Žaloba o neúčinnosť právneho úkonu: Rozsudok a jeho vzor

Tento článok analyzuje problematiku prípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právneho úkonu v slovenskom civilnom sporovom konaní. Civilný sporový poriadok (CSP) sa snažil obmedziť, ak nie priamo vylúčiť, prípustnosť týchto žalôb. Judikát R 61/2007 (1 Cdo 91/2006), vydaný ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (OSP), označil takéto žaloby za zásadne neprípustné. Naopak, veľký senát Najvyššieho súdu vo veci Inagro (1 VObdo 1/2021), vychádzajúc z novej úpravy CSP, obiter dictum naznačil možnú prípustnosť takýchto žalôb. Tento článok sa prikláňa k záveru, že žaloby o neplatnosť právnych úkonov by mali byť považované za zásadne neprípustné, s výnimkou prípadov, kedy to ustanovuje osobitný zákon.

Zmeny v úprave určovacích žalôb podľa CSP

CSP priniesol do úpravy určovacích žalôb určité zmeny. Po prvé, CSP už výslovne neustanovuje, že možno žalovať o určenie (ne)existencie právneho vzťahu. Dôvodová správa vysvetľuje, že ide o novú koncepciu, ktorá rozlišuje klasické určovacie žaloby a žaloby o určenie iných skutočností. Cieľom úpravy je vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti alebo platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré len vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelom určovacích žalôb.

Podľa § 137 (d) CSP sa možno žalobou domáhať rozhodnutia o "určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu".

Naliehavý právny záujem a neprípustnosť žalôb o neplatnosť

Judikát R 61/2007 považoval žalobu o určenie neplatnosti zmluvy za určovaciu žalobu podľa § 80 (c) OSP, avšak vo všeobecnosti ju označil za neprípustnú, pretože na takomto určení nie je naliehavý právny záujem. Otázka platnosti zmluvy je len predbežnou otázkou k otázke existencie práva alebo právneho vzťahu, ktoré malo na jej základe vzniknúť. Výrok o neplatnosti právneho úkonu automaticky neznamená, že účastník v čase rozsudku dané právo nemá. § 137 (d) CSP reflektuje závery judikatúry, avšak kým predošlá judikatúra vyvodzovala neprípustnosť z nedostatku naliehavého právneho záujmu, CSP výslovne ustanovuje neprípustnosť týchto žalôb.

Česká a rakúska judikatúra zaujali zhodný názor. Ak možno žalovať o určenie práva (alebo právneho vzťahu), nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy. Rakúsky najvyšší súd (OGH) takisto žaloby o určenie neplatnosti úkonov zásadne nepripúšťa. Tieto rozhodnutia potvrdzujú, že žaloby o určenie neexistencie alebo neplatnosti právnych úkonov treba považovať za zásadne neprípustné.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Právna skutočnosť a jej význam

Právnou skutočnosťou sa rozumie skutočnosť, ktorá sama alebo v spojení s inými skutočnosťami vyvoláva určitý právny následok-t.j. právne relevantná skutočnosť. Ide o skutočnosť predpokladanú v nejakej právnej norme (skutočnosť tvoriacu znak jej skutkovej podstaty).

Dôvody pre zásadnú neprípustnosť žalôb o neplatnosť

Existuje niekoľko dôvodov, prečo by žaloby o určenie neexistencie alebo neplatnosti právneho úkonu mali byť považované za zásadne neprípustné:

1. Zbytočnosť: Vo väčšine prípadov je možné žalovať priamo na určenie práva alebo právneho vzťahu. Napríklad, namiesto žaloby o neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy, je možné žalovať priamo o určenie existencie nájomného vzťahu.
2. Časová relevantnosť: Pre posúdenie platnosti právneho úkonu je rozhodný stav v čase jeho vykonania. Určenie neplatnosti právneho úkonu tak nemôže zachytiť zmeny právneho stavu, ktoré nastali od vykonania úkonu do vyhlásenia rozsudku.
3. Širší kontext právnych skutočností: Právnymi skutočnosťami nie sú len právne úkony, ale aj iné skutočnosti predvídané právnymi normami, ako napríklad vznik škody alebo existencia príčinnej súvislosti. Ak by sme pripustili žaloby o neplatnosť právnych úkonov, neexistoval by legitímny dôvod nepripustiť žaloby na určenie iných právnych skutočností.

