Žaloba o Určenie Vlastníckeho Práva k Nehnuteľnosti a Príslušnosť Súdu

Úvod

Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je právny prostriedok, ktorým sa vlastník domáha ochrany svojho vlastníckeho práva. Často sa kombinuje so žalobou o vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti, najmä ak niekto neoprávnene užíva jeho majetok. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, príslušnosť súdov a s tým súvisiace aspekty, ako sú súdne poplatky, premlčanie a náhrada trov konania.

Právny Základ Žaloby o Určenie Vlastníckeho Práva

Žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti (aj bytu), je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Dôvodom podania takejto žaloby môže byť napríklad situácia, kedy je v katastri nehnuteľností zapísaná iná osoba ako vlastník, alebo ak niekto neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva.

Rozlíšenie od Excindačnej Žaloby

Vylučovaciu - excindačnú žalobu je potrebné odlišovať od žaloby na určenie vlastníckeho práva. Zahrnutím majetku do konkurznej podstaty sa nikdy nemení skutočný vlastník tohto majetku, nech ním je úpadca alebo iná osoba. Zápisom majetku do súpisu konkurznej podstaty rovnako, ako právoplatným rozhodnutím o jeho vylúčenie zo súpisu konkurznej podstaty, však nemôže byť nikdy určený vlastník takéhoto majetku. Súd, s ohľadom na skutkový stav veci, môže v excindačnom konaní ako prejudiciálnu otázku vyriešiť otázku určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, avšak nie je vylúčené, že pokiaľ to okolnosti osve … Právna veta je skrátená.

Príslušnosť Súdu

Miestna Príslušnosť

Žalobu je potrebné podať na miestne a vecne príslušný súd. Až na malé výnimky pôjde o miestne príslušný okresný súd, pri správnych žalobách krajský súd. Ak nie je miestna príslušnosť inak určená, spravidla bude miestne príslušným súdom ten, v obvode ktorého má žalovaný sídlo, ak ide o právnickú osobu, alebo trvalé bydlisko, ak ide o fyzickú osobu. Toto pravidlo má však viacero výnimiek (napr. ak ide o spor o nehnuteľnosť, o náhradu škody či pracovnoprávny spor), preto je vždy potrebné miestnu príslušnosť preveriť podľa CSP.

V sporoch, ktorých predmetom je nehnuteľnosť, ide spravidla o výlučnú (tzv. exkluzívnu) miestnu príslušnosť súdu podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Súdy v takom prípade nemôžu svoju príslušnosť meniť, pokiaľ zákon neumožní výnimku.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Námietka Miestnej Nepríslušnosti

V prípade, že máte pochybnosti o tom, či vo Vašej právnej veci koná miestne príslušný súd, môžete podľa ustanovenia § 41 CSP uplatniť námietku miestnej príslušnosti. Túto námietku však musíte vzniesť už pri prvom procesnom úkone, tzn. Ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne.

Zmena Miestnej Príslušnosti z Dôvodu Vhodnosti

Zákon umožňuje, aby príslušný súd prikázal vec inému súdu, ak je to z dôvodu vhodnosti. Za dôvod vhodnosti by však súd podľa komentovanej právnickej literatúry nemal považovať zdravotný stav, vek alebo vzdialenosť bydliska od sídla miesta príslušnosti súdu, nakoľko tieto nemajú charakter takých výnimočných skutočností, aby bolo možné návrhu na prikázanie sporu inému súdu bez ďalšieho dokazovania a ďalších argumentov vyhovieť. Ašak to neznamená, že by ste takýto návrh na prikázanie veci inému súdu (súdu, v ktorého obovde máte bydlisko vy ako žalovaná) z dôvodu vhodnosti nemohli podať. V návrhu vám však odporúčam priložiť aj dôkazy, ktoré budú preukzovať váš nepriaznivý zdravotný stav, vašu finančnú situáciu alebo pod. Súd je povinný takýto návrh vyhodnotiť komplexne a prihliadnuť na individuálne okolnosti daného prípadu.

Ako Podať Žalobu

Žalobu môžete podať v listinnej podobe poštou alebo osobne v podateľni súdu, ale taktiež elektronicky. Niektoré podania je možné podávať už výlučne elektronicky (napr. podania do Obchodného registra). Elektronické podania však musia byť autorizované elektronickým podpisom, ak sa tak nestane pri podaní alebo do 10 dní, alebo ak také podania nie sú do 10 dní podané aj v listinnej podobe, súd na ne neprihliadne (t.j. situácia bude rovnaká, akoby ste žalobu nepodali).

Obsah Žaloby

Tak ako pri každom podaní na súd, aj zo žaloby musí byť zrejmé (i) ktorému súdu je určená, (ii) kto ju robí, (iii) akej veci sa týka, (iv) čo sa ňou sleduje a (v) musí byť podpísaná. Pri žalobe navyše CSP špecificky uvádza, že okrem uvedených všeobecných náležitosti musí obsahovať (i) označenie strán, (ii) pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, (iii) označenie dôkazov a (iv) žalobný návrh. Ak už ide o prebiehajúce konanie, musí byť v podaní uvedená spisová značka konania.

