Žaloba o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva: Príručka pre vlastníkov nehnuteľností

Vlastnícke právo je jedným zo základných práv, ktoré zaručuje každému vlastníkovi možnosť nerušene užívať svoj majetok. Avšak, v praxi často dochádza k situáciám, kedy je toto právo narušené, najmä v susedských vzťahoch. Tento článok sa zameriava na problematiku neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva a možnosti ochrany prostredníctvom žaloby o zdržanie sa zásahov, známej aj ako negatórna žaloba.

Susedské vzťahy a ich právna úprava

V súčasnosti sa opäť dostáva do povedomia úprava tzv. susedských vzťahov, ktoré sú ovplyvnené aktuálnymi spoločenskými zmenami. Susedské vzťahy sú právne vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi (nájomníkmi) susediacich nehnuteľností. Každý vlastník má podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Výkon vlastníckeho práva však nesmie prekročiť zákonom stanovené medze. Musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli vzniku rozprov. Tzv. „reciprocita" medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne rovnaké postavenie. Ide o vzťahy súkromnoprávneho charakteru, ktoré sa musia riadiť v súlade so zásadami súkromného práva. V zásadách sú inkorporované určité hodnoty a pravidlá súkromného práva. Uplatňovanie a výklad súkromného práva musí byť vždy v súlade s tymito zásadami. Možno povedať, že zásady majú aj pomocnú interpretačnú funkciu pri vypĺňaní medzier v zákone. Zákon v určitých situáciách susedských vzťahov presne nedefinuje, kedy je správanie jedného zo susedov aprobované a kedy nie je. Uplatňovanie a posúdenie susedských vzťahov je potrebné vždy vykladať v súlade so zásadou ekvity (dobré mravy). Vzájomné konanie alebo opomenutie medzi susedmi nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. S dobrými mravmi je spojená zásada zákazu zneužitia subjektívnych práv. Táto zásada určuje hranice výkonu subjektívneho práva, najmä ak zákon presne tieto hranice nestanovuje, alebo je ťažké ich zistiť. Obidve zásady môžeme nájsť vyjadrené v § 3 ods.

Imisie a ich vplyv na vlastnícke právo

Je vylúčené dosiahnuť úplné oddelenie, úplnú izoláciu výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby jeden výkon vlastníckeho práva nezasahoval do druhého. Materiálne rozhraničenie napr. Vlastník môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti presiahnuť určitú mieru svojho správania a tým zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Vtedy dochádza z jeho strany k tzv. imisiám t.j. zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka. Tento zásah je neoprávnený iba za predpokladu, že zákon ho výslovne zakazuje alebo sa neopiera o povolenie, ktoré vyplvýva zo zmluvy, úradneho rozhodnutia a zo zákona. K neoprávnenému zásahu môže dôjsť aj prekročením oprávnenia vyplývajúceho z určitého povolenia (napr. Podľa § 127 OZ ods. Otázka zásahu je otázka objektívna. Z ustanovenia § 127 OZ nemožno vôbec vyvodiť, že na ochranu podľa tohto paragrafu by bolo treba, aby zásah vyplýval zo spojenia so subjektívnou stránkou, zo zavinenia, nech by išlo o zavinenie akéhokoľvek typu. Pretože sa však ochrana poskytuje proti tomu, kto zásah urobil, musí ísť o zásah vyplývajúci z ľudskej činnosti, aj keby bola v pozadí len sprostredkovane a príp. Neoprávnenosť zásahu je poďla vyššie uvedeného § 127 ods. 1 OZ vyjadrená generálnou klauzulou - vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom, alebo ak by vážne ohorozoval výkon jeho práv. Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, práve tak ako vážne ohrozenie výkonu práva podľa § 127 ods. 1 OZ musí byť hodnotená so zreteľom na všetky okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk. Objektívne hľadisko je potrebné vždy skúmať porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ treba pojem "nad mieru primeranú pomerom" vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom.[6] Miera primeraná pomerom sa bude rozdielne posdudzovať na dedinách, v mestách, prípadne samotách a pod. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu. Vzhľadom k tomu je potrebné zvážiť aká je v danej lokalite s prihliadnutím iných obdobných lokalít ( napr. či sa jedná o mesto, dedinu alebo pozemky slúžiace poľnohospodárstvu a pod.) primeraná miera konkrétnych imisií. Výkon vlastníckeho práva jedného vlastníka môže však dosiahnuť takú intenzitu, ktorá predstavuje vážne ohrozenie výkonu práv druhého vlastníka. Neoprávnený zásah jedného z vlastníkov susediacich nehnuteľností do práv vlastníka inej nehnuteľnosti [8] musí spĺňať jednu z dvoch skutkových podstát vyjadrených v § 127 ods. 1 prvá veta OZ. Ochrana sa poskytuje len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohorzujú výkon jeho práv. Pokiaľ sa zistí, že ide o neopodstatnené zásahy, t. j.

