
Od 25. júla 2023 vstúpil na Slovensku do platnosti zákon č. 261/2023 Z. z. o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prináša nový systém ochrany spotrebiteľa prostredníctvom hromadných žalôb. Tento zákon upravuje podávanie žalôb na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a zavádza nové možnosti pre spotrebiteľov domáhať sa svojich práv v prípadoch, keď sú poškodené záujmy väčšieho počtu spotrebiteľov rovnakým alebo obdobným konaním.
Zákon č. 261/2023 Z. z. komplexne upravuje hromadné (skupinové, resp. reprezentatívne) žaloby v spotrebiteľských veciach. Predmetný zákon prináša jednak hromadné spotrebiteľské žaloby na vydanie nápravného opatrenia (t. j. hromadné žaloby s možnosťou požadovania peňažných, ako aj nepeňažných nárokov), čo predstavuje významnú novinku v slovenskom právnom poriadku.
Pokiaľ ide o žaloby v konaniach o vydanie nápravného opatrenia, zákon len demonštratívne uvádza, o aké nápravné opatrenia môže ísť (nejde teda o uzavretý výpočet). V zmysle § 3 písm. i) predmetného zákona ide o požadovanie peňažných nárokov (napr. vydanie bezdôvodného obohatenia, náhrada škody, zľava z kúpnej ceny) alebo aj o požadovanie nepeňažných nárokov (napr. oprava alebo výmena tovaru, povinnosť pokračovať v zmluvnom záväzku).
Hromadnú žalobu o vydanie nápravného opatrenia ale nemôže podať samotný spotrebiteľ (ten nie je stranou ani subjektom konania), ale oprávnená osoba spĺňajúca podmienky podľa uvedeného zákona a zapísaná v zozname oprávnených osôb vedených Ministerstvom hospodárstva SR. Oprávnenými osobami sú tie, ktoré nie sú primárne založené za účelom zisku, ale majú vo svojej náplni podporu verejnoprospešných cieľov, vrátane činnosti zameranej na presadzovanie a ochranu záujmov spotrebiteľov, a minimálne rok aktívne pôsobia v oblasti ochrany spotrebiteľa (k podrobnostiam § 6 ods. 1 uvedeného zákona). Pôjde najmä o spotrebiteľské združenia, od ktorých sa očakáva podávanie týchto hromadných žalôb v konaniach o vydanie nápravného, resp. nápravných opatrení.
Konanie o vydanie nápravného opatrenia je založené na princípe opt-in (a to bez ohľadu na výšku uplatňovaných nárokov). To znamená, že konanie bude zaväzovať len tých spotrebiteľov, ktorí sa do konania, resp. k hromadnej žalobe prihlásili. Prihlásenie aspoň dvadsiatich spotrebiteľov k žalobnému zámeru, a to v lehote dvoch mesiacov od jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku, je podmienkou na podanie hromadnej žaloby oprávnenou osobou (§ 17 ods. 2 zákona).
Prečítajte si tiež: Žaloba na ochranu spotrebiteľa – príklad a vysvetlenie
Zároveň je spotrebiteľ v zmysle vykonávacej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 289/2023 Z. z. povinný zaplatiť 20 eur (+ DPH, ak je určený notár, u ktorého sa uplatňuje prihláška, platcom DPH). V tejto súvislosti bol návrh zákona vetovaný prezidentkou SR, ktorej veto bolo napokon prelomené. V zmysle výhrad prezidentky SR táto podmienka sťažuje podanie hromadnej žaloby, keď byrokraticky zaťažuje spotrebiteľov ešte pred samotným podaním hromadnej žaloby, keď väčšina spotrebiteľov ani nesleduje Obchodný vestník, čo zvyšuje predpoklad, že spotrebitelia sa o tomto žalobnom zámere ani nedozvedia.
Podľa niektorých názorov tu na jednej strane treba uviesť, že poplatok vo výške 20 eur môže viesť k nemožnosti podania hromadnej žaloby v prípadoch, keď je výška ujmy u jednotlivých spotrebiteľov príliš nízka (napr. 5 eur), no počet dotknutých spotrebiteľov je vysoký, a v konečnom dôsledku môže ísť o státisícové až miliónové nezákonné obohatenia na strane obchodníkov (v takýchto prípadoch by bolo vhodné na podanie hromadnej žaloby zvoliť systém opt-out, čo sa však v tomto znení zákona nestalo).
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 289/2023 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 261/2023 Z. z., upravuje vzory žalobného zámeru, prihlášky a odvolania súhlasu. Konkrétne:
Okrem konania o ochrane kolektívnych záujmov spotrebiteľov existujú aj ďalšie možnosti ochrany spotrebiteľa, ako napríklad:
Možnosť súdu vysloviť neúčinnosť zmluvnej podmienky v individuálnom prípade a s účinkami inter partes zostáva zachovaná i v režime spotrebiteľského sporu. Súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom - ak žalobe vyhovie, vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky a znenie tejto zmluvnej podmienky výslovne uvedie alebo vo výroku určí, že obchodná praktika je nekalá; inak žalobu zamietne.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť článok XII bod 39 zákona č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. V tomto článku sa Zákon č. 129/2010 Z.z. Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Poznámka pod čiarou k odkazu 18ba znie:18ba) § 137 ods. Ďalšie zmeny zákona o spotrebiteľských úveroch nadobudnú účinnosť dňa 1. mája 2018. Novela zákona o spotrebiteľských úveroch zohľadňuje okrem iného aj závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
tags: #zaloba #o #ochranu #spotrebitela #vzor