Žaloba o neúčinnosť právneho úkonu: Komplexný pohľad na prípustnosť a aplikáciu

Tento článok sa zaoberá analýzou prípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právneho úkonu v kontexte slovenského práva. Civilný sporový poriadok (CSP) priniesol zmeny, ktoré naznačujú zámer obmedziť, ak nie priamo vylúčiť, prípustnosť týchto žalôb. Napriek tomu, judikát Najvyššieho súdu SR vo veci Inagro (1 VObdo 1/2021) obiter dictum naznačil možnú prípustnosť takýchto žalôb, čo kontrastuje s predchádzajúcim judikátom R 61/2007 (1 Cdo 91/2006), ktorý ich označil za zásadne neprípustné. Cieľom tohto článku je preskúmať túto problematiku a argumentovať v prospech zásadnej neprípustnosti žalôb o neplatnosť právnych úkonov.

Zmeny zavedené Civilným sporovým poriadkom

CSP priniesol do úpravy určité zmeny, ktoré ovplyvňujú prípustnosť určovacích žalôb. CSP už výslovne neustanovuje možnosť žalovať o určenie (ne)existencie právneho vzťahu, rozlišujúc medzi žalobami o určenie (ne)existencie práva a žalobami na určenie právnej skutočnosti, pričom tie druhé sú zásadne neprípustné. Dôvodová správa k CSP vysvetľuje túto zmenu ako novú koncepciu, ktorej cieľom je vylúčiť nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti alebo platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vedú k ďalším sporom a míňajú sa účelu určovacích žalôb.

Judikát R 61/2007 a jeho relevancia

Judikát R 61/2007, vydaný ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (OSP), považoval žalobu o určenie neplatnosti zmluvy za určovaciu žalobu podľa § 80 (c) OSP. Súd však túto žalobu vo všeobecnosti považoval za neprípustnú z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Otázka platnosti zmluvy je totiž len predbežnou otázkou k otázke existencie práva alebo právneho vzťahu, ktoré malo na jej základe vzniknúť. Výrok o neplatnosti právneho úkonu automaticky neznamená, že účastník v čase rozsudku dané právo nemá. Zdá sa, že § 137 (d) CSP reflektuje tieto závery judikatúry.

Zhoda v judikatúre s českou a rakúskou praxou

Česká judikatúra zaujala zhodný názor, pričom vo veci 23 Cdo 1379/2007 český najvyšší súd vyslovil, že ak možno žalovať o určenie práva (alebo právneho vzťahu), nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, na základe ktorej malo toto právo vzniknúť alebo zaniknúť. Podobne, Rakúsky najvyšší súd (OGH) takisto žaloby o určenie neplatnosti úkonov zásadne nepripúšťa. Táto medzinárodná zhoda potvrdzuje, že žaloby o určenie neexistencie alebo neplatnosti právnych úkonov by sa mali považovať za zásadne neprípustné.

Argumenty pre zásadnú neprípustnosť žalôb o neplatnosť

Existuje niekoľko argumentov, ktoré podporujú zásadnú neprípustnosť žalôb o neplatnosť právnych úkonov:

Prečítajte si tiež: Vzor žaloby o neúčinnosť právneho úkonu

1. Zbytočnosť vo väčšine prípadov: Zákon umožňuje žalovať priamo na určenie práva alebo právneho vzťahu. Napríklad, v prípade žaloby o neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy, žalobca sa v skutočnosti domáha ustálenia, že nájomný vzťah naďalej trvá, čo môže dosiahnuť priamo žalobou o určenie existencie nájomného vzťahu.
2. Rozhodujúci stav v čase vykonania úkonu: Pre posúdenie platnosti právneho úkonu je rozhodný stav v čase jeho vykonania, a preto určenie neplatnosti právneho úkonu nemôže zachytiť zmeny právneho stavu, ktoré nastali od vykonania úkonu do vyhlásenia rozsudku.
3. Logická konzistencia s inými právnymi skutočnosťami: Ak by boli pripustené žaloby o neplatnosť právnych úkonov, neexistoval by legitímny dôvod nepripustiť žaloby na určenie iných právnych skutočností, ako napríklad vznik škody alebo existencia príčinnej súvislosti.

