Ako podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia: Vzor a podrobný návod

Žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia je právny prostriedok, ktorý umožňuje občanom a právnickým osobám domáhať sa ochrany svojich práv, ak sa domnievajú, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je nezákonné. Tento článok poskytuje vzor žaloby a podrobný návod, ako postupovať pri jej podávaní.

Úvod do problematiky

Právny systém Slovenskej republiky umožňuje jednotlivcom a spoločnostiam brániť sa proti rozhodnutiam štátnych orgánov, ktoré považujú za nesprávne alebo nezákonné. Jedným z týchto nástrojov je žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorá sa podáva na správny súd. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane vzoru žaloby a praktických rád pre úspešné podanie.

Právny základ

Žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia je upravená v zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („SSP“). Podľa § 2 ods. 2 SSP sa žalobca môže domáhať ochrany na správnom súde, ak tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím žalovaného.

Vecná príslušnosť súdu

Podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. (SSP) je vecne príslušný krajský súd.

Vzor žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Nasledujúci vzor žaloby je možné použiť ako východisko pre podanie vlastnej žaloby. Je však dôležité prispôsobiť ho konkrétnym okolnostiam prípadu.

Prečítajte si tiež: Ako podať žalobu na súd?

Krajský súd v [Miesto][Adresa súdu]

Vec: SPRÁVNA ŽALOBA PODĽA TRETEJ ČASTI SPRÁVNEHO SÚDNEHO PORIADKU## Žalobca:Obchodné meno: [Obchodné meno]

Sídlo: [Sídlo]IČO: [IČO]Zastúpený: JUDr. [Meno advokáta], [Adresa advokáta]

Žalovaný:[Názov správneho orgánu]

[Adresa správneho orgánu]

I. Identifikácia napadnutého rozhodnutia

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“), svojím rozhodnutím č. 90909090/2019 zo dňa 10. 4. 2019, ktoré bolo spoločnosti BETA, s. r. o., Pod Briežkami 10, 010 01 Žilina (ďalej len „žalobca“) doručené dňa 20. 4. 2019, rozhodlo ako odvolací orgán - vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina č. 10203040/2018 zo dňa 19. 10. 2018. Žalovaný nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 10203040/2018 zo dňa 19. 10. 2018.

Žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 90909090/2019 zo dňa 10. 4. 2019 doručené dňa 20. 4. 2019 a žalobca v zákonnej lehote dvoch mesiacov podáva túto správnu žalobu (§ 181 ods. 1 SSP).

Prečítajte si tiež: Právo na súdny prieskum

II. Žalobné body

(Žalobné body sú z dôvodu prehľadnosti priebežne číslované.)

V zmysle § 2 ods. 2 SSP žalobca tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté vyššie uvedeným rozhodnutím žalovaného, preto sa touto správnou žalobou domáha ochrany na správnom súde.

Príklad 1:

Žalovaný správny orgán rozhodnutím o odvolaní z 20. 11. 2000 pod č. 651/00-132 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave z 30. 9. 2000 pod č. V/KŽV/00-153, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o zápis do registra termínov podľa § 7 ods.4 zákona č. 184/1993 Z. z. o krmivách. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi 19. 12.

V správnom konaní žalobca nebol prizvaný na ústne konanie, nemal možnosť nahliadnuť do spisu a navrhovať dôkazy, čím mu bola odňatá možnosť účinne obhajovať svoje záujmy. Správny orgán v konaní nepostupoval v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb., porušil ustanovenie § 3 ods. 2, 3, 4 a § 19 ods. 3, § 22, § 23, § 32 ods. 1, § 34, ako aj § 47 ods.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, t. j.

Prečítajte si tiež: Správna žaloba a jej proces

Podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, príp. zistené vady odstráni.

Príklad 2:

Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene ako správny orgán príslušný na prejednanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky rozhodnutím o priestupku zo dňa 02.05.2008, pod spis. zn.: č. uložil žalobcovi pokutu. Proti rozhodnutiu o priestupku som podal odvolanie zo dňa 17.05.2008, v ktorom som okrem iného uviedol, že považujem rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene za nezákonné. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici ako príslušný správny orgán o mojom odvolaní rozhodol formou rozhodnutia o odvolaní, zo dňa 08.06.2008, pod spis. zn.: KRP-60/KDI-P-2008, pričom moje odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene č. p.: ORP-148/DIZV-SK-2008, zo dňa 02.05.2008.

