Žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu: Kompletný sprievodca

Žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je dôležitý právny inštitút, ktorý umožňuje jednotlivcom a právnickým osobám domáhať sa ochrany svojich práv v prípade, ak sa domnievajú, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je nezákonné. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike, s cieľom uľahčiť orientáciu v zložitom procese správneho súdnictva na Slovensku.

Úvod do správneho súdnictva

Správne súdnictvo je systém súdnej kontroly verejnej správy, ktorý zabezpečuje ochranu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb pred nezákonnými zásahmi orgánov verejnej správy. Na Slovensku je správne súdnictvo upravené zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

Konanie pred správnym súdom sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Ak správny súd zistí, že nie je príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu alebo správnemu súdu. V prípade sporu o miestnu alebo kauzálnu príslušnosť medzi správnymi súdmi tej istej inštancie rozhoduje Najvyšší správny súd.

Správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak SSP neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. Všetci členovia senátu majú pri rozhodovaní rovné postavenie. Najvyšší správny súd ako vrcholný súdny orgán vo veciach správneho súdnictva zabezpečuje jednotu a zákonnosť rozhodovania.

Druhy konaní pred správnym súdom

Podľa § 6 ods. 2 SSP, správny súd rozhoduje o:

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

• žalobách proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy,
• žalobách proti nečinnosti orgánov verejnej správy,
• žalobách proti opatreniam orgánov verejnej správy,
• ďalších veciach, ak to ustanoví zákon.

Ak sa správna žaloba súčasne týka konaní podľa § 6 ods. 2 písm. a), rozhodne o tom správny súd za primeraného použitia ustanovení týkajúcich sa konania podľa § 6 ods. 2 písm. a).

Žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

Žaloba je návrh na začatie konania pred správnym súdom, ktorý sa týka vecí uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) až k) SSP. Ustanovenia SSP týkajúce sa žaloby sa primerane použijú aj na návrh na začatie konania podľa § 6 ods. 2 písm. l) SSP.

Náležitosti žaloby

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 3 SSP.

Podnet musí obsahovať, komu je určený, akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu smeruje, čoho sa podávateľ podnetu domáha a odôvodnenie podnetu. Podnet musí byť datovaný a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom. Ak sa podávateľ podnetu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, k podnetu priloží aj napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a uvedie dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné.

Účastníci konania

Správny súd doručí žalobu ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk. Ak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou, je ďalším účastníkom aj ten, kto o sebe tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením by mohol byť priamo dotknutý na svojich právach a povinnostiach a požiadal správny súd, aby s ním ako s ďalším účastníkom konania konal.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Ak bola podaná spoločná žaloba, na zmenu tejto žaloby a na jej späťvzatie je potrebný súhlas všetkých žalobcov.

Účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Správny súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred správnym súdom a nemá zákonného zástupcu.

Za obec pred správnym súdom koná starosta obce, za mesto primátor mesta, za mestskú časť starosta mestskej časti a za samosprávny kraj predseda samosprávneho kraja, alebo osoba oprávnená podľa vnútorných predpisov.

Osoba zúčastnená na konaní

Osobou zúčastnenou na konaní je ten, kto nie je účastníkom konania a kto mal v administratívnom konaní postavenie zúčastnenej osoby podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Predseda senátu takúto osobu upovedomí o prebiehajúcom konaní a vyzve ju, aby v lehote, ktorú jej určí, oznámila, či v konaní bude uplatňovať práva osoby zúčastnenej na konaní; takéto oznámenie možno urobiť iba v tejto lehote. Súčasne s upovedomením ju poučí o jej právach.

Osoba zúčastnená na konaní má právo predkladať písomné vyjadrenia, nahliadať do súdneho spisu, byť upovedomená o nariadenom pojednávaní a žiadať, aby jej bolo na pojednávaní udelené slovo. Osoba zúčastnená na konaní nemôže disponovať žalobou. Právo podávať opravné prostriedky má len osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 písm. a) SSP.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Zastúpenie v konaní

Žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby.

Odborová organizácia môže v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) a j) zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom. Organizácia zamestnávateľov môže v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. j) zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom. Mimovládna organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom, môže žalobcu zastupovať v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. d). Žalobca môže mať len jedného zástupcu zvoleného podľa odsekov 1 až 3.

Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní si ako zástupcu môžu vždy zvoliť advokáta. Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sa môžu dať zastúpiť procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sú jej blízkou osobou.

Ak je v tej istej veci počet žalobcov, ďalších účastníkov alebo osôb zúčastnených na konaní väčší ako desať, ktorí sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh konania, spoločného zástupcu určí správny súd. Spoločný zástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec.

Konanie pred správnym súdom

Každý má právo konať pred správnym súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Správny súd je povinný účastníkom konania zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv.

Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil. Správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania.

Žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví.

V záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Predseda senátu uznesením spojí na spoločné konanie veci, ak sa preskúmania zákonnosti v tej istej veci domáhajú súčasne viacerí žalobcovia.

Ak osobitný predpis upravujúci správne delikty určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú.

Ak má účastník konania zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj účastníkovi konania, ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, alebo ak o tom správny súd rozhodne s ohľadom na povahu veci.

Ak je v tej istej veci počet účastníkov a osôb zúčastnených na konaní väčší ako dvadsať, správny súd môže vykonať doručovanie rozhodnutia verejnou vyhláškou.

Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, na výsluch alebo k znalcovi, môže ho dať správny súd predviesť, ak ho o možnosti predvedenia poučil. O predvedenie požiada správny súd príslušný policajný útvar, prípadne obecnú políciu.

Rozhodovanie správneho súdu

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. b) SSP.

Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) SSP.

Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) SSP.

Správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie.

Zaujatosť sudcu

Ak sudca správneho súdu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, zistí skutočnosti, pre ktoré je vylúčený, oznámi ich bezodkladne predsedovi súdu; v konaní môže urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. O vylúčení sudcu rozhoduje bezodkladne predseda súdu. Ak je sudca vylúčený, pridelí predseda súdu vec inému sudcovi. Ak je vylúčený celý senát, pridelí vec inému senátu. Ak možno z rovnakého dôvodu predpokladať zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého správneho súdu, vyžiada si predseda súdu pred rozhodnutím podľa § 88 ods. 2 SSP aj vyjadrenia týchto sudcov.

V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd …

Podnet prokurátorovi

Podľa § 31 ods.1 Zákona o prokuratúre Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podnet sa podáva písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Podnet musí obsahovať, komu je určený, akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu smeruje, čoho sa podávateľ podnetu domáha a odôvodnenie podnetu. Podnet musí byť datovaný a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom. Ak sa podávateľ podnetu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, k podnetu priloží aj napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a uvedie dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné.

Vyššie uvedené ustanovenia stanovujú, čo presne musí podnet obsahovať a rovnako aj to, akým spôsobom je ho možné podať. Odpoveď na Vašu otázku je teda, že podnet musí obsahovať okrem iného aj to, čoho sa domáhate. Musí byť najmä dobre odôvodnený.

tags: #zaloba #o #preskumanie #zakonnosti #rozhodnutia #spravneho