Zákon, ktorým sa Založil Kataster na Slovensku

Kataster nehnuteľností je základný register, ktorý obsahuje údaje o nehnuteľnostiach na území Slovenskej republiky. Tento článok sa zameriava na právne predpisy a procesy, ktoré viedli k jeho založeniu a fungovaniu.

Založenie Združení Obcí

Zákon č. 453/2001 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, s účinnosťou od 1. januára 2002, zveril krajským úradom právomoci v zmysle § 20b až 20f a § 21 zákona. Neskôr, zákon č. 254/2007 Z. z. o zrušení krajských úradov preniesol tieto právomoci na obvodné úrady v sídle kraja. Tieto obvodné úrady slúžia ako registrové úrady pre združenia obcí, ktoré sú založené na základe zmluvy medzi obcami. Cieľom týchto združení je plniť účely definované v § 20b ods. 4 zákona.

Predmet činnosti týchto združení nie je presne vymedzený, čo znamená, že môžu vykonávať aj iné činnosti, pokiaľ prispievajú k plneniu úloh obcí a vyšších územných celkov. Zakladateľmi alebo pristupujúcimi členmi združení môžu byť výhradne obce a mestá. Združenie obcí je právnickou osobou, ktorá získava právnu subjektivitu dňom registrácie na príslušnom registrovom úrade, teda na obvodnom úrade v sídle kraja, kde sa nachádza sídlo združenia.

Činnosti združení obcí sú zamerané najmä na sociálne veci, ochranu životného prostredia (ako je zber, odvoz a spracovanie odpadu, čistenie odpadových vôd), miestnu dopravu, školstvo, kultúru a cestovný ruch. Názov združenia obcí musí byť odlišný od názvu iných právnických osôb pôsobiacich na Slovensku a musí obsahovať slová „združenie obcí“.

Proces Registrácie Združenia Obcí

Návrh na registráciu združenia obcí sa podáva na obvodnom úrade v sídle kraja, kde má združenie sídlo. K návrhu je potrebné priložiť:

Prečítajte si tiež: Rozvod a financie

• Zmluvu o založení združenia, podpísanú starostami všetkých obcí, ktoré sú členmi združenia, vrátane ich osobných údajov a názvu obce. Na platnosť zmluvy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov obecného zastupiteľstva každej obce.

• Uznesenie o schválení zmluvy obcami, ktoré sú jej účastníkmi.

• Oznámenie o splnomocnencovi, ktorý je oprávnený konať v mene združenia.

• Stanovy združenia v dvoch vyhotoveniach, ktoré obsahujú:

  1. Názov združenia obcí
  2. Sídlo združenia obcí
  3. Predmet činnosti
  4. Orgány združenia, spôsob ich ustanovenia a určenie orgánov oprávnených konať v mene združenia
  5. Zásady hospodárenia
  6. Spôsob zániku združenia, naloženia s majetkom a vysporiadania všetkých záväzkov.

• Meno, priezvisko a adresu osoby splnomocnenej na podanie návrhu na registráciu.

  Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku

Registrácia sa vykoná tak, že obvodný úrad zašle alebo odovzdá splnomocnencovi združenia jedno vyhotovenie stanov s vyznačeným dňom registrácie. IČO (identifikačné číslo organizácie) pridelí združeniu Krajská správa Štatistického úradu Slovenskej republiky v Nitre na základe žiadosti.

Ak návrh nemá všetky potrebné náležitosti alebo sú údaje neúplné alebo nepresné, obvodný úrad stanoví lehotu maximálne 10 dní na odstránenie nedostatkov a konanie preruší. Ak navrhovateľ neodstráni nedostatky v stanovenej lehote, konanie sa zastaví.

Obvodný úrad registráciu odmietne, ak činnosť združenia nie je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná, alebo s verejným záujmom. Rovnako sa registrácia odmietne, ak predmet činnosti združenia nie je v súlade s § 20b ods. 4 zákona. O odmietnutí registrácie rozhodne obvodný úrad do 30 dní od doručenia návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na príslušný krajský súd alebo, ak ide o združenie s celoslovenskou pôsobnosťou, na Najvyšší súd SR.