Výnimky z neprípustnosti a dovolávanie sa relatívnej neplatnosti

Napriek zásadnej neprípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov, CSP naďalej predpokladá ich výnimočnú prípustnosť, ak to ustanoví osobitný zákon. V týchto prípadoch je žaloba o neplatnosť spojená s tým, že ju môže podať len určitá osoba, a to spravidla len v určenej lehote. Žaloba o neplatnosť tu predstavuje osobitnú formu (obdobu) dovolávania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka). Ak sa oprávnená osoba nedovolá neplatnosti, právny úkon sa musí považovať za platný a nik iný ho nemôže spochybňovať.

Príklady osobitných predpisov, ktoré umožňujú žalobu o neplatnosť:

• § 711/6 Občianskeho zákonníka
• § 77 Zákonníka práce
• § 131 a § 183 Obchodného zákonníka
• § 21/2 zákona o dobrovoľných dražbách

Stanovisko veľkého senátu vo veci Inagro a jeho interpretácia

Vo veci Inagro (1 VObdo 1/2021) veľký senát obiter dictum vyslovil, že sa nestotožňuje s názorom, podľa ktorého je žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa CSP neprípustná. Nie je jasné, či sa veľký senát týmto názorom chcel odkloniť od judikátu R 61/2007 o zásadnej neprípustnosti takýchto žalôb alebo či chcel len postulovať výnimočnú poistku pre prípad, že by iné žaloby neposkytovali žalobcovi praktickú ochranu jeho práv.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Stanovisko veľkého senátu je možné interpretovať kompatibilne s judikátom R 61/2007, ak ho chápeme v zmysle, že žaloba o určenie neplatnosti úkonu je prípustná ako celkom výnimočná poistka pre prípady, keď ani žaloba na plnenie a ani žaloba na určenie nemôžu poskytnúť žalobcovi efektívnu a praktickú ochranu jeho práva. Naplnenie výnimky by súd musel presvedčivo zdôvodniť.

Rozhodnutia Najvyššieho súdu nerešpektujúce judikát R 61/2007

Existujú aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré nerešpektovali závery judikátu R 61/2007 bez akéhokoľvek vysvetlenia. Vo veci Vodohospodárska výstavba (1 Obdo 35/2020) Najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu, ktorý zamietol žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o odškodnení, pričom sa vôbec nezaoberal argumentom krajského súdu o neprípustnosti žaloby na určenie neplatnosti v zmysle § 137 (d) CSP. Podobne, vo veci MHOLD (1 Obdo 77/2019) Najvyšší súd zrušil rozsudky nižších súdov, ktoré zamietli žalobu o neplatnosť zmlúv, pričom nevysvetlil, prečo bolo potrebné odkloniť sa od záverov judikátu R 61/2007 a znenia a účelu § 137 (d) CSP.

Záver: Nepredvídateľnosť súdnych rozhodnutí a právna istota

Hoci z právneho hľadiska sa otázka neprípustnosti žalôb o neplatnosť javí ako pomerne jednoznačná, nekonzistentný a nesystematický prístup Najvyššieho súdu robí jej posúdenie v konkrétnom prípade nepredvídateľným. Tento jav zakladá nepredvídateľnosť súdnych rozhodnutí a podkopáva právnu istotu účastníkov právnych vzťahov.

Žaloby o určenie právnych skutočností a ich vlastností sú zásadne neprípustné. Je preto zásadne neprípustné žalovať o určenie neplatnosti právneho úkonu (zmluvy, odstúpenia, výpovede a podobne). Podobne je neprípustné žalovať o určenie akejkoľvek inej právnej skutočnosti (napr. vzniku škody, existencie príčinnej súvislosti atď.). Výnimkou sú prípady, keď prípustnosť žaloby o neplatnosť vyplýva z osobitného predpisu.

O prípustnosti žaloby o neplatnosť by bolo možné uvažovať ako o celkom výnimočnej poistke v prípadoch, keď by žalobca nemohol efektívne brániť svoje práva ani žalobou o plnenie, ani žalobou o určenie práva. Prípadne vtedy, ak prípustnosť žaloby treba vyvodiť z účelu zákona jeho sudcovským dotvorením, napríklad na základe analógie. Výnimočné pripustenie takejto žaloby si vyžaduje sudcovské dotvorenie práva, nakoľko ide proti zneniu zákona. Splnenie výnimočnej prípustnosti takejto žaloby musí súd presvedčivo zdôvodniť.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Príklad rozsudku vo veci určenia neúčinnosti právneho úkonu

tags: #žaloba #o #neúčinnosť #právneho #úkonu #rozsudok