Dôsledky Nepodania Žaloby v Zákonnej Lehote

Úvod

Článok sa zaoberá dôsledkami, ktoré nastávajú, ak žalobca nepodá žalobu v zákonom stanovenej lehote. Analyzuje sa prípad, keď žalobkyňa žiadala zrušenie rozhodnutia žalovaného pre nezákonnosť, pričom poukazovala na porušenie zákona o slobode informácií. Skúmame, ako správne orgány postupovali v konaní o priestupku a aké sú právne následky nedodržania lehoty na podanie žaloby. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, opierajúc sa o relevantnú legislatívu a judikatúru.

Prípadová Štúdia: Žaloba Proti Rozhodnutiu Okresného Úradu

Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodnutia okresného úradu, ktorý ju uznal vinnou z priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. Dôvodom bolo, že ako starostka obce Dulová Ves na žiadosť o sprístupnenie informácií F. F. G. neposkytla požadované informácie v stanovenej lehote, čím porušila inú povinnosť ustanovenú zákonom o slobode informácií.

Priebeh Konania

1. Návrh na Začatie Konania: Dňa 23.11.2020 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený návrh Mgr. Bratislava č. na základe zmluvy č.
2. Prvé Rozhodnutie Okresného Úradu: Okresný úrad svojím prvým rozhodnutím č. uznal žalobkyňu vinnou z priestupku. Podľa okresného úradu sa žalobkyňa dopustila porušenia zákona o slobode informácií tým, že ako starostka obce Dulová Ves na žiadosť o sprístupnenie informácií F. F. G. neposkytla požadované informácie v stanovenej lehote.
3. Odvolanie Žalobkyne: Žalobkyňa sa proti prvému rozhodnutiu okresného úradu odvolala. Žalobkyňa tvrdila, že oznamovateľ priestupku získal požadované informácie od environmentálneho fondu.
4. Druhé Rozhodnutie Okresného Úradu: Po vrátení veci na ďalšie konanie, okresný úrad žalobou napadnutým rozhodnutím č. opätovne uznal žalobkyňu vinnou z priestupku. Okresný úrad založil svoje rozhodnutie s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci sp. zn. 22.04.2016.
5. Žaloba Žalobkyne: Žalobkyňa podala žalobu, v ktorej namietala, že okresný úrad nevydal odôvodnené rozhodnutie. Žalobkyňa tvrdila, že okresný úrad sa mal zaoberať tým, že v čase s koronavírusom dochádzalo k obmedzovaniu základných práv a slobôd (napr. vybavovanie žiadostí) a to v záujme verejnej ochrany zdravia. Žalobkyňa tvrdila, že absentuje aj subjektívna stránka priestupku a to je zavedenie aspoň z nedbanlivosti.

Argumentácia Žalobkyne

Žalobkyňa v žalobe uviedla niekoľko kľúčových argumentov:

• Nedostatok Subjektívnej Stránky: Žalobkyňa tvrdila, že v jej konaní absentuje subjektívna stránka priestupku, teda úmyselné alebo aspoň nedbanlivostné porušenie povinnosti. Namietala, že nekonala s cieľom poškodiť žalobcu.
• Mimoriadna Situácia: Žalobkyňa poukázala na to, že v období pandémie COVID-19 dochádzalo k obmedzovaniu základných práv a slobôd v záujme ochrany verejného zdravia, čo malo vplyv aj na vybavovanie žiadostí.
• Nepreskúmateľnosť Rozhodnutia: Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie okresného úradu je nepreskúmateľné, pretože sa okresný úrad nezaoberal jej námietkami vznesenými v odvolaní.

Stanovisko Žalovaného

Žalovaný sa stotožnil s posúdením prvostupňového orgánu a uviedol, že vec bola posúdená správne po právnej aj skutkovej stránke.

Právny Rámec

Zákon o Slobode Informácií

Podľa § 6 ods. 2 písm. f) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, povinnou osobou na sprístupňovanie informácií je obec (primátor). Ak povinná osoba v stanovenej lehote informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Správny Súdny Poriadok (SSP)

Podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd prejedná žalobu bez nariadenia pojednávania, ak nejde o žalobu podľa § 137 SSP (ktorým sa upravujú osobitné prípady správnych žalôb) a ak sú splnené podmienky podľa § 107 ods. 3 SSP. Podľa § 124 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. Podľa § 137 ods. 1 SSP, správny súd rozhoduje verejne a v mene Slovenskej republiky.

Priestupkové Konanie

Podľa § 36 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone. Na to, aby mohlo dôjsť k naplneniu znakov skutkovej podstaty priestupku na úseku práva na prístup k informáciám, musí byť preukázané, že konaním alebo nekonaním došlo k porušeniu zákona o slobode informácií.

Dôsledky Nedodržania Zákonnej Lehoty na Podanie Žaloby

Odmietnutie Žaloby

Podľa § 124 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd žalobu odmietne, ak bola podaná oneskorene. Lehota na podanie žaloby je prekluzívna, čo znamená, že po jej uplynutí zaniká právo na uplatnenie súdnej ochrany.

Zánik Práva na Súdu Ochrany

Ak žalobca nepodá žalobu v zákonom stanovenej lehote, stráca možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Rozhodnutie správneho orgánu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť, čo znamená, že je záväzné a nemožno ho úspešne napadnúť.

Preklúzia Práva

Preklúzia práva nastáva uplynutím zákonom stanovenej lehoty, v ktorej je potrebné právo uplatniť. V prípade správneho súdnictva ide o lehotu na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty právo zaniká a nemožno ho viac uplatniť.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Judikatúra Najvyššieho Súdu Slovenskej Republiky

Rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. pod sp. zn. 7Sži/44/2014) zdôrazňuje, že pre posúdenie, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku, je nevyhnutné zistiť, či došlo k porušeniu zákona o slobode informácií, t. j., či povinná osoba (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 7Sži/44/2014, viď ďalej) požadovanú informáciu neposkytla.

Analýza Zavinenia

Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku je potrebné preukázať zavinenie. Podľa § 36 zákona o priestupkoch, priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone.

Objektívna a Subjektívna Stránka Priestupku

Na to, aby mohlo dôjsť k naplneniu znakov skutkovej podstaty priestupku na úseku práva na prístup k informáciám, musí byť preukázané, že konaním alebo nekonaním došlo k porušeniu zákona o slobode informácií.

Zásada In Dubio Pro Reo

Ak by v priebehu konania nebola preukázaná objektívna stránka priestupku a to - subjekt [t.j. osoba bez dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť]; subjektívna stránka [t.j. úmysel]; objekt [t.j. porušený alebo ohrozený záujem chránený zákonom] a príčinná súvislosť (t.j. nexus)], uplatní sa zásada in dubio pro reo, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 5Sžo/82/2010).

Fiktívne Rozhodnutia

V prípade, ak povinná osoba v stanovenej lehote informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Toto tzv. fiktívne rozhodnutie má rovnaké právne účinky ako formálne vydané rozhodnutie.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Opravné Prostriedky

Ak sa žiadateľ o informáciu domnieva, že jeho právo na informácie bolo porušené, má možnosť podať opravný prostriedok proti fiktívnemu rozhodnutiu. Ak žiadateľ o informáciu nepodal opravný prostriedok proti fiktívnemu rozhodnutiu, nemôže sa domáhať súdnej ochrany.

tags: #žaloba #nebola #podaná #v #zákonnej #lehote