Vzájomnosť a princíp proporcionality v susedských vzťahoch

Ako bolo už vyššie uvedené susedské vzťahy sú vzťahy vzájomné. K obťažovaniu alebo obmedzovaniu výkonu práv druhého vlastníka môže dochádzať vzájomne. Často sa stáva, že obmedzovaný vlastník má určitú spoluvinu na konaní druhého vlastníka, ktorým ho obťažuje. Vzťahy medzi susedmi sa môžu vyostriť do otvoreného konfliktu, kedy si robia vzájomné naschvály a pod. Preto je v právnej úprave susedských vzťahov premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohto hľadiska práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké. Podľa § 127 OZ ods. 1 Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. (3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Občiansky zákonník exemplifikatívne vymedzuje povinnosti, ktorých sa musí vlastník zdržať, aby nedošlo k zásahu do práv iných. Tento výpočet nie je definitívny, ale zahŕňa skoro všetky situácie, ktoré v súčasnosti môžu nastať. Zásahy môžu mať rôzny charakter. Môže nimi byť prenikanie pevných, tekutých, plynných látok, vnikanie organizmov a chovných zvierat, ako aj osôb na cudzí pozemok. Je nimi aj činnosť (stavebná) na jednom pozemku, ktorá ohrozuje statiku a oporu stavieb ako aj charakter vedľajšieho pozemku. Zásahom môže byť aj samotná nečinnosť vlastníka pozemku, na ktorom je postavená stavba v značne schátranom stave, z ktorej odpadávajú časti stavebného materiálu na vedľaší pozemok, prípadne jej zrútením by mohlo dôjsť k škode na vedľajšej nehnuteľnosti. Za zásah považujeme aj vnikanie rôznych druhov nebezpečných živočíchov z vedľajšej nehnuteľnosti ako sú potkany, myši a pod. a to z dôvodu, že vlastník susediacej nehnuteľnosti nekonal a nezabránil ich prenikaniu, ako aj ich samotnému výskytu. K zásahu môže dôjsť aj prenikaním podzemnými cestami ako je prenikanie chemikálii, odpadov a podobne. V súčasnosti sa často vyskytujú zásahy do susedských vzťahov vo forme neadekvátneho, neslušného a amorálneho správania sa susedov. Sú nimi rôzne druhy urážok smerujúcich proti susedovi, opakované močenie na susedovu stavbu a iné neprístojné správanie. Zásahy do susedských práv vznikajú činnosťou a nečinnosťou vlastníka susednej nehnuteľnosti.

