Žaloba o náhradu mzdy: Premlčanie a podmienky

Článok sa zaoberá problematikou premlčania nároku na náhradu mzdy a podmienkami, ktoré musia byť splnené, aby si zamestnanec mohol tento nárok úspešne uplatniť.

Predpoklady vzniku práva na náhradu mzdy

Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Právo na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru preto nemôže vzniknúť skôr, než zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný. Takéto oznámenie sa môže vzťahovať iba k zamestnávaniu v dobe po dni, kedy by podľa rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa mal pracovný pomer medzi účastníkmi skončiť. Uvedené oznámenie môže zamestnanec urobiť, ak má mať význam z hľadiska § 61 ods. 1 Zákonníka práce, najneskôr do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru.

Splatnosť a premlčanie náhrady mzdy

Právo na náhradu mzdy možno po prvý raz uplatniť, keď sa táto náhrada stane splatnou, t.j. keď nastane čas jej splnenia. Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom, teda stáva sa nárokom, a od tohto okamihu začína plynúť trojročná premlčacia lehota. Náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. Premlčujú sa preto jednotlivé náhrady mzdy za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť.

Nevyplatenie mzdy a jeho dôsledky

Jednou z primárnych úloh, ku ktorým je zamestnávateľ zaviazaný Zákonníkom práce, je povinnosť poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzdové podmienky sú upravené priamo v pracovnej zmluve s konkrétnym zamestnancom alebo sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Nevyplatenie mzdy, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok, je zásahom do jeho Ústavou garantovaného práva a spája sa s nepriaznivými následkami pre obidve strany pracovného vzťahu.

Nezaplatením mzdy vo výplatnom termíne sa nárok zamestnanca na mzdu stáva vymáhateľným právom v trojročnej premlčacej lehote. Premlčacia lehota závisí od termínu splatnosti mzdy, čo znamená, že plynie osobitne od splatnosti každej jednotlivej mzdy alebo jej časti.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Je prirodzené, že dotknutý zamestnanec bude pátrať po príčine nevyplatenia mzdy či už u svojho nadriadeného, na personálnom oddelení alebo priamym kontaktovaním zamestnávateľa, aby čo najskôr uspokojil svoj mzdový nárok. Za týmto účelom môže zamestnávateľovi zaslať písomnú výzvu, v ktorej bude žiadať vyplatenie splatnej mzdy, pričom je vhodné určiť zamestnávateľovi lehotu, dokedy má svoj záväzok voči zamestnancovi vyrovnať. Ak zamestnanec neuspeje s mimosúdnym vyriešením veci, má právo uplatniť si svoju pohľadávku voči zamestnávateľovi na súde.

Možnosti uplatnenia nároku na súde

Aktuálne platná legislatíva ponúka zamestnancovi možnosť nárokovať si svoju peňažnú pohľadávku v upomínacom, tzv. zrýchlenom konaní, alebo iniciovať individuálny pracovnoprávny spor v zmysle ustanovení § 316 a nasl. Civilného sporového poriadku. V oboch prípadoch je zamestnanec oslobodený od povinnosti uhradiť súdny poplatok. V upomínacom konaní súd rozhoduje na základe listinných dôkazov a ak usúdi, že sú splnené všetky procesné podmienky a nie sú splnené dôvody na odmietnutie návrhu, vydá do desiatich pracovných dní platobný rozkaz. Týmto postupom vie zamestnanec v krátkej dobe získať exekučný titul.

Príklad z praxe: Nález Ústavného súdu Českej republiky

Okresný súd v Děčíne na základe návrhu žalobcu na vydanie elektronického platobného rozkazu o zaplatenie 5.000,- Kč s príslušenstvom z titulu vrátenia finančných prostriedkov podľa zmluvy o pôžičke rozhodol tak, že zaviazal žalovanú. Sťažovateľka však v priebehu konania pred Okresným súdom v Děčíne namietla, že zmluva o pôžičke, ktorú s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila, je neplatná podľa § 9 ods. 1 zákona č. 145/2010 Sb., o spotřebitelského úvěru. S námietkou neplatnosti zmluvy o pôžičke, ktorú podala sťažovateľka počas prvoinštančného konania, sa Okresný súd Děčín vysporiadal tak, že dal sťažovateľke za pravdu. Sťažovateľka v konaní zároveň podala námietku premlčania, ktorá však bola zo strany Okresného súdu Děčín posúdená ako námietka vznesená v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru Okresného súdu Děčín malo k premlčaniu nároku dôjsť až po podaní žaloby, a to na základe odlišného právneho posúdenia nároku.

