctve a daniach obchodných spoločností. Hoci sa navzájom priamo neovplyvňujú, existujú situácie, kedy zmeny v základnom imaní môžu mať dopad na daňové povinnosti spoločnosti. Tento článok sa zameriava na objasnenie rozdielov medzi týmito dvoma pojmami, ako aj na ich vzájomné súvislosti.

Základné imanie: Definícia a charakteristika

Základné imanie predstavuje peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Musí byť vyjadrené v peňažných jednotkách slovenskej meny. V spoločnosti s ručením obmedzeným tvorí základné imanie peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných aj nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov, ku ktorým sa v spoločenskej zmluve zaviazali. Povinne sa vytvára v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti.

Základné imanie spoločnosti je hodnotovým vyjadrením majetku vkladaného do spoločnosti všetkými spoločníkmi, ktorého vlastníctvo prechádza na spoločnosť, čím sa stáva majetkom spoločnosti.

Účtovanie základného imania

Účtovanie základného imania je upravené v § 25 a § 59 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len "Postupy účtovania"). V účtovnej závierke je základné imanie prezentované ako vlastný zdroj krytia majetku, je súčasťou vlastného imania. Pri vzniku spoločnosti sa základné imanie rovná vlastnému imaniu.

Účty používané pri účtovaní základného imania

• 411 - Základné imanie: Na tomto účte sa účtuje základné imanie a jeho zmeny. Pri vzniku spoločnosti, ku dňu zápisu do obchodného registra, zostavuje účtovná jednotka podľa § 17 ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z. otváraciu súvahu. Počas trvania spoločnosti sa na účte 411 účtuje o zvyšovaní alebo znižovaní základného imania ku dňu zápisu tejto skutočnosti do obchodného registra na základe výpisu z obchodného registra.
• 419 - Zmeny základného imania: Na tomto účte sa účtujú zmeny základného imania pred zápisom do obchodného registra.

Zvyšovanie a znižovanie základného imania

Počas trvania spoločností (a. s. alebo s. r. o.) sa základné imanie môže zvyšovať alebo znižovať. O zvýšení základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným počas trvania spoločnosti môže rozhodnúť valné zhromaždenie.

Prečítajte si tiež: Ručné šitie pre začiatočníkov

Spôsoby zvýšenia základného imania

• Upísaním nových akcií (§ 203 až § 206 ObchZ): Zvýšenie základného imania upísaním nových akcií môže nastať až vtedy, keď akcionári splatili emisný kurz všetkých skôr upísaných akcií, okrem zamestnaneckých akcií. Takéto zvýšenie základného imania sa nazýva aj efektívne, pretože spoločnosť získa nové zdroje financovania. Z pohľadu prezentácie majetku v účtovníctve sa zvýšia aktíva (obchodný majetok spoločnosti) a v pasívach súvahy sa zvýšia vlastné zdroje financovania majetku.
• Výmenou vymeniteľných alebo prioritných dlhopisov za akcie (§ 207 ObchZ): Valné zhromaždenie pri rozhodovaní o vydaní vymeniteľných dlhopisov súčasne rozhodne aj o zvýšení základného imania v rozsahu, v akom sa uplatnia práva na vydanie akcií spoločnosti spojené s vymeniteľnými dlhopismi. S vydaním prioritných dlhopisov sú spojené práva na prednostné upísanie akcií.
• Z majetku spoločnosti (§ 208 a 209 ObchZ): Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že nerozdelený zisk alebo prostriedky fondov vytvorených zo zisku, ktorých použitie nie je zákonom stanovené (v ObchZ je stanovené použitie rezervného fondu účtovanom na účte 417 a 421, alebo nedeliteľného fondu účtovanom na účte 418 a 422), sa použijú na zvýšenie základného imania.
• Kombinované zvýšenie základného imania (§ 209a ObchZ): Predstavuje spojenie efektívneho a nominálneho zvýšenia základného imania.
• Poverenie predstavenstva (§ 210 ObchZ): Valné zhromaždenie alebo stanovy môžu poveriť predstavenstvo, aby za podmienok uvedených v zákone rozhodlo o zvýšení základného imania.

Zníženie základného imania

Je upravené v § 211 až § 216 ObchZ. Rozhoduje o ňom valné zhromaždenie 2/3 väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Účelom zníženia základného imania je v podstate získanie určitých zdrojov (napr. prevod do iného použiteľného fondu) alebo vysporiadanie straty (zúčtovanie zníženia so stratou).