Ochrana vlastníckeho práva a žaloba o zdržanie sa zásahov

Podľa § 126 ods. Ochranu práv dotknutého vlastníka poskytujú rôzne štátne orgány, aj keď je potrebné povedať, že v najvačšej miere sú nimi súdy. Ochrana, ktorú uplatňuje vlastník, je výkonom jeho práva. Výkon práva však musí byť v súlade s dobrými mravmi a inými zásadami súkromného práva. Žalobca, dožadujúci sa súdnej ochrany, sa môže dovolávať iba uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov - presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. [12] Nemožno prekročiť formuláciu ustanovenia § 127 OZ. Na základe toho sa dotknutá osoba nemôže dovolávať z ustanovenia § 127 OZ určitého aktívneho konania, ktorým môže byť odstránenie závadného stavu a pod. Napríklad: Vo veci sp.zn. 13C 124/83 Okresného súdu v Nitre sa žalobca domáhal, aby žalovaný odstránil zo svojho pozemku 4 agáty a orech, lebo mu značne znehodnocujú poľnohospodárske plodiny, ktoré pestuje vo fóliovníkoch. Súd zaviazal žalovaného do konca októbra toho roku odstrániť zo záhrady pri dome 4 agáty; vec posúdil podľa ustanovenia § 127 ods. Uvedené rozhodnutie nemožno považovať za správne, pretože z ust. § 127 ods. 1 OZ vyplýva iba to, že sa vlastník musí zdržať konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vo výroku rozsudku vydaného len na základe citovaného ustanovenia nemožno určiť, aké konkrétne opatrenie má žalovaný vykonať. Či sú opatrenia urobené povinným dostačujúce, možno riešiť až v konaní o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia). Rozsudok ukladajúci povinnosť niečoho sa zdržať má ten význam, že vlastník môže proti každému rušeniu toho istého druhu navrhnúť súdny výkon rozhodnutia na základe toho istého rozsudku podľa ust. V susedských vzťahoch sa konanie začína na návrh. Súd je viazaný žalobným petitom uvedeným v návrhu. Žalobca musí vo svojom návrhu presne vymedziť podstatné skutočnosti opisujúce v čom spočíva zásah do jeho práv nad mieru primeranú pomerom a presné uvedenie čoho sa má vlastník nehnuteľnosti zdržať. Ak súd zistí, že dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom ( príp. že ide o vážne ohorozenie výkonu jeho práva), žalobe vyhovie a v odôvodnení rozsudku vymedzí mieru obťažovania, ktorá je ešte v danej veci primeraná pomerom a mieru obťažovania v danej veci. Pri výkone práv vlastníkov susedných nehnuteľností môže dôjsť k takému vážnemu ohrozeniu práv jedného vlastníka, z ktorého hrozí vznik škody. Je potrebné zdôrazniť, že vznik škody ešte len hrozí. V danom prípade je potrebné domáhať sa na súde podľa § 417 ods. 2 OZ uloženia povinnosti hroziacemu vlastníkovi niečo aktívne konať, konkrétne aby vykonal vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Podľa § 412 ods. Nie je možné ukladať iné povinnosti ako tie, ktoré smerujú k odstráneniu neoprávnených zásahov do práv vlastníka, ibaže by išlo o vážne ohrozenie práva a ohrozený by sa domáhal, aby súd uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia k odvráteniu hroziacej škody tomu, z koho konania ohrozenie vzišlo.[15] Je potrebné dodať, že žalobe opierajúcej sa o § 417 OZ nie je možné vyhovieť, ak žalobca nepreukáže, že mu hrozí vážna škoda; nestačí preukázať ohrozenie vzniku vážnej škody, ale musí ísť o ohrozenie aktuálne a skutočne hroziace. Žalobou podľa § 417 ods. 2 OZ sa možno domáhať len zákazu zásahov, ktoré iba hrozia, kým podľa § 127 OZ možno sa v podstate domáhať už vykonaných zásahov, ktoré trvajú, alebo ak hrozí ich opakovanie. Ak sa zasahuje do vlastníckeho práva bez toho, aby hrozil vážny vznik škody, žalobca sa bude domáhať žalobou o zdržanie sa konania, ktorým sa zasahuje do jeho práv. Ak však vznikne stav, z ktorého hrozí vznik škody a na jej odvrátenie je potrebné určité konanie, žalobca sa bude domáhať na súde uloženia povinnosti vlastníkovi niečo konať podľa § 417 ods. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca za určitých skutočností môže obidve žaloby (podľa 127 OZ a podľa 417 ods.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Pri neoprávnenom zásahu do vlastníckeho práva má vlastník právo na ochranu, a to proti tomu subjektu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Z ustanovenia § 126 ods. 1 OZ Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastník veci (nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru, či taktiež aj hnuteľnej veci) sa môže domáhať najmä vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Poznáme nasledovné základné druhy žalôb zamerané na ochranu vlastníckeho práva: reivindikačná žaloba, t. j. žaloba o vydanie veci, negatórna žaloba, t. j. žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, určovacia žaloba, t. j. V dnešnom ďalšom článku zo série článkov o najčastejších susedských sporoch sa zameriame na formálnu stránku tohto typu sporov, a to konkrétne na formuláciu petitu žaloby. 1. Generálnou klauzulou upravujúcou susedské vzťahy a správanie sa vlastníkov určitej veci je ustanovenie § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení („Občiansky zákonník”). Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Mnoho susedských sporov sa opiera o vyššie citované zákonné ustanovenie. a. V danom prípade bude súd skúmať konkrétne imisie, tj. prenikanie účinkov činnosti konanej na jednej nehnuteľnosti, na nehnuteľnosť druhú (porovnaj rozhodnutie R 37/1985). V odôvodnení rozhodnutia pritom určí, akú mieru obťažovania považuje za primeranú pomerom a aká je táto miera v konkrétnom prípade (rozsudok NS ČR sp zn. b. Rozdiel medzi ohrozením výkonu práva a obťažovaním iného spočíva v tom, že ohrozovanie sa týka priamo výkonu práv chráneného subjektu alebo dokonca ich existencie. Obťažovanie samotnému výkonu práva nebráni, ale robí ho obtiažnym alebo nepríjemným. Pokiaľ v dôsledku konania vlastníka dochádza k vážnemu ohrozeniu vlastníckeho práva iného, spočívajúce v poškodzovaní veci, ide o neoprávnený zásah podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či tento zásah prekračuje mieru primeranú pomerom (rozsudok NS ČR sp. zn. V uvedenom prípade prichádza do úvahy použitie tzv. zapieracej žaloby (actio negatoria). Prostredníctvom nej sa žalobca domáha, aby súd určil žalovanému povinnosť zdržať sa určitého konania. Nie je možné sa domáhať toho, aby súd určil povinnosť žalovanému určitým spôsobom konať, tj. nie je možné sa domáhať aktívneho konania zo strany žalovaného. Petit žaloby podľa § 127 ods. 1 Obč. zák. (tzv. imisie) musí byť teda formulovaný negatívne. Teda ochrana podľa tohoto ustanovenia nesmeruje k tomu, aby žalovanému bola uložená povinnosť vykonať konkrétne opatrenia (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2. Podľa § 417 ods. Právo domáhať sa ochrany na súde v zmysle vyššie citovaného ustanovenia má žalobca v prípade, ak ide o ohrozenie vážneho charakteru. Súčasne má žalobca právo domáhať sa, aby súd uložil neoprávnenému zasahovateľovi povinnosť vykonať opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Rozdiel medzi argumentáciou opierajúcou sa o ustanovenie § 127 ods. 1 a ustanovenia § 417 ods. § 127 ods. § 417 ods. 2: ochrana poskytovaná týmto ustanovením pôsobí preventívne proti vzniku akejkoľvek vážnej škody, ktorá hrozí, t. j. nielen proti vzniku škody na hmotnej veci, ale aj na zdraví a živote - zákaz zásahov, ktoré ešte len hrozia, musí však z nich hroziť vážna škoda. § 127 ods. 1: nie je možné sa domáhať, aby súd uložil žalovanému aktívne pozitívne konanie ( napr. odstrániť, premiestniť alebo upraviť určitým spôsobom predmet svojho vlastníctva). Je možné sa domáhať iba zdržania sa konania, ktorým žalovaný zasahuje do práv žalobcu. Ak sa v konaní po vykonanom dokazovaní zistí, že dochádza k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom súd žalobe vyhovie. § 127 ods. 1: použije sa negatórna žaloba. Petit musí byť formulovaný negatívne, tj. žalovaný je povinný sa zdržať určitého konania. Toto konanie musí byť presne špecifikované. § 417 ods. 2: žalobca je povinný v petite žaloby uviesť aké konkrétne opatrenia požaduje od žalovaného na odvrátenie hroziacej škody. Napríklad odkaz na vyhotovený znalecký posudok nebude postačovať (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. Záverom je potrebné upozorniť, že z judikatúry vyplýva, že je možné sa pri splnení zákonných podmienok domáhať súdnej ochrany podľa § 127 ods. 1 a súčasne podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. „Žaloba na vykonanie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie vážne hroziacej škody môže mať svoj právny dôvod iba v § 417 ods. 2 a ak sa osobe, ktorá je rušená v zmysle § 127 ods. 1 neposkytla náležitá právna ochrana tým, že sa vlastníkovi uložila povinnosť zdržať sa rušenia, možno uvažovať aj o objektívnej kumulácii a v procese možno aplikovať oba právne dôvody popri sebe (simultánne).” (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/327/2011 zo dňa 25. 03. 2013). Ako príklad možno uviesť rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/222/2012 zo dňa 20. Pri dávaní žaloby vyplývajúcej zo sousedského sporu je dôležité správne zhodnotenie okolností sporu a s tým súvisiaca argumentácia správnym ustanovením Občianskeho zákonníka a formulácia petitu žaloby.

