
Ak zamestnanec alebo zamestnávateľ nesúhlasí so skončením pracovného pomeru a považuje ho za neplatné, môže podať žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Uvedenou žalobou sa môže neplatnosti domáhať na súde zamestnanec aj zamestnávateľ, v závislosti od spôsobu skončenia pracovného pomeru a osoby, ktorá ho skončila. Skončenie pracovného pomeru má viacero nástrah, ktoré si ľudia často neuvedomujú. Nejde len o to, že nerozlišujú, medzi jednotlivými spôsobmi skončenia pracovného pomeru, ale „nestrážia“ si svoje práva a povinnosti druhej strany. Tiež sa niekedy „bezhlavo“ pustia do súdneho sporu a nakoniec zistia, že v žalobe spravili chybu, ktorá ich stála úspech. Potom nielenže prehrajú, ale musia zaplatiť aj náhradu trov konania protistrane.
Ak pracovný pomer skončí neplatne zamestnanec, tak podľa § 78 Zákonníka práce platí:
Ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.
Ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce.
Ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak:
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi uplatňovať náhradu škody v prípadoch ustanovených v odseku 3.
Ak pracovný pomer skončí neplatne zamestnávateľ, tak podľa § 79 Zákonníka práce platí:
Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného predpisu.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak:
V prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa podľa § 80 Zákonníka práce postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.
Žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je možné podať v lehote 2 mesiacov. Najneskôr v posledný deň lehoty musí byť žaloba doručená súdu. Podľa § 77 Zákonníka práce:
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov
Okresný súd: (Pozn. v súčasnosti Civilný sporový poriadok určuje pre pracovnoprávne spory tzv. kauzálnu príslušnosť 8 okresných súdov. OS Bratislava III pre odvod KS v Bratislave, OS Piešťany pre KS v Trnave, OS Nové mesto n/Váhom pre KS v Trenčíne, OS Topoľčany pre KS v Nitre, OS Ružomberok pre KS v Žiline, OS Zvolen pre KS v Banskej Bystrici, OS Poprad pre KS v Prešove, OS Košice II pre KS v Košiciach.)
Žalobca: Titul, meno a priezvisko ………………………………………….
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom pracovný pomer dňa….. pracovnou zmluvou číslo ….. zo dňa…. na pracovnú pozíciu, funkciu, druh práce ….. s prílohou č. …. Dňa 24.08.2011 mi bolo doručené mojim priamym nadriadeným písomné upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny, ktorého som sa mal dopustiť tým, že som neoprávnene opustil pracovisko dňa 20.08.2011 a 22.08.2011. V mojom prípade, som podľa slov môjho vedúceho, mal opustiť pracovisko neoprávnene vo vyššie uvedených dňoch a to konkrétne dňa 20.08.2011, kedy som vraj odišiel z pracoviska presne o 35 minút skôr, než sa oficiálne skončil môj pracovný čas a dňa 22.08.2011, kedy som mal odísť z pracoviska skôr o 45 minút. Na tomto stretnutí som oznámil, že v deň 20.08.2011 som bol u zubára, o čom mám i podpísanú priepustku lekára s tým, že som za týmto účelom vyhľadal svojho vedúceho, aby som mu oznámil túto návštevu, avšak ten sa nenachádzal na pracovisku. Poprosil som preto jeho sekretárku, aby mu to oznámila, pre prípad, že by ma hľadal. Je pravdou, že priepustku som zabudol odovzdať vedúcemu. Dňa 22.08.2011 som bol na opätovnej kontrole zubára, o čom som už svojho vedúceho informoval a ten mi oznámil, aby som o tom doložil lekárske potvrdenie. Na môj argument, že priepustky, podpísané lekárom mám u seba v kancelárií a môžem ich doniesť, riaditeľ úseku odpovedal, že som tak mal učiniť skôr a že som mal návštevu lekára hlásiť vedúcemu dopredu. To však nebolo v prvom prípade možné, nakoľko mi zubárka telefonicky ohlásila, že jej iný pacient odhlásil návštevu a keďže tam má voľný termín, spýtala sa ma, či sa môžem tak narýchlo zariadiť a prísť. Po tomto doručení upozornenia a po stretnutí sa moje vzťahy s vedúcim veľmi zhoršili. Od kolegu som sa takisto dozvedel, že ma vedúci nemá veľmi rád a najradšej by sa ma zbavil tým, že by ma vyhodil. Túto informáciu mu mal osobne povedať pri obede. O necelý mesiac mi však vedúci oznámil, že mám ísť na služobnú cestu, na ktorú ma vysiela za kolegu z dôvodu, že ten je PN. Služobná cesta mala trvať tri dni a mala sa uskutočniť až vo Svidníku. S týmto som nesúhlasil a oznámil som vedúcemu, že na služobnú cestu nepôjdem, nakoľko je táto činnosť vecou kolegu a nejedná sa o tak súrne vykonanie práce, ktoré by neznieslo odklad, pokým sa kolega nevráti z PN. Na pracovnú cestu som nešiel a dňa 8.10.2011 mi bola doručená výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. S týmito dôvodmi výpovede ako i s uvedenými porušeniami pracovnej disciplíny nesúhlasím. Domnievam sa, že výpovedné dôvody sú vykonštruované, nakoľko bola u zamestnávateľa evidentná snaha zbaviť sa mojej osoby. Skončenie pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou zo dňa 8.10.2011, ktorá bola daná podľa § 63 ods. 1 písm.
V prípade, ak zamestnávateľ alebo zamestnanec neplatne skončí pracovný pomer, t. j. nesplní všetky náležitosti, podmienky, ktoré Zákonník práce požaduje pre jednotlivé spôsoby skončenia pracovného pomeru (napr. zamestnávateľ je povinný prerokovať výpoveď zamestnanca so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ na túto povinnosť zabudne a zamestnanec sa môže domáhať na súde neplatnosti skončenia pracovného pomeru), môže druhý účastník pracovného pomeru namietať neplatné skončenie pracovného pomeru.
tags: #zaloba #o #neplatnost #skoncenia #pracovneho #pomeru