Vplyv vkladov na daňový základ

Problematiku vkladov do obchodnej spoločnosti a následného zvýšenia alebo zníženia základného imania z pohľadu dane z príjmov upravuje zákon č. 366/1999 Z. z. Vklady do obchodných spoločností a družstiev nie sú výdavkami na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov. Ide o ekonomický princíp, podľa ktorého sa investuje majetok po zdanení.

Ak sa mení ocenenie majetku pre účely vecného vkladu do podnikania, je potrebné rozdiel medzi pôvodným ocenením majetku a ocenením pre účely vkladu daňovo vysporiadať. Pri znížení ocenenia vkladaného vecného majetku rozdiel v nadväznosti na platný postup účtovania neovplyvňuje základ dane z príjmov.

Zdaňovanie pri znížení základného imania

Pri znížení základného imania a následnej výplate takto použitého zisku sa zrazí daň podľa sadzby uvedenej v § 36 ods. 2 písm. c) ZDP.

Daňové aspekty zvýšenia základného imania

Základné imanie obchodnej spoločnosti, tvorené z vkladov spoločníkov, môže byť zvyšované alebo znižované aj z majetku spoločnosti prevyšujúceho základné imanie. Výdavky na zvýšenie ZI nie sú daňovými výdavkami. V účtovníctve sa tieto výdavky neúčtujú do nákladov. Ak akciová spoločnosť znižuje základné imanie odkúpením určitého množstva svojich akcií, rozdiel medzi menovitou hodnotou a obstarávacou cenou akcií je daňovo neutrálny.

Prečítajte si tiež: Slovenský systém zdravotnej starostlivosti

Daňový základ: Definícia a určenie

Daňový základ je veličina, z ktorej sa vypočítava daň. V prípade dane z príjmov právnických osôb sa daňový základ určuje ako výsledok hospodárenia (zisk alebo strata) upravený o položky, ktoré zvyšujú alebo znižujú základ dane podľa zákona o dani z príjmov.

Vplyv účtovných operácií na daňový základ

Rôzne účtovné operácie, vrátane operácií súvisiacich so základným imaním, môžu mať vplyv na daňový základ. Dôležité je správne posúdenie daňových dôsledkov týchto operácií a ich správne zahrnutie do daňového priznania.

Zdaňovacie obdobie

Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie , končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie (§ 41 ods. Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie.

Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vyhlásením konkurzu sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu (§ 41 ods. Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu.

Pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti musí mať zanikajúca spoločnosť a spoločnosť, na ktorú prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti, rovnakú právnu formu, ak zákon neustanovuje inak. Ak daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, končí jeho zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu.

Prečítajte si tiež: Podmienky a možnosti ZUŠ

Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo.

Verejná obchodná spoločnosť

Základ dane verejnej obchodnej spoločnosti sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov. Tento základ dane alebo daňová strata sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Ak spoločenská zmluva osobitne neupravuje rozdelenie zisku medzi jednotlivých spoločníkov, základ dane alebo daňová strata verejnej obchodnej spoločnosti sa rozdelí medzi spoločníkov rovným dielom (§ 14 ods.

Komanditná spoločnosť

Základ dane komanditnej spoločnosti sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komandistov a komplementárov. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane (§ 14 ods.

Príklady z praxe

Príklad č. 1: Založenie s. r. o.

1. spoločník s. r. o. A vložil peňažný vklad 3 319,39 EUR.
2. spoločník s. r. o. B vložil peňažný vklad 3 319,39 EUR.

Spoločenská zmluva určila mieru účasti spoločníkov podľa pomeru ich vkladov do základného imania.

Príklad č. 2: Zvýšenie základného imania nepeňažným vkladom

1. spoločník s. r. o. ALFA vložil nepeňažný vklad.
2. spoločník s. r. o. B, s. r. o., vložil pohľadávku v jej nominálnej hodnote. Vklad pohľadávky do ZI sa riadi ustanoveniami o postúpení pohľadávok (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Príklad č. 3: Zníženie základného imania

Spoločník s. r. o. splatil časť vkladu peniazmi 1 200 tis. EUR.

tags: #zakladne #imanie #a #danovy #zaklad #rozdiel