
Kúpna zmluva je základným pilierom obchodného práva a predstavuje právny akt, ktorým dochádza k prevodu vlastníctva tovaru alebo nehnuteľnosti z predávajúceho na kupujúceho za určitú dohodnutú cenu. Avšak, nie všetky kúpne zmluvy sú platné a v niektorých prípadoch môže dôjsť k situácii, že jedna zo strán alebo tretia osoba má záujem na tom, aby bola zmluva vyhlásená za neplatnú. Tento článok sa zameriava na problematiku žalôb o neplatnosť kúpnych zmlúv v slovenskom právnom poriadku, pričom analyzuje právne predpisy, judikatúru a praktické aspekty tohto konania.
Neplatnosť právneho úkonu, akým je aj kúpna zmluva, znamená, že tento úkon nespĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, a preto nemôže vyvolať zamýšľané právne následky. Dôvody neplatnosti môžu byť rôzne, napríklad nedostatok spôsobilosti na právne úkony, omyl, podvod, tieseň, alebo rozpor so zákonom či dobrými mravmi. V prípade, že existuje dôvod na neplatnosť kúpnej zmluvy, môže sa dotknutá strana domáhať na súde, aby bola táto zmluva vyhlásená za neplatnú.
Občiansky zákonník v ustanoveniach §§ 37 až 40 ustanovuje rôzne náležitosti, ktoré musí spĺňať každý právny úkon na to, aby bol platným. Ak nemá kúpna zmluva jednu z uvedených základných náležitostí platného právneho úkonu, ide o právny úkon absolútne neplatný, ktorý je neplatným od samého začiatku. Takýto právny úkon je neúčinným voči všetkým od samého začiatku.
Civilný sporový poriadok (CSP) priniesol zmeny v oblasti určovacích žalôb, ktoré sa týkajú aj žalôb o neplatnosť kúpnych zmlúv. Podľa § 137 písm. c) CSP sa možno žalobou domáhať rozhodnutia o "určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu". Podľa písm. d) sa možno domáhať rozhodnutia o "určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu".
Zámerom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Inými slovami, zámerom zákonodarcu bolo zrejme podľa písm. c) pripustiť len žaloby o určenie "práva", teda napr. vlastníckeho práva k veci, nie však právnej skutočnosti, teda napr. neplatnosti zmluvy. Žaloby o určenie právnej skutočnosti sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis, napr. určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka, uznesenia valného zhromaždenia podľa Obchodného zákonníka alebo dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách.
Prečítajte si tiež: Právny sprievodca: Neplatnosť kúpnej zmluvy
V iných prípadoch by žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu malo byť neprípustné. Tento výklad potvrdzujú aj súdy (napr. "podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.", NS SR, sp. zn. 9 Cdo/7/2021; "právnu otázku nastolenú dovolateľom - žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ C. s. p. nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu a preto jej nie je možné od účinnosti C. s. p. vyhovieť, možno pokladať za vyriešenú uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 15/2017, sp. zn. 6 Cdo 30/2018 a 5 Obo 12/2018", NS SR, sp. zn. 4 Cdo 17/2019).
Existuje viacero dôvodov, pre ktoré môže byť kúpna zmluva neplatná. Medzi najčastejšie patria:
Je dôležité rozlišovať medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou právneho úkonu.
Základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou neplatnosti v rámci určovacej žaloby, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Podľa výkladu podávaného ustálenou súdnou praxou je naliehavý právny záujem daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Žaloba preto spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm.b/ Občianskeho súdneho poriadku. Určovacia žaloba podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku je skôr preventívneho charakteru a má.
Pri podávaní žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy je dôležité dodržať niekoľko praktických zásad:
Prečítajte si tiež: Predkupné právo a neplatná kúpna zmluva
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal problematikou žalôb o neplatnosť právnych úkonov. V tejto súvislosti je dôležité spomenúť niekoľko rozhodnutí:
Ak by otec, trpiaci onkologickým ochorením, depresiami a halucináciami, podpísal kúpnu zmluvu pod vplyvom silných liekov a bez toho, aby si bol vedomý obsahu a následkov tohto právneho úkonu, jeho deti by mali právo podať žalobu o určenie neplatnosti tejto zmluvy. V žalobe by bolo potrebné tvrdiť a preukázať, že otec nemal v čase podpisu zmluvy spôsobilosť na právne úkony.
Ak by spoluvlastník pozemku predal svoj podiel tretej osobe bez toho, aby ponúkol tento podiel na kúpu ostatným spoluvlastníkom, títo spoluvlastníci by mali právo podať žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. V žalobe by bolo potrebné preukázať, že nešlo o prevod blízkej osobe a že spoluvlastník porušil svoje zákonné povinnosti.
Ak by kupujúci neuhradil predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu, predávajúci by mal právo odstúpiť od kúpnej zmluvy a domáhať sa vrátenia predmetu kúpy. Ak by kupujúci odmietol vrátiť predmet kúpy, predávajúci by mohol podať žalobu na súd o vrátenie predmetu kúpy a o náhradu škody.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku