Zákon upravujúci zdravotnú starostlivosť na Slovensku: Komplexný prehľad

Národná rada Slovenskej republiky prijala 10. decembra 2024 zákon č. 360, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon má za cieľ zabezpečiť dostupnosť, kvalitu a efektívnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov Slovenska. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť dostupnosť, kvalitu a efektívnosť dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti pre osoby, ktorých zdravotný stav si to vyžaduje, a to nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale najmä v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí, v ktorom sú tieto osoby umiestnené.

Verejná optimálna sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti

Usporiadanie a ciele

Verejná optimálna sieť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti (ďalej len „optimálna sieť“) je usporiadanie verejne dostupných ambulancií na príslušnom území v potrebnom počte a zložení (ďalej len „optimálna kapacita“) tak, aby sa zabezpečila efektívne dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť.

Faktory ovplyvňujúce optimálnu kapacitu

Pri ustanovovaní optimálnej siete sa berú do úvahy rôzne faktory, ako napríklad:

• počet a veková štruktúra poistencov príslušného územia,
• chorobnosť poistencov v Slovenskej republike,
• vnútroštátna migrácia poistencov,
• časová náročnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti,
• miestna dostupnosť poskytovateľov.

Definícia verejne dostupnej ambulancie

Za verejne dostupnú ambulanciu sa považuje:

• všeobecná ambulancia, v ktorej lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť (ďalej len „lekár vo všeobecnej ambulancii“), okrem všeobecnej ambulancie, v ktorej sa poskytuje všeobecná ambulantná starostlivosť výlučne osobám, na ktoré sa nevzťahuje právo na výber poskytovateľa,
• primárna gynekologicko-pôrodnícka ambulancia, v ktorej lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, okrem primárnej gynekologicko-pôrodníckej ambulancie, v ktorej sa poskytuje primárna špecializovaná gynekologická ambulantná starostlivosť výlučne osobám, na ktoré sa nevzťahuje právo na výber poskytovateľa,
• špecializovaná ambulancia podľa prílohy č. 1a, v ktorej lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo (ďalej len „lekár v špecializovanej ambulancii“) alebo zubný lekár alebo logopéd so špecializáciou v špecializačnom odbore klinická logopédia, psychológ so špecializáciou v špecializačnom odbore klinická psychológia alebo liečebný pedagóg so špecializáciou v špecializačnom odbore liečebná pedagogika (ďalej len „iný zdravotnícky pracovník v špecializovanej ambulancii“) poskytuje špecializovanú ambulantnú starostlivosť, podľa osobitného predpisu v špecializovanej ambulancii podľa prílohy č. 1a (ďalej len „špecializovaná ambulantná starostlivosť“), okrem špecializovanej ambulancie, v ktorej sa poskytuje:
  1. špecializovaná ambulantná starostlivosť, ktorá priamo súvisí s:
     • prijatím osoby do zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, hospitalizáciou osoby v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo prepustením osoby zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti,
     • nadväzujúcou dispenzárnou starostlivosťou po prepustení osoby zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti,
     • činnosťou konzília,
  2. špecializovaná ambulantná starostlivosť výlučne na základe odporúčania lekára v špecializovanej ambulancii.

Vykonávací predpis

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví:

Prečítajte si tiež: Rozvod a financie

• spôsob ustanovenia optimálnej siete,
• zoznam špecializovaných ambulancií, pre ktoré sa ustanovuje optimálna sieť,
• územie, pre ktoré sa ustanovuje optimálna sieť,
• spôsob vyjadrenia miestnej dostupnosti poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti,
• spôsob výpočtu optimálnej kapacity optimálnej siete,
• podrobnosti o povinných subjektoch a sprístupňovaných údajoch a o výsledkoch vyhodnocovania stavu optimálnej siete,
• spôsob vyjadrenia a zohľadnenia časovej náročnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti,
• spôsob výpočtu a zohľadnenia vnútroštátnej migrácie poistencov za poskytovateľmi všeobecnej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľmi primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti,
• spôsob určenia počtu ambulancií vo verejnej sieti poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti.