Výnimky z neprípustnosti: Osobitné prípady stanovené zákonom

CSP naďalej predpokladá výnimočnú prípustnosť žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov, ak to ustanoví osobitný zákon. V týchto prípadoch je úprava spojená s tým, že žalobu môže podať len určitá osoba, a to spravidla len v určenej lehote (napr. § 711/6 Občianskeho zákonníka, § 77 Zákonníka práce, § 131 a § 183 Obchodného zákonníka a § 21/2 zákona o dobrovoľných dražbách). Žaloba o neplatnosť tu predstavuje osobitnú formu (obdobu) dovolávania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka).

Interpretácia judikátu Inagro (1 VObdo 1/2021)

Vo veci Inagro (1 VObdo 1/2021) veľký senát obiter dictum vyslovil, že sa nestotožňuje s názorom, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je podľa CSP neprípustná. Tento názor by sa mohol vykladať ako postoj k judikátu R 61/2007 o zásadnej neprípustnosti takýchto žalôb, alebo ako postulovanie výnimočnej poistky pre prípad, že by iné žaloby neposkytovali žalobcovi praktickú ochranu jeho práv.

Je možné sa stotožniť s argumentom, že absolútna neprípustnosť takýchto žalôb by mohla viesť k odmietnutiu spravodlivosti. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu by mohla prichádzať do úvahy až potom, ako by bolo bezpečne ustálené, že ani žaloba na plnenie a ani žaloba na určenie práva nemôže žalobcovi poskytnúť efektívnu ochranu jeho práv.

Problémy s nekonzistentnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR

Napriek pomerne jednoznačnému právnemu hľadisku sa otázka neprípustnosti žalôb o neplatnosť javí ako nepredvídateľná kvôli nekonzistentnému a nesystematickému prístupu Najvyššieho súdu SR. Existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré nerešpektovali závery judikátu R 61/2007 bez akéhokoľvek vysvetlenia (napr. vo veci Vodohospodárska výstavba (1 Obdo 35/2020) a MHOLD (1 Obdo 77/2019)). Tento jav zakladá nepredvídateľnosť súdnych rozhodnutí a podkopáva právnu istotu účastníkov právnych vzťahov.

Odporovateľnosť právnych úkonov

Odporovateľnosť právnych úkonov je právny inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľa pred dlžníkom, ktorý sa zbavuje svojho majetku a tak znemožňuje splnenie veriteľovej pohľadávky. Nie každý právny úkon, ktorým sa dlžník zbavuje majetku, možno považovať za odporovateľný. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov.

Prečítajte si tiež: Nečestní dlžníci

Podmienky úspešnej odporovacej žaloby

Pre úspešnosť odporovacej žaloby je potrebné splnenie viacerých podmienok:

• Existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa: Veriteľ musí mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorú je možné úspešne vymáhať pred súdom.
• Právny úkon dlžníka ukracujúci uspokojenie pohľadávky: Dlžník musí vykonať právny úkon, ktorým sa zmenší jeho majetok a tým sa zníži možnosť uspokojenia veriteľovej pohľadávky.
• Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa (alebo vedomosť o ukrátení): Ak ide o právny úkon vykonaný v prospech blízkej osoby, úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá. V ostatných prípadoch musí veriteľ preukázať, že dlžník mal úmysel ukrátiť veriteľa, alebo že osoba, v prospech ktorej bol právny úkon vykonaný, o tomto úmysle vedela.
• Včasné podanie odporovacej žaloby: Veriteľ musí podať odporovaciu žalobu v lehote troch rokov od vykonania právneho úkonu dlžníkom.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

tags: #žaloba #o #neúčinnosť #právneho #úkonu #vzor