Označenie Strán

Žalobca teda v prvom rade musí jasne a presne určiť žalovaného. Toto určenie nemusí byť na prvý pohľad také jednoduché, ako sa zdá - nesprávne označenia žalovaného je bežným nedostatkom žalôb.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Žalobný Návrh (Petit)

Asi najťažšou časťou žaloby je určenie, čoho sa vlastne žalobca domáha, t.j. žalobný návrh, alebo tzv. „petit“. Zároveň je to ale nevyhnutná náležitosť žaloby, keďže súd až na malé výnimky nemôže prisúdiť viac, ale ani niečo iné ako to, čoho sa žalobca domáha.

Žalobný návrh je potrebné formulovať tak, aby bol zmysluplný a najmä vykonateľný. Inými slovami, výrok súdu musí zabezpečovať, že má rozhodnutie obsah, ktorý má praktické dôsledky a zároveň sa dá fyzicky realizovať. Žalobným návrhom sa žalobca spravidla domáha buď určenia, že tu právo je alebo nie je (napr. určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti), alebo splnenia povinnosti (zaplatiť dlžnú sumu, uhradiť škodu a pod.).

V prípade, že žalobca žaluje určenie, či tu právo je alebo nie je, vyžaduje sa, aby preukázal tzv. naliehavý právny záujem. Inými slovami, musí súdu zdôvodniť, prečo má na požadovanom určení práva záujem, a teda prečo je pre neho podstatné, aby súd vo veci rozhodol.

Tvrdenia a Dôkazy

Žalobca svoj nárok musí súdu preukázať, s čím sú spojené dve zásadné povinnosti - povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Žalobca musí v prvom rade súdu vysvetliť, o aké tvrdenia (skutkové aj právne) svoj nárok opiera, a následne musí tieto tvrdenia súdu preukázať dôkazmi.

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, platnej do roku 2015, sa podľa CSP sa uplatňuje tzv. sudcovská koncentrácia konania. V praxi to znamená, že je potrebné predložiť všetky dôkazy včas, pričom dôkazy nie sú predložené včas, ak ich strana mohla uplatniť už skôr so zreteľnom na hospodárnosť konania.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Súdne Poplatky a Trovy Konania

Podanie žaloby nie je zadarmo. Vo väčšine prípadov je súdny poplatok za podanie žaloby 6% z výšky predmetu sporu, maximálne však približne 16.500 EUR v občianskoprávnych sporoch a 33.000 EUR v obchodnoprávnych sporoch. Ak predmet sporu nemožno oceniť peniazmi, platí sa poplatok 99,50 EUR.

Strana, ktorá je v konaní neúspešná, je totiž povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania. To sa týka tak súdneho poplatku (ak je úspešný žalobca), ako aj nákladov na advokáta, ktoré sa vypočítajú podľa počtu úkonov, ktoré advokát v konaní vykonal a hodnoty sporu podľa príslušnej vyhlášky (655/2004 Z.z.).

Určenie Tarifnej Hodnoty pri Určovacích Žalobách

Pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci.

Premlčanie a Iné Lehoty

Pri podávaní žalôb je veľmi dôležité myslieť na to, aby bola žaloba podaná včas. Najväčším „nepriateľom“ včasného podania žaloby je inštitút premlčania. Ak je právo premlčané, a žalovaný v konaní uplatní námietku premlčania, žalobe nemožno vyhovieť, a to bez ohľadu na to, že by bola inak dôvodná.

Zápis Poznámky o Začatí Súdneho Konania

V sporoch týkajúcich sa nehnuteľnosti sa často stáva, že predmetná nehnuteľnosť je v priebehu súdneho konania viacnásobne prevedená na inú osobu, čim sa žalobcovi komplikuje situácia s ustálením okruhu pasívne legitimovaných osôb.

Podľa ustanovenia § 44a O. s. p., účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľnosti návrh na zápis informatívnej poznámky o začatí súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam. Ak po zápise tejto poznámky do katastra nehnuteľnosti bude nehnuteľnosť prevedená na tretiu osobu, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnostiam (teda i vlastníckeho práva) je záväzný nielen pre žalovaného, ale aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti od žalovaného, prípadne jeho právneho nástupcu.

Príklad z Praxe

Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II dňa 1.10.2008 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k bytu zapísanému v katastri nehnuteľností pre kat. úz. P. na liste vlastníctva č. X. ako byt č. X. nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na K., súp. č. stavby X., postaveného na pozemku parcela č. X., a uloženia povinnosti žalovanému tento byt vypratať. V žalobe uviedol, že darovacou zmluvou zavkladovanou v katastri nehnuteľností 19.7.2002 s účinkami vkladu dňom 15.4.2002 daroval predmetný byt žalovanému, ktorý je jeho synom, no ten sa následne začal k nemu správať spôsobom odporujúcim dobrým mravom (prerušil s ním komunikáciu a prestal mu prejavovať úctu, vďaku, záujem a pomoc).

tags: #žaloba #o #určenie #vlastníckeho #práva #k