Zánik Združenia Obcí

Združenie obcí zaniká dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením. Štatutárny zástupca je povinný oznámiť zánik združenia príslušnému obvodnému úradu do 15 dní. Združenie zaniká aj právoplatným rozhodnutím obvodného úradu o jeho rozpustení, ak vyvíja činnosť, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi alebo nekorešponduje s predmetom činnosti dohodnutým v zakladateľskej zmluve. V takom prípade obvodný úrad upozorní štatutárneho zástupcu a vyzve ho, aby od takejto činnosti upustil do jedného mesiaca. Ak združenie pokračuje v činnosti napriek výzve, obvodný úrad vydá rozhodnutie o jeho rozpustení. Združenie obcí nemá zákonnú povinnosť oznamovať registrovému úradu prijatie nových členov. Vznik a zánik členstva, ako aj práva a povinnosti členov upravujú stanovy združenia.

Historický Kontext Založenia Pozemkovej Knihy

Od roku 1526 sa na území dnešného Slovenska začalo s evidenciou urbárov, ktoré boli súpisy poddaných, ich povinností, pozemkov a výťažkov. Tieto urbáre slúžili zemepánom na kontrolu a vyberanie poplatkov a evidencia bola vedená podľa chotárov. Panovníci používali rôzne plošné miery a evidencia pozemkov spadala do kompetencie panovníkových a štátnych úradníkov. Zápisy vlastníctva sa vykonávali na základe zisťovania štátneho úradníka, nie na základe právnych listín alebo vyhlásenia vlastníkov.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného dôchodku

Tereziánsky Kataster

Základom tereziánskej urbárskej úpravy bola poddanská usadlosť (sessia), s ktorou poddaný nemohol voľne nakladať. Vlastníctvo pôdy patrilo zemepánovi. Prvý tereziánsky kataster z roku 1748 bol modernejším súpisom poddanskej pôdy, obsahoval výpočet všetkých poddanských usadlostí a evidoval pozemky podľa hlavných kultúr. Druhý tereziánsky kataster bol založený v roku 1757 a evidoval všetku pôdu vrátane dominikálnej (panskej).

Jozefský Kataster

Jozefský kataster, vytvorený v rokoch 1758 až 1789, presadil rovnaké zdaňovanie rustikálnej (poddanskej) a dominikálnej pôdy. Veľkou prednosťou bolo, že sa preverovali hlásené údaje o výmere pozemku meračskými komisiami. Pri zostavovaní Jozefského katastra sa vytvoril pojem katastrálne územie. V roku 1792 sa vytvoril Tereziánsko-jozefský kataster.

Stabilný Kataster

V roku 1818 sa prikročilo k vypracovaniu stabilného katastra, ktorý bol súpisom všetkej pôdy a bol vytvorený za odbornej účasti geometrov a úradov. Pre označovanie pozemkov sa začali používať čísla parciel a zaviedli sa katastrálne mapy. S vymeriavaním pozemkov sa začalo v roku 1817 a práce sa ukončili v roku 1861. Tieto katastrálne operáty slúžili na vyberanie daní z pozemkov.

Zrušenie Urbárskych Pomerov

Zákonným článkom IX/1848, ktorý nadobudol účinnosť 11. apríla 1848, došlo k zrušeniu urbárskych pomerov. Pozemky, ktoré dovtedy užívali urbárnici (rustikálne), prešli do ich vlastníctva bezplatne. Vplyvom nových spoločenských pomerov vznikla potreba evidovať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a iné vecné práva v pozemkovej knihe.

