Odporovacia žaloba a žaloba o určenie: Ako sa brániť pred neúčinnými právnymi úkonmi dlžníka?

Snaha dlžníka znemožniť alebo sťažiť veriteľovi uspokojenie pohľadávky zbavovaním sa majetku je v rozpore so zákonom. Tento článok sa zameriava na právne prostriedky, ktoré má veriteľ k dispozícii, ak dlžník prevádza majetok na deti, manželku alebo iné osoby, aby sa vyhol plneniu svojich záväzkov. Analyzujeme inštitút odporovateľnosti právnych úkonov, žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu a prípustnosť žalôb o určenie neplatnosti právneho úkonu.

Odporovacia žaloba ako nástroj ochrany veriteľa

Ak dlžník koná s cieľom ukrátiť veriteľa, veriteľ sa môže brániť tzv. odporovacou žalobou. Ide o žalobu, ktorou sa veriteľ domáha na súde, aby súd určil, že určitý právny úkon dlžníka (napríklad darovacia zmluva s treťou osobou) je voči veriteľovi právne neúčinný.

Relatívna neúčinnosť právneho úkonu

Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. To znamená, že odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, ale v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok, sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky.

Odporovaný právny úkon vyvolal všetky predvídané právne následky, napríklad prevod vlastníctva k veci, a len v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok, sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky, avšak len v tomto vzťahu, nenastali.

Účel inštitútu odporovateľnosti

Inštitút odporovateľnosti slúži predovšetkým potrebám exekučného konania. Jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia tejto pohľadávky z majetku, ktorý ušiel dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Rozhodnutie súdu, ktorým sa odporovacej žalobe vyhovelo, je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

Návrh na vykonanie exekúcie v takomto prípade smeruje nie proti dlžníkovi, ale proti tomu, s kým, alebo v koho prospech dlžník právny úkon urobil.

Neplatnosť vs. Neúčinnosť právneho úkonu

Je dôležité rozlišovať medzi neplatnosťou a neúčinnosťou právneho úkonu. Ak sa vysloví neplatnosť právneho úkonu, jeho právne účinky vôbec nenastávajú a na právne vzťahy sa hľadí rovnako, akoby vôbec nebol urobený. Pri právnom úkone, ktorý je neplatný, nemožno vysloviť jeho neúčinnosť.

Neplatnosť právneho úkonu má prednosť pred jeho odporovateľnosťou a odporovať možno len platnému právnemu úkonu. Ak zákon určité konanie dlžníka za stanovených podmienok sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu, nemôže byť to isté konanie za tých istých podmienok sankcionované neplatnosťou právneho úkonu.

Konanie o odporovacej žalobe

Konanie o odporovacej žalobe môže začať len na návrh, pričom okruh účastníkov je vymedzený tzv. prvou definíciou účastníctva uvedenou v § 90 OSP. Predmetom súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a osobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený alebo ktorej vznikol z odporovaného úkonu prospech. Samotný dlžník nie je účastníkom konania.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Náležitosti odporovacej žaloby

Odporovacia žaloba musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 1 OSP) aj určité a zrozumiteľné označenie odporovaného právneho úkonu, a to uvedením účastníkov zmluvy, jeho dátumu a predmetu (napr. presnej špecifikácie nehnuteľností).

Vymáhateľná pohľadávka veriteľa

Veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Táto pohľadávka musela aspoň vo forme budúcej pohľadávky existovať už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Pre uplatnenie odporu je z tohto hľadiska významné len to, že veriteľ má skutočne voči dlžníkovi pohľadávku a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie.

Pojem vymáhateľná pohľadávka, ktorý používa zákon v ustanovení § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je pojmom, ktorého výklad vyvolával v praxi problémy. Vymáhateľná je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní; vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je splatná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nezanikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu.

Žaloba o určenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu

Civilný sporový poriadok (CSP) priniesol zmeny v prípustnosti žalôb o určenie platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov. Cieľom úpravy je vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti alebo platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré len vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelom určovacích žalôb.

Judikát R 61/2007 považoval žalobu o určenie neplatnosti zmluvy za určovaciu žalobu podľa § 80 (c) OSP, ale vo všeobecnosti za neprípustnú, pretože na takomto určení nie je naliehavý právny záujem. Otázka platnosti zmluvy je totiž len predbežnou otázkou k otázke existencie práva alebo právneho vzťahu, ktoré malo na jej základe vzniknúť.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Zásadná neprípustnosť žalôb o určenie neplatnosti

Slovenská, česká aj rakúska judikatúra potvrdzuje, že žaloby o určenie neexistencie alebo neplatnosti právnych úkonov treba považovať za zásadne neprípustné.

Dôvody pre zásadnú neprípustnosť žaloby o neplatnosť a žaloby o neexistenciu právnej skutočnosti sú totožné: v drvivej väčšine prípadov možno žalovať priamo na určenie existencie (alebo neexistencie) práva, ktoré na základe takejto skutočnosti malo vzniknúť alebo zaniknúť.

Výnimky z neprípustnosti

Napriek zásadnej neprípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov, CSP naďalej predpokladá ich výnimočnú prípustnosť, ak to ustanoví osobitný zákon.

Žaloba o neplatnosť tu predstavuje osobitnú formu (obdobu) dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka). V týchto prípadoch je nutné žalobu o neplatnosť pripustiť, pretože inak by sa oprávnená osoba nemala ako dovolať neplatnosti.

tags: #žaloba #o #určenie #že #žalobca #nie