Žaloba na ochranu osobnosti: Vzor a právny kontext

Článok sa zaoberá problematikou žaloby na ochranu osobnosti, jej právnym základom a praktickým využitím, s dôrazom na ochranu občianskej cti a dôstojnosti. Venuje sa aj výkladu pojmu "informácia" v kontexte zákona o slobode informácií.

Úvod do problematiky ochrany osobnosti

Každý jednotlivec má právo na ochranu svojej osobnosti, vrátane cti a dobrej povesti. Ak dôjde k neoprávnenému zásahu do týchto práv, môže sa dotknutá osoba brániť žalobou na ochranu osobnosti.

Právny základ žaloby na ochranu osobnosti

Žaloba na ochranu osobnosti je upravená v § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Tento paragraf zaručuje fyzickej osobe právo na ochranu jej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, súkromia, mena a prejavov osobnej povahy. Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.

Príklad žaloby na ochranu osobnosti

Vzorový príklad žaloby na ochranu osobnosti sa týka prípadu, kedy žalobca, Ing. (Záhradnícka č.), sa domnieva, že bol neoprávnene zasiahnutý do svojej občianskej cti a dobrej povesti žalovaným.

Kontext prípadu

Dňa 07.11.2016 žalobca uverejnil článok na svojom blogu s názvom „Môj tip: Vyhrá Trump“. Článok analyzoval politickú situáciu v USA a šance Donalda Trumpa a Hillary Clintonovej na výhru.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Zásah do osobnostných práv

Žalovaný vo svojom statuse vytrhol z kontextu blogu žalobcu slovné spojenie "biely heterosexuálny muž" a konštatoval: „Mali sme v Európe takých liberálov, ako Jörg Haider, alebo Pim Fortuyn. Tiež začínali ako psychotickí libertariáni a skončili, rovnako ako Richard Sulík, ako trapnučkí fašisti“. Žalobca sa domnieva, že týmto konštatovaním ho žalovaný bezdôvodne prirovnal k Jörgovi Haiderovi a Pimovi Fortuynovi a označil ho za "trapnučkého fašistu".

Argumentácia žalobcu

Žalobca sa ohradzuje voči tomuto tvrdeniu, nakoľko sa necíti byť fašistom a nikdy sa tak neprezentoval. Označenie "fašista" je spájané s osobami preferujúcimi násilie, diktatúru, terorizmus a nacionalizmus. Žalobca nedal žalovanému žiadny relevantný dôvod na to, aby ho mohol označiť za fašistu.

Kritika a jej hranice

Kritika spoločenských javov je dovolená a potrebná. V rámci kritiky je možné pripustiť určitú mieru zveličovania, ironizovania alebo použitia relatívne ostrejších výrazov. Ak však takéto zveličovanie či ironizovanie nemožno zo skutkových okolností vyvodiť, nejde o kritiku právom prípustnú, ale o tvrdenie, ktoré nemá základ v skutkovom deji. Vecná kritika vychádza z reálnych alebo pravdivých podkladov a z týchto potom vyvodzuje zodpovedajúce závery pre hodnotiaci úsudok.

Definícia fašizmu

Pre lepšie pochopenie kontextu je dôležité definovať fašizmus. Podľa Rogera Griffina je fašizmus "druh modernej politiky, ktorej ašpiráciou je vytvorenie totálnej revolúcie v politickej a spoločenskej kultúre určitého národného alebo etnického spoločenstva". Stanley Payne definuje fašizmus ako "forma revolučného ultranacionalizmu snažiaca sa o národné znovuzrodenie a založená na primárne vitalistickej filozofii". Robert Paxton charakterizuje fašizmus ako "spôsob politického jednania vyznačujúci sa obsesívnymi predstavami o rozklade spoločnosti, o národnom potupení, o tom, že sa národ stal obeťou, a kompenzačným kultom zjednotenia, sily a čistoty".