Vyhodnocovanie stavu optimálnej siete

Povinnosti subjektov

Zdravotné poisťovne, Národné centrum zdravotníckych informácií (ďalej len „národné centrum“) a samosprávne kraje sú povinné každoročne do 31. januára poskytovať úradu pre dohľad údaje potrebné na vyhodnotenie stavu optimálnej siete k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa tieto údaje poskytujú. Úrad pre dohľad následne bezodkladne poskytne elektronicky v podobe umožňujúcej ďalšie spracovanie ministerstvu zdravotníctva, zdravotnej poisťovni a samosprávnemu kraju údaje podľa prvej vety a údaje o počte a rozdelení poistencov v okrese a počte a vekovej štruktúre lekárov. Úrad pre dohľad poskytne zdravotným poisťovniam, národnému centru a samosprávnemu kraju elektronicky v podobe umožňujúcej ďalšie spracovanie vzor pre údaje podľa prvej vety každoročne do 31. januára. Ministerstvo zdravotníctva poskytne národnému centru elektronicky v podobe umožňujúcej ďalšie spracovanie rozsah údajov potrebných na poskytnutie údajov podľa prvej vety každoročne do 31. januára.

Proces vyhodnocovania

Vyhodnocovanie stavu optimálnej siete vykonáva raz ročne úrad pre dohľad. Úrad pre dohľad poskytne ministerstvu zdravotníctva, samosprávnemu kraju a zdravotnej poisťovni výsledky vyhodnotenia stavu optimálnej siete každoročne do 30. apríla elektronicky v podobe umožňujúcej ďalšie spracovanie. Ministerstvo zdravotníctva a zdravotná poisťovňa môžu voči výsledkom vyhodnotenia stavu optimálnej siete každoročne do 31. mája vzniesť písomné odôvodnené námietky, s ktorými je úrad pre dohľad povinný sa vysporiadať. Úrad pre dohľad je povinný na vyžiadanie ministerstva zdravotníctva alebo zdravotnej poisťovne poskytnúť ministerstvu zdravotníctva alebo zdravotnej poisťovni súčinnosť a podklady potrebné na overenie výsledkov vyhodnotenia stavu optimálnej siete.

Úprava optimálnej kapacity

Samosprávny kraj môže do 31. mája poslať úradu pre dohľad návrh na úpravu optimálnej kapacity optimálnej siete poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti uvedenej vo výsledkoch vyhodnotenia stavu optimálnej siete zaslaných úradom pre dohľad spolu s písomným odôvodnením návrhu na úpravu s uvedením počtu ambulancií, o ktoré navrhuje:

• zvýšiť optimálnu kapacitu optimálnej siete poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti, najviac však o taký počet ambulancií podľa § 5b ods. 3 písm. i), ktorý v prepočte na počet ordinačných hodín predstavuje súčet ordinačných hodín, počas ktorých vo verejnej sieti poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytujú zdravotnú starostlivosť lekári v špecializovanej ambulancii alebo iní zdravotnícki pracovníci v špecializovanej ambulancii, ktorí v kalendárnom roku, pre ktorý sa vyhodnocuje stav optimálnej siete, dosiahnu vek 63 alebo viac rokov, alebo
• znížiť optimálnu kapacitu optimálnej siete poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti.

Zverejňovanie výsledkov

Úrad pre dohľad upraví optimálnu kapacitu optimálnej siete poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti na základe návrhu na úpravu a zverejní každoročne do 30. júna na svojom webovom sídle elektronicky v podobe umožňujúcej ďalšie spracovanie výsledky vyhodnotenia stavu optimálnej siete k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa tieto výsledky zverejňujú, spolu s protokolom o vznesených námietkach, v ktorom neprijaté námietky musí odôvodniť, a spolu s návrhom a písomným odôvodnením samosprávneho kraja na úpravu optimálnej kapacity optimálnej siete. Optimálna sieť je ustanovená dňom zverejnenia výsledkov vyhodnotenia stavu optimálnej siete úradom pre dohľad. Ministerstvo zdravotníctva zverejní každoročne do 31. júla na svojom webovom sídle elektronicky v podobe umožňujúcej ďalšie spracovanie výsledky vyhodnotenia stavu optimálnej siete, ktoré zverejnil úrad pre dohľad.