Rozhodnutie žalovaného považujem za nezákonné, pretože som bol na svojich subjektívnych právach, vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ukrátený rozhodnutím a postupom Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene a žalovaného.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalovaný v konaní nepostupoval správne, jeho rozhodnutie je nezákonné.

Skutok, ktorý sa mi kladie za vinu, nemožno kvalifikovať ako priestupok v zmysle zákona o priestupkoch. Podľa § 2 ods. 1 z. č. 372/1990 Zb. je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by som sa priestupku dopustil. Svojim konaním som nijako neporušil ani neohrozil záujem spoločnosti chránený zákonom č. 315/1996 Z. z.

Dňa 01.03.2008 som počas jazdy zistil poruchu na tachografe. Z dôvodu zistenia poruchy, ktorú bolo nevyhnutné odstrániť, som postupoval ďalej v súlade s § 4 ods. 5 z. č. 315/1996 Z. z., v zmysle ktorého ak vodič počas jazdy zistí, že vozidlo alebo náklad nespĺňa ustanovené podmienky, je povinný chybu odstrániť na mieste. Ak to nemôže urobiť, smie v jazde pokračovať primeranou rýchlosťou len do najbližšieho miesta, kde možno chybu odstrániť. Pritom musí urobiť také opatrenia, aby sa počas jazdy na takéto miesto neohrozila bezpečnosť ani plynulosť cestnej premávky a aby sa nepoškodila cesta. Keďže moje vozidlo nespĺňalo z dôvodu poruchy ustanovené podmienky a poruchu som nevedel odstrániť hneď na mieste, pokračoval som primeranou rýchlosťou na miesto, kde som veril, že chybu odstránim. Tým miestom bola čerpacia stanica Slovnaft v smere do Banskej Bystrice. Tu som sa poruchu pokúšal odstrániť, no keď som zistil, že to sám pravdepodobne nedokážem, kontaktoval som spoločnosť SOS, s.r.o., so sídlom Hollého 20, 825 00 Banská Bystrica, IČO: 54 125 251, ktorá sa opravou motorových vozidiel zaoberá. Pracovník spoločnosti mi však povedal, že sa so mnou skontaktuje o chvíľu, pretože má momentálne inú prácu. Bol som rozhodnutý čakať na čerpacej stanici Slovnaft na telefonát pracovníka spoločnosti SOS, s.r.o. a v jazde pokračovať až po odstránení poruchy. Keď sa mi však pracovník spomenutej spoločnosti neozval ani po 30 minútach od telefonátu, rozhodol som znova skúsiť tachograf opraviť sám. Po mojich snahách o opravu sa mi zdalo, že by už tachograf aj mohol byť opravený, že sa mi to snáď podarilo. Pracovník spol.: SOS, s.r.o. sa stále neozýval, preto som sa rozhodol vyskúšať, či sa mi predsa len tachograf aj samému nepodarilo opraviť. Ak by tomu tak bolo, mohol by som v jazde pokračovať a nepotreboval by som pomoc spol.: SOS, s.r.o. Z dôvodu, že funkčnosť tachografu je možné odskúšať len počas jazdy na nákl. automobile, pričom rýchlosť jazdy musí presiahnuť 20 km/h, vyštartoval som z čerpacej stanice Slovnaft smerom na Banskú Bystricu, rýchlosť nákl. automobilu zvýšil nad 20 km/h a sledoval, či tachograf funguje, či sa mi ho podarilo opraviť. Zistil som však, že je ešte stále nefunkčný. Vtom mi zazvonil telefón. Uvidel som, že ide o pracovníka spol.: SOS, s.r.o. ktorý mi pomôže poruchu odstrániť. Keďže v zmysle § 4 ods. 3 písm. g) z. č. 315/1996 Z. z. nesmie vodič počas vedenia vozidla obsluhovať telefónny prístroj alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla, zastavil som na najbližšom mieste, na ktorom som mohol zastaviť tak, aby som nijako neporušil zákon, ani neohrozil plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky a prijal telefonát zamestnanca spol.: SOS, s.r.o. Za jeho pomoci sa mi už tachograf podarilo opraviť. Miesto na ktorom som stál, bolo miestom, kde pred vjazdom do podniku RZP bežne stávajú nákl. motorové vozidlá a nijako tým neporušujú ani neohrozujú plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. Stál som asi 35 metrov pred označenou autobusovou zastávkou, neporušil som teda § 24 ods. 1 písm. f) z. č. 315/1996 Z. z., v zmysle ktorého vodič nesmie zastaviť a stáť pri zastávke električky, autobusu alebo trolejbusu bez nástupného ostrovčeka v úseku, ktorý sa začína dopravnou značkou pre zastávku a končí sa vo vzdialenosti 5 m za označníkom zastávky, a tam, kde taká dopravná značka nie je, vo vzdialenosti kratšej ako 30 m pred označníkom zastávky a 5 m za ním; ak je priestor zastávky vyznačený príslušnou vodorovnou dopravnou značkou, platí tento zákaz len pre vyznačený priestor. Príslušníci polície, ktorí so mnou, na mieste kde som v čase telefonovania a opravovania poruchy tachografu stál, spísali správu o výsledku objasňovania priestupku, mi povedali, že stojím na mieste, kde je to zakázané dopravnou značkou. V danom úseku je síce značka zákaz zastavenia a zákaz zastavenia priebeh, ktoré sú vzdialené asi 200 metrov, pričom ukončenie zákazu v danom úseku nie je, ja som však stál asi 350 metrov za dopravnou značkou na označenej odbočke na čerpacej stanici Slovnaft, čo sa považuje za križovatku. Nestál som na mieste, kde by platil zákaz zastavenia. Na mieste, na ktorom som stál, bežne stávajú nákl.