Založenie Pozemkovoknižných Protokolov

K založeniu pozemkovoknižných protokolov (starej pozemkovej knihy) na dnešnom území Slovenska sa pristúpilo nariadením cisárskeho patentu č. 251 zo dňa 29. novembra 1852. Spôsob vyhotovovania bol upravený v nariadení číslo 222/1855 r.z. knihovným poriadkom. Pozemkovoknižné protokoly zakladali komisári - súdni úradníci - s pridelenými aktuármi - kancelárskymi úradníkmi - zástupcami obcí a veľkostatkov.

Nedostatky Starej Pozemkovej Knihy

Stará pozemková kniha mala niekoľko nedostatkov. Súd nemal právo nútiť vlastníkov, aby si zmeny v držbe dali zapísať do pozemkovej knihy. Tento nezáujem vyplýval aj z toho, že pozemková kniha bola vedená v maďarčine, vlastníci nepoznali pozemkovoknižné predpisy a boli odkázaní na nákladné vybavovanie cestou advokátov.

Parcely Registra „C“ a „E“

Rozdelenie parciel na parcely registra „C“ a „E“ je jedným zo spletitých zákutí pozemkovoprávneho labyrintu. Predstavte si, že celé územie Slovenska je pokryté dvoma mapami, ktoré sa prekrývajú. Prvá mapa je katastrálnou mapou a druhá mapa, nazývaná mapa určeného operátu, má slepé miesta.

Pre evidovanie pozemkov bol historicky významný rok 1883, kedy bola nariadená sústavná evidencia katastra, a rok 1886, kedy sa začalo so zakladaním nových pozemkovoknižných vložiek. V období kolektivizácie boli parcely registra „E“ zlučované do veľkých lánov v JRD - vytvorenie užívateľského „C“ stavu podľa reálneho užívania pozemkov. Po roku 1989 dochádza k obnove súkromného vlastníctva a navrátenie vlastníctva k pozemkom sa realizovalo zápisom a zákresom do veľkých už existujúcich parciel registra „C“. Takýmto postupom dochádzalo k vzniku dvojitých operátov.

Parcely registra „E“ preukazujú vlastníctvo, avšak výmera parcely ako aj druh pozemku nie sú záväzné, keďže kopírujú stav pred znárodnením. Pre zistenie skutočnej výmery ako aj polohy je ju potrebné v teréne zamerať. Parcely registra „C“ preukazujú už záväzný druh pozemku a presné umiestnenie parciel v teréne.