V ústavnej sťažnosti sťažovateľka argumentovala, že základným predpokladom legitímnej obrany proti námietke premlčania je najmä skutočnosť, že strana, ktorá sa rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi dovoláva, nezavinila márne uplynutie premlčacej lehoty. Sťažovateľka pritom uviedla, že je nepochybné, že premlčanie nároku bolo zavinené žalobcom, a to oneskoreným podaním žaloby na príslušný súd. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti tiež uvádza, že žalobca si musel byť vedomý možnej neplatnosti zmluvy o pôžičke z dôvodu, že si právny predchodca pri jej uzatváraní nesplnil povinnosť skúmať schopnosť sťažovateľky splácať pôžičku s odbornou starostlivosťou.

Ústavný súd Českej republike v súvislosti s výškou žalovaného nároku (5.000,- Kč s príslušenstvom) zdôraznil, že nevyhnutným predpokladom skúmania predmetnej veci je tzv. bagateľnosť. Zároveň však uviedol, že za splnenia určitých podmienok je oprávnený meritórne rozhodovať aj tzv.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

V nadväznosti na argumentáciu uvedenú vyššie, Ústavný súd Českej republiky uviedol, že ústavná sťažnosť sťažovateľky je dôvodná. Dôvodom, pre ktorý bola námietka premlčania sťažovateľky Okresným súdom Děčín posúdená ako námietka premlčania podaná v rozpore s dobrými mravmi bolo, že sťažovateľka pripustila existenciu dlhu, na výzvu na úhradu dlhu nereagovala a neprejavila snahu dlh uhradiť. Ústavný súd Českej republiky taktiež konštatoval, že posúdenie námietky premlčania ako námietky podanej v rozpore s dobrými mravmi je v praxi veľmi ojedinelé. Upozornil tiež na to, že v danej veci je nepochybné, že žalobca oneskoreným podaním žaloby zapríčinil márne uplynutie premlčacej lehoty. Pasivita sťažovateľky (neuhradenie dlhu na základe výzvy) taktiež nemôže predstavovať dôvod, pre ktorý by bolo možné ochranu práva v podobe riadne vznesenej námietky premlčania odoprieť. Okresný súd Děčín vyššie uvedené dôvody, ktoré ho viedli k neuznaniu námietky premlčania sťažovateľky nadradil nad všeobecný účel premlčania, ktorým je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, bez toho, aby mal k tomu relevantný dôvod. Okrem toho postupoval v rozpore s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Českej republiky, pričom v dôsledku všetkých vyššie uvedených pochybení došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods.

Premlčanie na súde uplatneného nároku

V takýchto prípadoch je potrebné premlčanie posudzovať z dvoch rôznych pohľadov. Ako prvé sa vždy posudzuje premlčanie na súde uplatneného nároku. Ak ste však v súdnom konaní nevzniesli námietku premlčania a žalobca preukázal svoje tvrdenia, súd rozhodol vo Váš neprospech. Všeobecná premlčacia doba je v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka trojročná a začína plynúť odo dňa, kedy veriteľ mohol svoje právo prvýkrát vykonať, ak nie je v Občianskom zákonníku uvedené inak. Kedy mohol veriteľ prvýkrát vykonať svoje právo sa posudzuje podľa splatnosti dlhu. Táto premlčacia doba sa však sťahuje iba na súdne konanie, v ktorom si veriteľ uplatňuje svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy.

Premlčanie po právoplatnom rozhodnutí súdu

Akonáhle však súd rozhodne o uplatnenom nároku žalobcu začína podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynúť nová premlčacia doba. Ak totiž bolo právo (na zaplatenie dlžnej sumy) priznané právoplatným súdnym rozhodnutím premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Tzn. že od právoplatného ukončenia súdneho konania začína veriteľovi plynúť nová premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na exekučnom súde.