V rozhodnutí o priestupku, vydanom Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene a potvrdenom žalovaným je uvedené, že som uvedeným konaním porušil ustanovenie § 24 ods. 3 z. č. 315/1996 Z. z. a naplnil tak skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) z. č. 372/1990 Zb. Podľa § 24 ods. 3 z. č. 315/1996 Z. z. na cestách I. triedy a za zníženej viditeľnosti aj na ostatných cestách s výnimkou účelových komunikácií je mimo obce zakázané zastavenie a státie na inom mieste než na mieste označenom ako parkovisko. Na vyznačenom okruhu je státie zakázané. Na tomto mieste chcem poukázať na to, že hoci miesto na ktorom som stál, nie je označeným parkoviskom, aj tak tam bežne zastavujú a stoja nákl. automobily a občas na ňom zastavia i autobusy, ak ich na autobusovú zastávku dorazí naraz viac. Napriek tomu, že nejde o označené parkovisko, konanie vodičov týchto vozidiel nenapĺňa skutkovú podstatu priestupku, najmä preto, lebo ich konanie nijako neohrozuje ani neporušuje plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. Zároveň chcem upozorniť na skutočnosť, že miesto, na ktorom som stál, nie je súčasťou cesty I. triedy. V zmysle § 2 písm. p) z. č. 315/1996 Z. z. je miestom mimo cesty najmä pozemok, garáž, parkovisko, čerpacia stanica, továrenské, staničné a letiskové priestory, obratisko električiek. Výpočet miest, ktoré sú v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia miestami mimo cesty, však nie je taxatívny, ale len demonštratívny. Za miesto mimo cesty je teda možné považovať aj iné miesta ako tie, ktoré sú spomenuté v § 2 písm. p) z. č. 315/1996 Z. z., ktoré sa rozprestierajú dostatočne ďaleko od krajnice a zastavenie a státie na ktorých nijako neohrozuje ani neporušuje plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. Už v konaní pred Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene som navrhol, aby bol v prípade, že správny orgán nesúhlasí s posúdením miesta na ktorom som stál ako miesta mimo cesty, pribratý do konania znalec na technické posúdenie tohto miesta. Môjmu návrhu vyhovené nebolo a znalec do konania pribratý nebol. Podľa § 2 písm. m) z. č. 315/1996 Z. z. je krajnicou časť cesty od okraja vozovky po okraj cesty. So svojim nákl. automobilom som stál asi 2,5 metra vpravo od krajnice, mimo vozovky, na mieste, kde som nijako neporušoval ani neohrozoval plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. § 24 ods. 3 z. č. 315/1996 Z. z. som neporušil a preto som nemohol naplniť skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) z. č.

