Ochrana súkromného majetku pri rozvode na Slovensku

S uzavretím manželstva sú zo zákona spojené významné právne dôsledky v oblasti statusových aj majetkových práv manželov. Cieľom právnej úpravy je upevniť spoločné rodinné a majetkové záujmy manželov a prispieť k posilneniu vzájomnej solidarity a princípu rovnoprávnosti vyplývajúceho z Ústavy a konkretizovaného pre oblasť rodinných vzťahov v zákone o rodine.

Historický kontext majetkových vzťahov v manželstve

Právnu úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi pôvodne upravoval zákon o práve rodinnom ako tzv. zákonné majetkové spoločenstvo manželov, ktoré možno označiť za bezprostredného právneho predchodcu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa dôvodovej správy k zákonu išlo o inštitút, ktorý mal svoju obdobu v tzv. koakvizícii uhorského práva.

Koakvizícia v uhorskom práve

V uhorskom práve predstavovala koakvizícia spoločný majetok nadobudnutý manželmi v priebehu ich skutočného spolužitia. Do koakvizície patril majetok nadobudnutý prácou, úspory, plody a úžitky osobitného majetku manželov, ako aj všetko, čo do koakvizície patrilo podľa vôle manželov alebo tretej osoby, vrátane darcu alebo poručiteľa. Do koakvizície patrili aktíva aj pasíva majetku. Manželia mali ku koakvizícii tzv. koakvizičné spoluvlastníctvo. Počas trvania manželstva nebolo možné žiadať o jeho zrušenie a podiel na koakvizícii nebolo možné previesť na iného, keďže mal ideálnu povahu a realizovateľný bol iba po rozdelení koakvizície. Nárok z koakvizície mal manžel po skončení manželského spolužitia. Za trvania manželstva každý z manželov spravoval a disponoval s tou časťou koakvizície, ktorú nadobudol zo svojho samostatného majetku, spoločnú koakvizíciu však spravoval muž na základe svojho rodinného postavenia. Pre prípad smrti mohol každý z manželov nakladať s časťou koakvizície, ktorú spravoval, iba v jednej polovici podielu. K rozdeleniu koakvizície dochádzalo pri zrušení manželstva a pri rozvode od lože a stola. Pri rozdelení každý z manželov obdržal polovicu spoločne nadobudnutého majetku. Koakvizičné právo platilo iba medzi nešľachtickými manželmi. Až na výnimky sa však nevzťahovalo na šľachticov a tzv. honoraciorov (osoby, ktoré nadobúdali duševnou prácou vo vede, umení alebo verejnom úrade), kde sa muž považoval za hlavného nadobúdateľa (principalis acqusitor) a mohol si nárokovať všetok majetok nadobudnutý za trvania manželstva; koakvizíciu si však mohli medzi sebou zmluvne dojednať.

Podľa zákona majetok, ktorý nadobudol ktorýkoľvek z manželov počas trvania manželstva, s výnimkou toho, čo nadobudol dedičstvom alebo darom a toho, čo slúžilo jeho osobným potrebám alebo výkonu povolania, tvorilo jeho získaný majetok. Získané majetky obidvoch manželov boli ich spoločným majetkom a tvorili zákonné majetkové spoločenstvo manželov. V prípade zániku zákonného majetkového spoločenstva platili o majetku, ktorý doň patril, primerane ustanovenia o spoluvlastníctve, podiely manželov na spoločnom majetku boli rovnaké.

Od roku 1964 bola táto úprava vyňatá z predpisov rodinného práva a upravená v občianskom zákonníku.

Prečítajte si tiež: Rozvod a financie

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je základnou a východiskovou formou usporiadania vzájomných majetkových vzťahov medzi manželmi aj v súčasnosti. Ide o formu majetkového spoločenstva medzi manželmi, ktorej vznik je nutne spojený so vznikom manželstva.

Čo patrí do BSM?

Do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných:

• dedičstvom alebo darom,
• vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania jedného z manželov,
• vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Zánik a vyporiadanie BSM

BSM zaniká:

• zánikom manželstva (smrťou jedného z manželov, vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho, rozvodom),
• rozhodnutím súdu o zrušení BSM za trvania manželstva.

Po zániku BSM nasleduje jeho vyporiadanie, ktoré môže prebehnúť dohodou medzi manželmi alebo rozhodnutím súdu.

Dohoda o vyporiadaní BSM

Dohoda o vyporiadaní BSM musí byť písomná, ak sa vyporiadava nehnuteľnosť. Ak sa manželia nedohodnú, rozhodne o vyporiadaní na návrh jedného z nich súd. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku

Súdne vyporiadanie BSM

Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Odklon od zásady rovnosti podielov

Zákon však vo výnimočných prípadoch pripúšťal možnosť výšku podielov modifikovať. Súd pri vyporiadaní BSM prihliada na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Ochrana obydlia a vlastnícke práva

Základná právna úprava problematiky je obsiahnutá v Ústave SR. Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Obydlie je charakterizované ako miesto kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú činnosť, je nedotknuteľné; nemusí byť totožné s miesto trvalého pobytu osoby. Ak je dom vlastníctvom oboch manželov, vzniká otázka, či má manželka nárok na bývanie v dome, keď odišla z neho pred viac ako desiatimi rokmi. Opustenie spoločnej domácnosti neznamená, že by došlo k zániku vlastníckeho práva zo zákona uplynutím premlčacej doby. Pokiaľ je manželka bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, je manžel povinný umožniť jej užívanie nehnuteľnosti; to platí aj v prípade podielového spoluvlastníctva. Súhlas so zapísaním trvalého pobytu v nehnuteľnosti od manžela manželka nepotrebuje.

