
V podnikateľskom prostredí, kde verejná obchodná spoločnosť predstavuje špecifickú formu združenia, vznikajú situácie, kedy spoločníci ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne. Táto skutočnosť vedie k možnosti vzniku regresných nárokov medzi spoločníkmi, ak jeden z nich uhradí dlh spoločnosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o regresných nárokoch spoludlžníkov, vrátane praktických príkladov a vzorov, s dôrazom na slovenskú legislatívu.
Verejná obchodná spoločnosť (v. o. s.) je podľa § 76 Obchodného zákonníka združením aspoň dvoch osôb, ktoré sa zaviazali spoločne podnikať pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne. Dôraz je kladený na osobné vlastnosti spoločníkov a ich priame zapojenie do podnikania. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom, čo môže zahŕňať aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak nebola uzatvorená dohoda podľa § 143a Občianskeho zákonníka.
Neobmedzené ručenie spoločníkov znamená, že veriteľ spoločnosti sa môže domáhať plnenia od ktoréhokoľvek zo spoločníkov. Ak jeden zo spoločníkov uhradí dlh za spoločnosť, vzniká mu regresný nárok voči ostatným spoločníkom. Vylúčenie alebo obmedzenie rozsahu ručiteľskej povinnosti spoločníkov je neprípustné a prípadné zakotvenie takýchto reštrikcií v spoločenskej zmluve by bolo pre rozpor so zákonom neplatné.
Predstavme si verejnú obchodnú spoločnosť, ktorú tvoria dvaja spoločníci, pán A a pán B. Spoločnosť má dlh voči veriteľovi vo výške 10 000 EUR. Veriteľ sa rozhodne vymáhať celú sumu od pána A. Pán A dlh uhradí. V tomto momente vzniká pánovi A regresný nárok voči pánovi B na sumu 5 000 EUR, čo je jeho podiel na dlhu.
Regresný nárok vzniká v momente, keď jeden zo spoludlžníkov uhradí veriteľovi viac, než zodpovedá jeho podielu na dlhu. Tento nárok je upravený v ustanovení § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má dlžník, ktorý v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, právo požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Dôležité je si uvedomiť, že aj regresný nárok podlieha premlčaniu. V týchto prípadoch je premlčacia doba trojročná, ako uvádza § 101 Občianskeho zákonníka. Začína plynúť odo dňa, kedy mohol poškodený spoločník svoje právo prvýkrát vykonať, teda odo dňa, kedy uhradil dlh spoločnosti.
Pán A, spoločník v. o. s., uhradil dlh spoločnosti vo výške 10 000 EUR dňa 1. januára 2023. Jeho podiel na dlhu bol 5 000 EUR. Týmto dňom mu vznikol regresný nárok voči pánovi B na sumu 5 000 EUR. Ak pán A neuplatní svoj nárok do 1. januára 2026, jeho nárok sa premlčí a pán B nebude povinný mu nič uhradiť.
Pri uplatňovaní regresného nároku je dôležité dodržiavať určité postupy a mať k dispozícii relevantné dokumenty.
Prvým krokom by mala byť písomná výzva adresovaná ostatným spoludlžníkom s požiadavkou na uhradenie ich podielu na dlhu. Výzva by mala obsahovať:
Ak spoludlžník nereaguje na výzvu alebo odmieta uhradiť svoj podiel na dlhu, je možné uplatniť regresný nárok súdnou cestou. V takom prípade je potrebné podať žalobu na príslušný súd.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
V súdnom konaní je potrebné preukázať, že:
Ako dôkazné prostriedky možno použiť napríklad:
Žalobca a žalovaný sú spoločníkmi verejnej obchodnej spoločnosti (názov spoločnosti, IČO), so sídlom (adresa). Dôkaz: Výpis z obchodného registra
Dňa (dátum) vznikol verejnej obchodnej spoločnosti (názov spoločnosti) dlh voči (meno veriteľa) vo výške (suma) EUR na základe (dôvod vzniku dlhu, napr. faktúra č. …). Dôkaz: Faktúra č. …
Žalobca uhradil celý dlh spoločnosti vo výške (suma) EUR dňa (dátum). Dôkaz: Potvrdenie o úhrade
Prečítajte si tiež: Vstup na susedný pozemok a škoda
Podiel žalobcu a žalovaného na zisku a strate spoločnosti je rovnaký, t. j. 50%. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi polovicu dlhu, t. j. sumu (suma) EUR.
Žalobca vyzval žalovaného na uhradenie jeho podielu na dlhu listom zo dňa (dátum), avšak žalovaný na výzvu nereagoval a dlh neuhradil. Dôkaz: Kópia výzvy na úhradu s doručenkou
Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby súd vydal tento
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu (suma) EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške (výška úroku) % ročne odo dňa (dátum) do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania.
V (miesto), dňa (dátum)
Veľmi dôležitou skutočnosťou je, že súd na premlčanie prihliada len na námietku dlžníka. To znamená, že ak žalovaný v súdnom konaní nevznesie námietku premlčania, súd mu môže uložiť povinnosť uhradiť dlh aj napriek tomu, že je premlčaný.
V praxi sa často stretávame s prípadmi, kedy veriteľ vymáha pohľadávku, ktorá je už premlčaná. V takýchto prípadoch je dôležité vzniesť námietku premlčania. Ako uvádza jeden z advokátov, ak ide o vymáhanie pohľadávky splatnej ešte v roku 2007, dlh už bude premlčaný, a teda úhradu vykonať nemusíte.
Ak dlžník zomrel, je dôležité posúdiť, či neuplynula premlčacia doba. Podstatné je to, či neuplynula premlčacia doba, ktorá v tomto prípade v zmysle ust. § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) je šesť rokov po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Ak dlžník písomne uzná svoj dlh, premlčacia doba sa prerušuje a začína plynúť nová. Ako uvádza ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.