Obsah výsledkov vyhodnotenia

Výsledky vyhodnotenia stavu optimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti obsahujú:

Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku

• názov územia, pre ktoré je ustanovená optimálna sieť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti,
• optimálnu kapacitu optimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti,
• počet ambulancií vo verejnej sieti poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti,
• percentuálne vyjadrenie podielu počtu ambulancií vo verejnej sieti poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti a optimálnej kapacity optimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti,
• názvy obcí, ktoré nemajú zabezpečenú miestnu dostupnosť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti,
• počet chýbajúcich ambulancií vo verejnej sieti poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, vypočítaný ako rozdiel medzi optimálnou kapacitou optimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti a počtom ambulancií vo verejnej sieti poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti,
• počet poistencov s trvalým pobytom v okrese, ktorí nemajú zabezpečenú miestnu dostupnosť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti,
• percentuálne vyjadrenie podielu počtu lekárov vo všeobecnej ambulancii vo verejnej sieti poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti vo veku 63 alebo viac rokov a celkového počtu lekárov vo všeobecnej ambulancii vo verejnej sieti poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti,
• hodnoty vnútroštátnej migrácie pre určenie optimálnej kapacity optimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti; vnútroštátna migrácia poistencov vyjadruje odchýlku v počte poistencov, pre ktorých je potrebné na danom území zabezpečiť zdravotnú starostlivosť z dôvodu poskytovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti mimo okresu trvalého pobytu.

Výsledky vyhodnotenia stavu optimálnej siete poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti obsahujú:

• názov územia, pre ktoré je ustanovená optimálna sieť poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti,
• optimálnu kapacitu optimálnej siete poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti,
• počet ambulancií vo verejnej sieti poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti,
• percentuálne vyjadrenie podielu počtu ambulancií vo verejnej sieti poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a optimálnej kapacity optimálnej siete poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti.

Dlhodobá zdravotná starostlivosť a paliatívna zdravotná starostlivosť

Ciele a definície

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť dostupnosť, kvalitu a efektívnosť dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti pre osoby, ktorých zdravotný stav si to vyžaduje, a to nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale najmä v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí, v ktorom sú tieto osoby umiestnené. Predmetom návrhu zákona je zadefinovanie pojmu dlhodobá zdravotná starostlivosť (ďalej len „dlhodobá starostlivosť“) a jej jednotlivých foriem, paliatívnej zdravotnej starostlivosti, vrátane úpravy zmluvných a úhradových mechanizmov tejto zdravotnej starostlivosti a zadefinovanie rozsahu údajov potrebných pre monitoring dostupnosti, kvality a efektívnosti tejto starostlivosti. Týmto návrhom zákona sa činnosť zariadení sociálnej pomoci dopĺňa o ošetrovateľskú starostlivosť ako následnú zdravotnú starostlivosť a o dlhodobú ošetrovateľskú starostlivosť. Návrh zákona definuje aj právo osoby, ktorej je poskytovaná zdravotná starostlivosť, na poskytovanie sociálnej pomoci a duchovnej služby.

Podporný tím

Vytvorením podporného tímu sa zabezpečí doteraz chýbajúce prepojenie a koordinácia zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb a posilní sa ich poskytovanie na komunitnej úrovni. Poskytnutím pomoci v sociálnej oblasti (napr. Predkladaný návrh zákona sleduje primárny cieľ: aby osoba, ktorá má zdravotné problémy dlhodobého charakteru, mohla byť čo najdlhšie vo svojom prirodzenom prostredí. Podporný tím má slúžiť ako nástroj, ktorý urýchli prechod z akútnej zdravotnej starostlivosti do následnej zdravotnej starostlivosti a/alebo do ošetrovateľskej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby.

