Zákonný dedičský podiel a podmienky nadobudnutia dedičstva na Slovensku

Dedenie je komplexný právny proces, ktorý upravuje prechod majetku a dlhov zomrelého (poručiteľa) na jeho dedičov. Na Slovensku je dedičské právo upravené zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý rozlišuje dva základné spôsoby dedenia: dedenie zo zákona a dedenie zo závetu. Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Tento článok sa zameriava na zákonný dedičský podiel a podmienky, ktoré musia byť splnené pre nadobudnutie dedičstva.

Úvod do dedičského práva

Po úmrtí osoby (poručiteľa) dochádza k dedičskému konaniu, ktorého cieľom je zistiť majetok a dlhy poručiteľa, určiť okruh dedičov a rozhodnúť o spôsobe rozdelenia dedičstva. Matrika oznámi úmrtie súdu, ktorý poverí príslušného súdneho komisára (notára) na vyporiadanie dedičstva. Notár zistí, či nebohý nezanechal závet (testament), zistí okruh dedičov a aj to, aký majetok (aktíva a pasíva) poručiteľ zanechal. Nie všetky majetkové práva prechádzajú na dedičov. Sú také, ktoré úmrtím definitívne zaniknú, napr.: právo na výživné, právo na dôchodok a pod. Úmrtím, logicky, zaniká aj manželstvo (preto sa v rámci dedičského konania vyporiadava aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov). Ak je správne spísaný závet (testament), má tento prednosť pred zákonom. Ak nebohý závet nezanechá, postupuje sa pri rozdeľovaní dedičstva podľa zákona. Ak nebohý zanechá chybný závet, postupuje sa podľa čiastočne neho alebo vôbec. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšnú časť dedičia zo zákona. Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu ako odúmrť.

Dedenie zo závetu

Ak poručiteľ zanechal platný závet, dedí sa podľa neho. Závet je písomný právny úkon, v ktorom poručiteľ vyjadrí svoju vôľu, komu má pripadnúť jeho majetok po smrti. Závet musí spĺňať určité formálne a obsahové náležitosti, aby bol platný.

Náležitosti závetu

Podľa § 476 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet napísať vlastnou rukou (holografný závet), alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov (alografný závet), alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

Závet, ako každý právny úkon, musí obsahovať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, a teda musí byť určitý a zrozumiteľný, nemal by byť v rozpore so zákonom, ani ho obchádzať a mal by byť v súlade s dobrými mravmi. Ďalej by mal poručiteľ v závete ustanoviť dedičov, prípadne určiť ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť z jeho majetku. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

Prečítajte si tiež: Všetko o striedavej starostlivosti

Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; to však neplatí pre ustanovenie § 484 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka.

Druhy závetov

Zákon pozná 3 druhy závetov:

1. Holografný závet (napísaný vlastnou rukou): Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný!
2. Alografný závet (nenapísaný vlastnou rukou): Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
3. Závet zriadený vo forme notárskej zápisnice: Poručiteľ sa môže rozhodnúť, že závet spíše pred notárom, a to vo forme notárskej zápisnice. Okrem náležitostí uvedených v Občianskom zákonníku musí takýto závet (notárska zápisnica) spĺňať aj podmienky uvedené v Notárskom poriadku. Ak by napr. dieťa mladšie ako 15 rokov chcelo spísať závet, môže tak urobiť, ale len vo forme notárskej zápisnice.

Svedkovia závetu

Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.

Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.

Zrušenie závetu

Závet je možné zrušiť troma spôsobmi:

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o zákonnom opatrovníctve

1. Neskorším platným závetom, pokiaľ nemôže obstáť popri pôvodnom závete.
2. Odvolaním závetu, pričom odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.
3. Zničením listiny, na ktorej bol závet napísaný.

Dedenie zo zákona

Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak je závet neplatný, dedí sa podľa zákona. Zákon rozoznáva štyri dedičské skupiny, ktoré sú zoradené podľa príbuzenského vzťahu k poručiteľovi.

Dedičské skupiny

1. Prvá skupina: V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t.j. vnuci poručiteľa). Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
2. Druhá skupina: Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
3. Tretia skupina: Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
4. Štvrtá skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Dedenie v jednej skupine vylučuje dedenie v nižších skupinách. Ak napríklad dedia deti poručiteľa (prvá skupina), nemôžu dediť rodičia, súrodenci ani prarodičia poručiteľa.