Spoločenstvá a Spoluvlastníctvo

(2) Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 12, § 10 ods. 4 a § 15 ods. (1) Spoločenstvo podľa tohto zákona sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve (ďalej len „zmluva o spoločenstve“) uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. O založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov alebo nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na jednotlivých pozemkoch, ktoré sa majú stať spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou;5a) o založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica, ktorej súčasťou je prezenčná listina vlastníkov nehnuteľností alebo ich zástupcov prítomných na hlasovaní. (3) Názov spoločenstva musí obsahovať označenie „pozemkové spoločenstvo“ alebo skratku „pozem. spol.“ alebo „p. s.“. c) údaj, či ide o spoločenstvo vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. g) druh činnosti spoločenstva podľa § 19 ods. h) údaj, či spoločenstvo bude vykonávať podnikateľskú činnosť podľa § 19 ods. i) počet podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2 alebo ktoré spravuje právnická osoba podľa § 10 ods. j) ďalšie skutočnosti podľa odseku 2, § 13 ods. 1 písm. d), § 13 ods. 4 a 5, § 15 ods. b) zoznam údajov o spoločnej nehnuteľnosti alebo o spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach vo vlastníctve členov spoločenstva (ďalej len „zoznam nehnuteľností“) podľa § 18 ods. (2) Spoločenstvo, ktoré sa zrušuje, môže vykonávať len úkony smerujúce k svojmu zániku. (3) Spoločenstvo zaniká dňom výmazu z registra. (2) Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na základe rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený pozemok (ďalej len „oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti“). Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu v katastri nehnuteľností. (1) Členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods. 1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. (6) Ak nemožno preukázať veľkosť podielov vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. (7) Na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve,15) ak nejde o prevod podľa § 11 ods. (8) Ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru. (13) Výnos z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti je príjmom vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí pristúpili k zmluve o prevode vlastníckeho práva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. (4) Fond vykonáva práva člena spoločenstva, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 písm. a), b), d), e), i) a j), ak § 15 ods. (6) Na správu podielov spoločnej nehnuteľnosti na územiach potrebných na zabezpečenie úloh obrany štátu20) a na správu podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré sa stali vlastníctvom štátu podľa osobitného predpisu,21) sa nevzťahuje odsek 1. (7) Na správu podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré spravuje organizácia ochrany prírody a krajiny podľa osobitného predpisu,22a) sa odsek 1 nevzťahuje. (1) Fond môže pozemky s výmerou zodpovedajúcou podielom spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré spravuje podľa § 10 ods. 1, ku ktorým neboli uplatnené reštitučné nároky,23) previesť do vlastníctva iných osôb. (2) Vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti majú k podielom spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje fond podľa § 10 ods. 1, predkupné právo. (4) Cenu podielov spoločnej nehnuteľnosti možno splatiť v splátkach v lehote najneskôr desiatich rokov odo dňa uzavretia zmluvy o prevode podielov spoločnej nehnuteľnosti. (8) Ak je člen spoločenstva oprávnenou osobou podľa osobitného predpisu,29) fond môže poskytnúť náhradu za pôvodný pozemok vo forme bezodplatného prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý spravuje podľa § 10 ods. 1. (1) Členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sú všetci vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. (3) Vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti môže odstúpiť od zmluvy o spoločenstve, vypovedať ju alebo vystúpiť zo spoločenstva po dohode s členmi spoločenstva. (4) Členstvo v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. d) vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti alebo podľa odseku 3. (5) Pomer účasti člena spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. (2) Do orgánov spoločenstva podľa odseku 1 písm. b) až d) môžu byť volené fyzické osoby staršie ako 18 rokov alebo právnické osoby, ktoré sú členmi spoločenstva, a najneskôr v deň voľby písomne oznámili