Dôkazné prostriedky

Ako dôkazné prostriedky v konaní slúžia predovšetkým status žalovaného, článok žalobcu a prípadné svedecké výpovede.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Zákon o slobode informácií a pojem "informácia"

V kontexte ochrany osobnosti je dôležité spomenúť aj zákon o slobode informácií a definíciu pojmu "informácia". Informácia je správa, údaj, poučenie, ktorú fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe. Informácia je základom komunikácie. Pojem „informácia“ používaný v zákone o slobode informácií je právnym pojmom, ktorého význam môže byť odlišný od významu používaného v bežnom hovorovom jazyku. Pri výklade pojmu nachádzajúceho sa v zákone treba vždy zohľadniť aj účel zákona, nadväznosť zákona na iné zákony, ústavné práva a hodnoty zakotvené v ústave a právne predpisy Európskej únie.

Informáciami sú aj „údaje“ alebo „dáta“. Ide o synonymá pojmu „informácia“. Pojmom „údaje“ sa často označujú informácie obsiahnuté na listinách a pojmom „dáta“ sa väčšinou označujú informácie nachádzajúce sa v rôznych počítačových databázach alebo registroch. Informáciou v zmysle zákona o slobode informácií je jednoznačne aj dokument (napríklad zápisnica, rozhodnutie, nákres, obrazový dokument a pod.) alebo záznam.

Povinné osoby podľa zákona o slobode informácií

Podľa zákona o slobode informácií majú povinnosť sprístupňovať informácie takzvané povinné osoby. Ide o inštitúcie, respektíve organizácie a v určitých prípadoch aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú verejnú správu, rozhodujú o právach a povinnostiach občanov, hospodária s verejnými prostriedkami alebo vykonávajú činnosť vo verejnom záujme. Medzi povinné osoby patria napríklad štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby zriadené zákonom.

Dôležitosť právneho zastúpenia

V konaní o ochrane osobnosti je odporúčané, aby sa žalobca nechal zastupovať advokátom, ktorý mu poskytne odbornú pomoc a zabezpečí riadne uplatnenie jeho práv.

Záver

Žaloba na ochranu osobnosti je dôležitým právnym nástrojom na ochranu cti a dôstojnosti jednotlivca. Je však potrebné, aby bola podaná dôkladne a s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti a dôkazy. V prípade nejasností je vhodné vyhľadať právnu pomoc.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Dodatky: Procesné ustanovenia a prechodné ustanovenia

Pre úplnosť je potrebné uviesť aj niektoré procesné ustanovenia a prechodné ustanovenia týkajúce sa občianskeho súdneho konania, ktoré môžu mať vplyv na konanie o ochrane osobnosti.

• Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok: Tento zákon upravuje postup súdov v občianskom súdnom konaní.
• Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok: Tento zákon nahradil Občiansky súdny poriadok a upravuje civilné sporové konanie.
• Prechodné ustanovenia: Rôzne novely Civilného sporového poriadku obsahujú prechodné ustanovenia, ktoré upravujú postup v konaniach začatých pred účinnosťou novely.

Legislatíva Európskej únie

Je dôležité spomenúť aj relevantnú legislatívu Európskej únie, ktorá má vplyv na ochranu osobnosti a slobodu informácií.

• Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách: Táto smernica chráni spotrebiteľov pred nekalými podmienkami v zmluvách.
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov: Táto smernica upravuje práva spotrebiteľov v zmluvách uzavretých na diaľku a v zmluvách uzavretých mimo prevádzkových priestorov.
• Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa vykonáva zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod: Táto smernica zakazuje diskrimináciu na základe rasového alebo etnického pôvodu.
• Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní: Táto smernica zakazuje diskrimináciu v zamestnaní a povolaní.
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva: Táto smernica upravuje vymožiteľnosť práv duševného vlastníctva.
• Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004, ktorou sa vykonáva zásada rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a v ich poskytovaní: Táto smernica zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia v prístupe k tovaru a službám.
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie): Táto smernica upravuje rovnosť príležitostí a rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami v zamestnaní a povolaní.
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o niektorých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach: Táto smernica upravuje mediáciu v občianskych a obchodných veciach.
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so samostatne zárobkovo činnými osobami a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS: Táto smernica upravuje rovnaké zaobchádzanie so samostatne zárobkovo činnými osobami.
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o zastupiteľských žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES: Táto smernica upravuje zastupiteľské žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov.

Tieto smernice sú transponované do slovenského právneho poriadku a majú významný vplyv na interpretáciu a aplikáciu vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti ochrany osobnosti a slobode informácií.

tags: #žaloba #na #ochranu #osobnosti #vzor #zadarmo