Dôležitosť námietky premlčania

Veľmi dôležitou skutočnosťou v rámci premlčania je, že súd na premlčanie neprihliada z úradnej povinnosti. Tzn. že súd v súdnom konaní posudzuje premlčanie až na základe vznesenej námietky dlžníka (žalovaného). To isté sa vzťahuje aj na exekučné konanie.

Špecifické situácie premlčania

Občiansky zákonník pamätá situácie, kedy jeden zo spoludlžníkov zaplatí veriteľovi viac než by podľa svojho podielu mal. V takom prípade je možný postup podľa ustanovenia § 511 ods. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Avšak aj v tomto prípade je potrebné si veľmi dôsledne strážiť premlčaciu dobu, ktorá je v týchto prípadoch trojročná.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Premlčanie nárokov uplatnených v rámci exekučného konania je potrebné posudzovať v kontexte vyššie uvedenej právnej úpravy. Iba výnimočne sa totiž stáva, že si žalobca uplatní svoje práva v rámci exekučného konania po uplynutí premlčacej doby, nakoľko tá je až desaťročná. Častejšie sa stáva, že si veriteľ neuplatní svoje právo v premlčacej dobe na súde (v konaní o zaplatenie dlžnej sumy).

Príklady z praxe a rady advokátov

Príklad 1: Vrátenie poplatkov od poisťovne

Ak poisťovňa listom ponúkla vrátenie časti poplatkov v roku 2020, ide spravidla o návrh na uzavretie dohody, ktorý je potrebné v určitej lehote prijať, inak ponuka zaniká. Ak v ponuke nebola uvedená lehota na prijatie, platí, že ponuka zaniká, ak nebola prijatá bez zbytočného odkladu. V praxi to znamená, že ak ste na ponuku nereagovali niekoľko rokov, poisťovňa už nie je viazaná touto ponukou a nie je povinná ju akceptovať.

Čo sa týka premlčania, ak by ste mali samostatný nárok na vrátenie poplatkov (napríklad z dôvodu neplatnosti zmluvy alebo iného právneho dôvodu), tento nárok by sa premlčal v trojročnej premlčacej lehote. Ak však ide len o ponuku na mimosúdne vyrovnanie, premlčacia lehota sa na samotnú ponuku nevzťahuje, ale na pôvodný nárok, ktorý by ste si mohli uplatniť voči poisťovni.

Príklad 2: Vrátenie peňazí za nezúčastnený kurz

Je potrebné rozobrať, aký právny vzťah vznikol medzi vami a zákazníkom, teda či išlo o zmluvu o poskytnutí služby alebo o zmluvu o dielo. Ďalej je potrebné posúdiť, či zákazník mal právo na vrátenie peňazí v prípade, že sa kurzu nezúčastnil. Toto závisí od zmluvných podmienok, ktoré ste si dohodli (napríklad storno podmienky, možnosť odstúpenia od zmluvy a pod.). Ak ste v zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach nestanovili možnosť vrátenia peňazí v prípade neúčasti, zákazník na vrátenie peňazí spravidla nemá nárok, pretože služba bola riadne poskytnutá (teda kurz sa konal a zákazník mal možnosť sa ho zúčastniť).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka sa právo na plnenie premlčí za tri roky, ak zákon neustanovuje inak. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz, teda v tomto prípade najneskôr odo dňa konania kurzu, keď zákazník zistil, že sa ho nezúčastnil a mohol žiadať vrátenie peňazí. Ak teda od konania kurzu uplynulo už 7 rokov, nárok zákazníka je premlčaný a v prípade, že by ste odmietli vrátiť peniaze a zákazník by sa obrátil na súd, môžete namietať premlčanie podľa § 100 Občianskeho zákonníka.

Príklad 3: Vymáhanie pohľadávky z roku 2007

Ak ide o vymáhanie pohľadávky splatnej ešte v roku 2007, tak dlh už bude premlčaný, a teda úhradu vykonať nemusíte. Môžete v tomto smere informovať aj protistranu.