Oprávnená osoba

Oprávnenou osobou pre účely dlhodobej starostlivosti sa považuje osoba, ktorej už bola diagnostikovaná choroba (úraz, choroba, chronická choroba, viacero súbežných navzájom sa podmieňujúcich chorôb s nepriaznivou prognózou alebo funkčná porucha vrodená alebo získaná), tzv. základná diagnóza a ktorej na túto základnú diagnózu už bola poskytnutá akútna alebo neodkladná zdravotná starostlivosť a došlo k stabilizácii jej zdravotného stavu. Primárnym cieľom dlhodobej zdravotnej starostlivosti je udržanie alebo zlepšenie kvality života, samostatnosti, bezpečnosti a autonómie osoby s potrebou dlhodobej zdravotnej starostlivosti a ak to zdravotný stav osoby umožňuje, zotrvať pri poskytovaní tejto starostlivosti čo najdlhšie v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí, v ktorom je táto osoba umiestnená.

Následná zdravotná starostlivosť

Následná zdravotná starostlivosť je taká dlhodobá zdravotná starostlivosť, ktorá je poskytovaná osobe, ktorá má už určenú základnú diagnózu a jej zdravotný stav bol stabilizovaný, avšak po náhlej chorobe alebo po náhlom zhoršení zdravotného stavu alebo po zhoršení chronickej choroby si jej stav vyžaduje doliečenie alebo poskytnutie včasnej fyzioterapeutickej starostlivosti alebo liečebnej rehabilitácie. Následná zdravotná starostlivosť sa poskytuje osobe v prípadoch, keď je to potrebné v záujme dokončenia liečebného procesu na zmiernenie prejavov jej choroby alebo zlepšenia jej zdravotného stavu. Poskytovaním následnej zdravotnej starostlivosti sa zároveň vytvára časový priestor pre rodinných príslušníkov osoby, ktorej sa táto starostlivosť poskytuje, pripraviť sa na jej príchod do domáceho prostredia, resp. do iného prirodzeného prostredia. Následná zdravotná starostlivosť sa poskytuje na základe indikácie ošetrujúceho lekára a jej hlavným cieľom je zabezpečiť sebestačnosť osoby v aktivitách denného života alebo zadefinovať limitáciu rehabilitačného potenciálu.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného dôchodku

Cezhraničná zdravotná starostlivosť

Úhrada nákladov

Návrh novely zákona o zdravotnom poistení zakotvuje úpravu práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Novela by mala upraviť napríklad úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, prístup k lekárskym záznamom alebo zavedenie národných kontaktných miest, ktoré budú poskytovať informácie o právach pacientov. Podľa navrhovaného doplneného ustanovenia § 9a by sa mali náklady zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi verejného zdravotného poistenia v tretích krajinách hradiť za neodkladnú zdravotnú starostlivosť do výšky úhrady nákladov na území Slovenskej republiky. Pri splnení kritérií ustanovenia § 9b ods. 10 by zdravotná poisťovňa mohla uhradiť aj plánovanú zdravotnú starostlivosť v tretích krajinách.

Potrebná zdravotná starostlivosť

Potrebnú zdravotnú starostlivosť návrh novely definuje ako zdravotnú starostlivosť, ktorú vyžaduje zdravotný stav poistenca a musí sa mu poskytnúť s ohľadom na povahu zdravotnej starostlivosti a očakávanú dĺžku pobytu poistenca v inom členskom štáte tak, aby sa nemusel kvôli ošetreniu vrátiť do Slovenskej republiky skôr ako pôvodne zamýšľal, jej rozsah určuje ošetrujúci lekár.

Cezhraničná zdravotná starostlivosť

Cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie zdravotná starostlivosť poskytovaná alebo indikovaná poistencovi v inom členskom štáte. V zmysle navrhovaného znenia ustanovenia § 9d ods. 1 cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou nie je sociálna služba, odber, testovanie, spracovanie, konzervácia, skladovanie alebo distribúcia orgánov, tkanív alebo buniek na účely transplantácie a program očkovania obyvateľstva proti infekčným chorobám.

tags: #zákon #upravujúci #zdravotnú #starostlivosť #Slovensko