Spoločná domácnosť

Pojem „spoločná domácnosť“ vyplýva z ustanovenia § 115 OZ. Predpokladá sa skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí tak, ako by boli členmi rodiny, teda ľudí, ktorí nemajú inú domácnosť. Hoci sa spoločné bývanie predpokladá, nemusí to byť vždy splnené. Na druhej strane iba samo spolužitie osoby v domácnosti poručiteľa, t. j. bývanie v spoločnom bytom, nezakladá dedičský nárok takejto osoby. Ďalším znakom spoločnej domácnosti je jej trvalosť. Spolužitie uvedených osôb s poručiteľom v spoločnej domácnosti musí existovať v čase smrti poručiteľa. Zákon vyžaduje minimálne jednoročnú trvácnosť domácnosti, pričom jeden rok musel uplynúť už v čase smrti poručiteľa. Doba jedného roka starostlivosti o spoločnú domácnosť sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a je potrebné, aby v čase poručiteľovej smrti uvedené spolužitie trvalo. Pre naplnenie obsahu pojmu spolužijúca osoba sú dôležité faktické spolužitie v spoločnej domácnosti alebo starostlivosť o túto domácnosť, alebo odkázanosť výživou na poručiteľa. Osobou odkázanou na výživu poručiteľa je aj osoba, ktorá nemala vlastný zdroj príjmov na úhradu svojich osobných potrieb a nemala voči nikomu nárok na ich úhradu. Avšak poručiteľ jej dobrovoľne a bezplatne toto plnenie poskytoval. Týmito osobami sú väčšinou príbuzní v pobočnej línii, ale aj známi, či priatelia. Patria sem aj osoby zverené poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti, prípadne pestún, o ktorého sa poručiteľ staral.

Neopomenuteľní dedičia a povinný podiel

Závet poručiteľa je síce prejavom jeho poslednej vôle, no nie je neobmedzený. V slovenskom dedičskom práve platí zásada, že poručiteľ môže svojím závetom voľne nakladať so svojím majetkom pre prípad smrti. Existuje však výnimka, ktorá chráni najbližších potomkov poručiteľa. Títo potomkovia sa nazývajú neopomenuteľní dedičia.

Neopomenuteľnými dedičmi môžu byť len potomkovia nebohého. Platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedičského nároku

Nárok neopomenuteľných dedičov spočíva v tzv. povinnom podiele. Plnoletí potomkovia musia dostať aspoň jednu polovicu svojho zákonného dedičského podielu, zatiaľ čo maloletí potomkovia musia dostať celý svoj zákonný dedičský podiel [479 OZ]. Právo na povinný podiel je rýdzo osobným právom. Ak neopomenuteľný dedič tento nárok neuplatní, zaniká a neprechádza na jeho vlastných potomkov.

Vydedenie

Vydedenie je právny úkon, ktorým poručiteľ vylúči svojho potomka z dedičstva, čím popiera jeho nárok na povinný podiel. Ide o výnimočný zásah do dedičského práva a zákon stanovuje veľmi prísne podmienky, za ktorých je vydedenie platné.

Vydedenie je inštitút upravený v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „OZ“), ktorý poručiteľovi umožňuje, aby z dedenia vylúčil alebo obmedzil rozsah dedenia svojho potomka - inak neopomenuteľného dediča. OZ umožňuje, aby poručiteľ „spolu s vylúčením potomka z dedičstva rozšíril dôsledky vydedenia i na potomkov vydedeného (na vnukov alebo pravnukov), ktorí by inak nastúpili na jeho miesto,“ (FEKETE, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. ISBN: 978-80-89447-50-3, str. 1296) a to aj v prípade, že u potomkov vydedeného nie sú osobne naplnené dôvody vydedenia. Takáto vôľa poručiteľa musí byť podľa ustanovenia § 469a ods.

Dôvody vydedenia

Zákon taxatívne vymenúva dôvody vydedenia:

1. Neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe a starobe: Ide o situácie, keď dedič neposkytol poručiteľovi pomoc, hoci o jeho odkázanosti vedel a objektívne mu mohol pomôcť.
2. Neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa: Tento dôvod nastáva, ak dedič trvalo neprejavuje o poručiteľa skutočný záujem, ktorý by sa mal prejavovať tak, ako by ho dedič od neho v danej situácii objektívne očakával. Pre posúdenie je dôležitý vnútorný vzťah a nie len predstieraný, formálny záujem.
3. Odsúdenie pre úmyselný trestný čin: Dedič bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka.
4. Trvalé vedenie neusporiadaného života:

Tieto dôvody musia byť explicitne a konkrétne uvedené v listine o vydedení.

Listina o vydedení musí byť konkrétna a zrozumiteľná a musí uvádzať dôvod vydedenia s časovou a miestnou špecifikáciou, aby sa predišlo sporom. Pre platnosť listiny o vydedení platia obdobne rovnaké formálne náležitosti ako pre závet.

Dedičské konanie

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

Priebeh dedičského konania

1. Zistenie majetku a dedičov: Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Notár zabezpečuje majetok pred znehodnotením.
2. Prejednanie dedičstva: V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Dedičstvo môžete aj odmietnuť.
3. Uznesenie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať.

Odmietnutie dedičstva

Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.

Náklady dedičského konania

Za konanie o dedičstve sa platí notárovi poplatok vo výške, ktorá závisí od hodnoty dedičstva. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH.

Zodpovednosť za dlhy poručiteľa

Na dediča prechádzajú nielen aktíva (majetok), ale aj pasíva (dlhy) poručiteľa. Tento prechod sa označuje ako univerzálna sukcesia. Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy a primerané náklady spojené s pohrebom, avšak iba do výšky ceny ním nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov.

Zápočet na dedičský podiel

Do dedičského podielu sa započítajú dary, ktoré obdarovaný dostal za života poručiteľa, okrem obvyklých darov.

tags: #zákonný #dedičský #podiel #podmienky