Príklad 4: Dlh po zosnulom otcovi

Nie je podstatné to, či uvedený dlh je uvedený v dedičskom uznesení. Podstatné je to, či neuplanula premlčacia doba, ktorá v tomto prípade v zmysle ust. § 85 ods. "Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis48) neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka za rok 2015 bola premlčaná v roku 2022.

Príklad 5: Dlh z pôžičky

Podstatné pre zodpovedanie otázky tej, či máte ešte šancu niečo riešiť súdne je to, ako ste sa v predmetnej zmluve o pôžičke dohodli na vrátaní požičanej sumy. Ak bolo dohodnuté napr. plnenie v splátkach, potom premlčacia doba plynie od prvého dňa po splatnosti neuhradenej splátky. Ak zmluva o pôžičke určovala, že neuhradením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh naraz v celosti, potom premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Obč. zákonníka začína plynúť odo dňa, kedy nastala splatnosť celého dlhu.

Príklad 6: Výzva na úhradu pohľadávky z roku 2015

Ak vo veci nebol vydaný žiadny rozsudok alebo platobný rozkaz, z ktorého by vyplývala Vaša povinnosť uhradiť nejakú sumu, potom je nárok veriteľa premlčaný. V zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba 4 roky, ktorá už však dávno uplynula. Je však možné, že na Váš prípad sa vzťahujú ust. Občianskeho zákonníka, a potom je všeobecná premlčacia doba 3 roky v zmysle ust. § 101 Obč. zákonníka.

Príklad 7: Nezaplatené poistné

Ak Vám bola doručená výzva k zaplateniu poistného v roku 2021, ktoré zaniklo v roku 2018, k čomu uvádzame, že vzhľadom na skutočnosť, že nebola podaná žaloba v premlčacej dobe do 3 rokov od zániku poistenia /niekedy v roku 2018/ potom je nárok veriteľa premlčaný.

Riešenie situácie s nevyplatenou mzdou

Po tom čo ste však odpracovali mesiac či dva, váš zamestnávateľ vám stále nevyplatil mzdu, na ktorú máte nárok. Celú situáciu sa snažíte s ním urgentne riešiť, avšak jeho jedinou reakciu je, že prestáva s vami po čase úplne komunikovať. Zákonník práce stanovuje, že mzda za vykonanú prácu sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Zákon určuje aj tzv. poslednú lehotu splatnosti mzdy. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť vykonané v písomnej forme, musí byť v ňom skutkovo vymedzený dôvod skončenia tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musí byť doručené zamestnávateľovi v zákonom stanovenej lehote. V opačnom prípade bude toto okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. V liste, na základe ktorého okamžite ukončujete svoj pracovný pomer, zároveň vyzvite zamestnávateľa na úhradu nevyplatenej mzdy v dodatočnej lehote. Zo zákona vám tiež vzniká voči zamestnávateľovi nárok na zaplatenie náhrady mzdy v sume vášho priemerného mesačného zárobku, a to za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Podnet je možné zaslať na miestne príslušný inšpektorát práce, ktorým je inšpektorát práce podľa miesta podnikania, resp. V rámci predžalobnej výzvy vyzvite zamestnávateľa na úhradu vašich nárokov. Predžalobnú výzvu zašlite zamestnávateľovi vo forme doporučenej zásielky. Ide o žalobu na príslušný súd vo forme tzv. Návrh na vydanie platobného rozkazu je potrebné podať vecne a miestne príslušnému súdu, ktorým je všeobecný súd žalovaného . Návrh doručte súde v troch vyhotoveniach spolu s príslušnými prílohami. S podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu je spojená aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Jeho výška predstavuje 6% z hodnoty sporu (nie z hodnoty príslušenstva), min. Ak vám zamestnávateľ dlží nevyplatenú mzdu vo výške 500,- EUR (hodnota sporu) a v rámci žaloby sa domáhate ďalšieho plnenia vo výške 250,- EUR (hodnota príslušenstva - úroky z omeškania, trovy konania a iné), tak súdny poplatok predstavuje 6% zo sumy 500,- EUR, t.j.

tags: #žaloba #o #náhradu #mzdy #premlčanie #podmienky