spoločenstvu svoju kandidatúru. Členom dozornej rady môže byť aj fyzická osoba, ktorá nie je členom spoločenstva. Členstvo v orgánoch spoločenstva podľa odseku 1 písm. (3) Ak je členom orgánu spoločenstva podľa odseku 1 písm. b) až d) právnická osoba, práva a povinnosti člena orgánu spoločenstva vykonáva jej zástupca; výmena zástupcu právnickej osoby nie je zmenou člena orgánu spoločenstva. Právnická osoba, ktorá je členom orgánu spoločenstva podľa odseku 1 písm. (4) Volebné obdobie orgánov spoločenstva je najviac päť rokov; dĺžka volebného obdobia orgánov spoločenstva je určená v zmluve o spoločenstve alebo stanovách. Funkčné obdobie orgánu spoločenstva podľa odseku 1 písm. b) až d) sa začína najskôr v deň nasledujúci po zvolení orgánu spoločenstva; zmluva o spoločenstve, stanovy alebo zhromaždenie môže určiť neskorší deň začiatku funkčného obdobia. Dĺžka funkčného obdobia orgánu spoločenstva podľa odseku 1 písm. b) až d) nesmie presiahnuť dĺžku jeho volebného obdobia. (1) Najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. (2) Zasadnutie zhromaždenia zvoláva výbor najmenej raz za rok. Výbor je povinný pozvať na zasadnutie zhromaždenia najmenej 30 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia všetkých členov spoločenstva, fond, ak fond spravuje podiely na spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti alebo s nimi nakladá, a správcu, ak správca vykonáva práva vlastníka k podielom na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia (ďalej len „oznámenie“) na obvyklom mieste uverejnenia, na svojom webovom sídle alebo v médiu s celoštátnou pôsobnosťou; obvyklé miesto uverejnenia určí spoločenstvo v stanovách. (3) Výbor v oznámení a pozvánke na zasadnutie zhromaždenia (ďalej len „pozvánka“) uvedie názov a sídlo spoločenstva, miesto, dátum a hodinu zasadnutia zhromaždenia, údaj, či ide o čiastkovú schôdzu alebo mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, program zasadnutia zhromaždenia a poučenie o možnosti zúčastniť sa zasadnutia prostredníctvom zástupcu na základe splnomocnenia. Výbor môže v pozvánke uviesť, že ak na zasadnutí zhromaždenia nebude dostatočná účasť na to, aby sa dosiahlo rozhodnutie podľa § 15 ods. 2, považuje sa toto zasadnutie za prvú čiastkovú schôdzu; zároveň uvedie miesto, dátum a hodinu konania ďalších čiastkových schôdzí. Ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti ponúka svoj podiel prostredníctvom výboru podľa § 9 ods. 8 alebo ak fond prevádza podiel vo vlastníctve štátu podľa § 11 ods. (4) Ak v pozvánke a v oznámení nie je uvedený bod programu zasadnutia zhromaždenia podľa odseku 7 písm. (5) Výbor je povinný zvolať zasadnutie zhromaždenia, ak ho o to písomne požiadajú členovia spoločenstva, ktorých hlasy predstavujú aspoň štvrtinu hlasov všetkých členov spoločenstva, v termíne, ktorý navrhnú členovia spoločenstva. (6) Výbor môže rozhodnúť o uskutočnení zasadnutia zhromaždenia formou korešpondenčného hlasovania, ak to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov. Výbor pripojí k pozvánke materiály, o ktorých má zhromaždenie rokovať, hlasovacie lístky a návratovú obálku a v pozvánke uvedie dátum, do ktorého má byť odoslaná návratová obálka s hlasovacím lístkom, a poučenie o spôsobe hlasovania a úprave hlasovacieho lístka. c) voliť a odvolávať členov a náhradníkov členov orgánov spoločenstva uvedených v § 13 ods. 1 písm. d) rozhodovať o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. e) rozhodovať o poverení spoločenstva konať vo veci nadobudnutia vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. (8) Nedodržaním lehoty na uverejnenie oznámenia alebo lehoty na zaslanie pozvánky podľa odseku 2 nie je dotknutá platnosť rozhodnutia zhromaždenia, ak rozhodlo podľa § 15 ods. (1) Každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní zhromaždenia rovnaký pomer hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností podľa § 9 ods. 4. (2) Zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 písm. a), b), i) a j) nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva; o veciach podľa § 14 ods. 7 písm. c), f), g), h) a k) zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2 a ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá správca. O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. d) a e) rozhodujú len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov; o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 14 ods. 7 písm. d) na účel, na ktorý možno pozemok vyvlastniť podľa osobitných predpisov,29ab) sa rozhoduje len nadpolovičnou väčšinou hlasov tých vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. (4) Zhromaždenie