Na záver chcem ešte raz zdôrazniť skutočnosť, že som svojim konaním neporušil § 24 ods. 3 z. č. 315/1996 Z. z., nedopustil som sa preto priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. k) z. č. 372/1990 Zb. a moje konanie nenapĺňa znaky priestupku uvedené v § 2 ods. 1 z. č. 372/1990 Zb. Svojim konaním som nijako neporušil ani neohrozil záujem spoločnosti chránený zákonom č. 315/1996 Z. z. a to plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky, nebol som prekážkou cestnej premávky, ktorou je v zmysle § 2 písm. ab) z. č. 315/1996 Z. z. všetko, čo môže ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, najmä náklad, materiál alebo iné predmety, prípadne aj vozidlo ponechané na ceste, chyby v zjazdnosti cesty. Počínal som si tak, aby som neporušil ani neohrozil plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky, pričom neohrozením je v zmysle § 2 písm. w) z. č. 315/1996 Z. z.

III. Dôkazy

  • Rozhodnutie žalovaného č. 90909090/2019 zo dňa 10. 4. 2019
  • Rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 10203040/2018 zo dňa 19. 10. 2018
  • Odvolanie žalobcu podané dňa 27. 10. 2018
  • Protokol z daňovej kontroly č. 1000000/2017 zo dňa 14. 8. 2017
  • Zápisnica č. 10111213/2017 zo dňa 10. 9. 2017
  • Rozhodnutie žalovaného z 20. 11. 2000 č. 651/00-132
  • [Ďalšie relevantné dôkazy]

IV. Návrh

Na základe uvedeného navrhujem, aby Krajský súd v [Miesto] v zmysle § 191 ods. 1 SSP po vykonanom pojednávaní vydal tento

R O Z S U D O K:

  1. Súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 90909090/2019 zo dňa 10. 4. 2019 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
  2. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V [Miesto], dňa [Dátum]

[Meno a priezvisko advokáta]JUDr. [Meno advokáta]Advokát žalobcu

Prílohy

  • Rozhodnutie žalovaného
  • Ďalšie relevantné dokumenty (uvedené v časti Dôkazy)
  • [Plná moc, ak je žalobca zastúpený advokátom]

Postup pri podávaní žaloby

  1. Získanie relevantných dokumentov: Zhromaždite všetky relevantné dokumenty, vrátane rozhodnutia, proti ktorému sa odvolávate, a všetky ďalšie dokumenty, ktoré podporujú vaše tvrdenia.
  2. Vypracovanie žaloby: Na základe vzoru a konkrétnych okolností prípadu vypracujte žalobu. Uistite sa, že žaloba obsahuje všetky potrebné náležitosti.
  3. Podanie žaloby: Žalobu podajte na príslušný krajský súd. Žalobu je možné podať osobne na podateľni súdu, poštou alebo elektronicky (ak súd umožňuje elektronické podávanie).
  4. Zaplatenie súdneho poplatku: Za podanie žaloby je potrebné zaplatiť súdny poplatok. Výška poplatku je stanovená zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Súdny poplatok je 70 eur (položka 10 zákona č. 71/1992 Zb.).
  5. Účasť na pojednávaní: Podľa § 182 ods. 1 SSP žalobca žiada správny súd o nariadenie pojednávania. Zúčastnite sa pojednávania a predložte svoje argumenty a dôkazy.

Dôležité aspekty

  • Lehota: Žaloba sa musí podať v zákonnej lehote. V zmysle § 178 ods. 1 SSP je lehota na podanie žaloby dva mesiace od doručenia rozhodnutia. Žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 90909090/2019 zo dňa 10. 4. 2019 doručené dňa 20. 4. 2019 a žalobca v zákonnej lehote dvoch mesiacov podáva túto správnu žalobu (§ 181 ods. 1 SSP).
  • Zastúpenie advokátom: Zastúpenie advokátom nie je povinné, ale odporúča sa, najmä v zložitejších prípadoch.
  • Dôkazy: Dôkladne zdokumentujte všetky tvrdenia a predložte relevantné dôkazy.
  • Formálne náležitosti: Dodržujte formálne náležitosti žaloby, vrátane správneho označenia súdu, strán a presného opisu napadnutého rozhodnutia.

tags: #žaloba #na #preskúmanie #zákonnosti #rozhodnutia #vzor