Praktické problémy a riešenia

Investície do cudzej nehnuteľnosti

Ak jeden z manželov investoval do cudzej nehnuteľnosti, hoci spoluvlastníkom nehnuteľnosti bola jeho bývalá manželka, vzniká mu voči vlastníkom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v rozsahu, o ktorý sa hodnota domu zvýšila v dôsledku jeho investícií. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia musí vedieť preukázať. Ak má bločky len na určitú sumu, bude veľmi ťažké preukázať vyššiu sumu. Súd bude vychádzať z toho, čo vie dokázať.

Spoluvlastníctvo a užívanie nehnuteľnosti

Ak sú manželia spoluvlastníkmi domu, každý zo spoluvlastníkov má právo dom užívať a podieľať sa na jeho správe a údržbe podľa veľkosti svojho podielu. Ak jeden z manželov neplatí na údržbu domu a neplní si povinnosti, druhý manžel môže od neho požadovať, aby sa na nákladoch podieľal. Ak by jeden z manželov investoval do domu vlastné prostriedky, má právo požadovať, aby mu druhý manžel uhradil časť nákladov zodpovedajúcu jeho podielu.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného dôchodku

Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

Ak jeden z manželov nechce svoj podiel predať, druhý manžel môže podať návrh na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd môže rozhodnúť o prikázaní veci do výlučného vlastníctva jedného z manželov s povinnosťou vyplatiť druhému manželovi jeho podiel, alebo o predaji domu a rozdelení výťažku.

Nový Občiansky zákonník a zmeny v rodinnom práve

Ministerstvo spravodlivosti predložilo najväčšiu zmenu Občianskeho zákonníka od 60. rokov minulého storočia. Upravuje v ňom nielen doterajšie pravidlá obsiahnuté v súčasnom Občianskom zákonníku, do novej legislatívy zahŕňa aj pravidlá, ktoré doteraz upravoval zákon o rodine a niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré sa podľa tvorcov novej legislatívy ukázali ako duplicitné. V prípade, ak by bol Občiansky zákonník schválený v predloženej podobe, zákon o rodine ako taký by zanikol.

Princíp autonómie vôle

Autori nového znenia Občianskeho zákonníka otvorene hovoria, že sa snažia dávať dôraz na slobodu a zároveň osobnú zodpovednosť občanov tým, že umožňujú úpravu konkrétnych občianskoprávnych vzťahov riešiť princípom zmluvnej slobody. Každý si môže podľa vlastnej vôle usporiadať svoje súkromné záležitosti, ak to zákon nezakazuje a ak pri tom neprimerane nezasiahne do práv a dôstojnosti iných.

Zmeny v definícii manželstva a rodiny

Vnorením zákona o rodine do Občianskeho zákonníka autori rekodifikácie pozmenili aj základné definície, z ktorých rodinné právo vychádza. V návrhu Občianskeho zákonníka chýbajú explicitné formulácie o tom, že hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí a rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti.

Koniec bezpodielového spoluvlastníctva manželov?

Uplatnenie princípu autonómie vôle vidíme aj v úprave, ktorá opisuje majetkové vzťahy manželov. Nejde len o zmenu inštitútu bezpodielového vlastníctva premenovaním na spoločné imanie manželov. Návrh ponúka možnosť úpravy rozdelenia majetku už snúbencom, zavádza teda de facto predmanželské zmluvy. Súčasné znenie pripúšťa úpravu majetkových vzťahov len medzi manželmi.

Jednoduchšie rozvody

Prenesenie väčšej miery vlastnej vôle do úpravy vzájomných vzťahov sa týka aj rozvodov a úpravy vzťahov k spoločným deťom. Ak sa manželia dohodnú na ukončení manželstva rozvodom a podajú návrh spoločne alebo sa jeden pridá k návrhu toho druhého, súd už nebude skúmať okolnosti rozvratu manželstva.

Jednoduchšie vydedenie?

Pozornosť vzbudila aj úprava, ktorá takisto úzko súvisí s rodinným právom a so vzťahmi v rodine - zmena v oblasti dedenia. Návrh v súlade so spomenutým princípom autonómie vôle dáva vyššiu váhu rozhodnutiu toho, kto majetok odkazuje (teda prejavu jeho vôle), než zákonným nárokom tých, ktorí na majetok „čakajú“.

tags: #zákon #o #ochrane #súkromného #majetku #pri