môže zasadať formou čiastkových schôdzí, ak o tom rozhodne výbor, pričom čiastkové schôdze sú súčasťou jedného zasadnutia zhromaždenia. Program čiastkových schôdzí musí byť rovnaký. Každý člen spoločenstva môže hlasovať len na jednej z čiastkových schôdzí. Pri rozhodovaní sa sčítavajú hlasy odovzdané na všetkých čiastkových schôdzach. Na zvolávanie čiastkovej schôdze sa primerane vzťahuje § 14 ods. (5) Výbor môže zvolať mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, ak sa hlasovania na zhromaždení nezúčastnia členovia spoločenstva, ktorí disponujú nadpolovičnou väčšinou hlasov podľa odseku 2. Na zvolanie mimoriadneho zasadnutia zhromaždenia sa primerane vzťahuje § 14 ods. 2 až 4 a 6. Na mimoriadnom zasadnutí zhromaždenia zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných členov spoločenstva. Zhromaždenie nemôže na mimoriadnom zasadnutí rozhodovať o veciach podľa § 14 ods. 7 písm. (1) Výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. c) zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. d) uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. (3) Výbor má najmenej troch členov. Rokovanie výboru organizuje a riadi predseda spoločenstva. (4) Výbor zodpovedá za svoju činnosť zhromaždeniu. Ak zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva. (6) Členovi výboru možno priznať za výkon jeho funkcie odmenu. (1) Dozorná rada kontroluje činnosť spoločenstva a prerokúva sťažnosti jeho členov. (2) Dozorná rada má najmenej troch členov. Počet členov dozornej rady, ktorí nie sú členmi spoločenstva, musí byť menší ako počet členov dozornej rady, ktorí sú členmi spoločenstva. (3) Na čele dozornej rady stojí predseda dozornej rady. (4) Členovi dozornej rady možno priznať za výkon jeho funkcie odmenu. (5) Dozorná rada má právo zvolať zasadnutie zhromaždenia, ak dochádza alebo už došlo k bezdôvodnému zníženiu majetku spoločenstva alebo ak je podozrenie, že došlo k porušeniu tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo k porušeniu zmluvy o spoločenstve alebo stanov; dozorná rada má v takom prípade povinnosti výboru podľa § 14 ods. 2 až 4 a 6. Dozorná rada zvolá zasadnutie zhromaždenia, ak ju o to požiada splnomocnený zástupca členov spoločenstva podľa § 14 ods. (6) Dozorná rada, ktorej uplynulo funkčné obdobie a nie je zvolená nová dozorná rada, a dozorná rada, ktorá nemá počet členov podľa odseku 2 a na uvoľnené miesto nenastúpil náhradník, až do zvolenia novej dozornej rady alebo člena dozornej rady môže vykonávať len oprávnenia podľa odseku 5 a kontrolovať činnosť výboru podľa § 16 ods. (1) Spoločenstvo vedie zoznam členov podľa údajov katastra nehnuteľností. Do zoznamu členov sa zapisuje meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzickej osoby, názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, pomer účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve, dátum vzniku členstva v spoločenstve, právny predchodca člena spoločenstva a dátum zápisu do zoznamu členov. (2) Spoločenstvo vedie zoznam nehnuteľností. (3) Do zoznamu členov a do zoznamu nehnuteľností sa zapisujú zmeny evidovaných skutočností vrátane zmien v členstve spoločenstva a zmien údajov o spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach. Členovia spoločenstva, fond a správca sú povinní všetky zmeny evidovaných skutočností nahlásiť spoločenstvu do dvoch mesiacov odo dňa ich vzniku. (4) Člen spoločenstva, fond a správca majú právo nahliadnuť do zoznamu členov a do zoznamu nehnuteľností, žiadať o výpisy z nich a robiť si z nich výpisy. (2) Spoločenstvo je do 30 dní odo dňa rozhodnutia zhromaždenia podľa § 14 ods. 7 písm. (3) Spoločenstvo môže od člena spoločenstva, fondu alebo správcu požadovať úhradu skutočných nákladov nevyhnutných na vyhotovenie kópií dokladov podľa odseku 2; to sa primerane vzťahuje aj na vyhotovenie výpisu zo zoznamu členov a zo zoznamu nehnuteľností podľa § 18 ods. 4 písm. (2) Na zápis do registra je miestne príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode je spoločná nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť. Ak miestnu príslušnosť nemožno takto určiť, je miestne príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode je výmerou najväčšia časť spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. (3) Okresný úrad o zápise spoločenstva do registra bezodkladne upovedomí Štatistický úrad Slovenskej republiky33) a na účel pridelenia identifikačného čísla mu oznámi vznik spoločenstva, jeho názov, sídlo, meno a priezvisko predsedu spoločenstva a ad…

tags: #zakon #ktorym #sa #zalozil #kataster #Slovensko