Žalobca, ktorý sa domnieva, že jeho vlastnícke právo je neoprávnene zasahované, má možnosť podať na súde žalobu o zdržanie sa zásahov. Táto žaloba, známa aj ako negatórna žaloba (actio negatoria), smeruje k tomu, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa určitého konania, ktorým zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Dôležité je zdôrazniť, že prostredníctvom tejto žaloby sa nemožno domáhať aktívneho konania zo strany žalovaného, teda nemožno žiadať, aby žalovaný niečo vykonal, ale len aby sa niečoho zdržal.

Príklad negatórnej žaloby

Okresný súd Považská Bystrica

Štúrova 1/2

017 01 Považská Bystrica

Žalobca: Jozef Novák, Veselá 12, 020 01 Púchov

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Žalovaný: Peter Novák, Okružná 20, 020 01 Púchov

Vec: Žaloba o zdržanie sa neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva

I.

Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky, vedenom Okresným úradom Púchov, katastrálnym odborom, zapísanej na liste vlastníctva č. 1234, vydanom pre katastrálne územie Púchov, obec Púchov, okres Púchov, a to pozemku - parcela registra KN-C č. 123/20 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 524 m2. Žalobca je ďalej výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, rodinného domu so súpisným číslom 54, postavenom na pozemku uvedenom v bode 1. tohto článku, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. 4321, vydanom pre katastrálne územie Púchov, obec Púchov, okres Púchov, vedenom Okresným úradom Púchov, katastrálnym odborom.

Dôkazy:

1/ List vlastníctva č. 1234,

2/ List vlastníctva č. 4321.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

II.

Žalovaný opakovane zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu tým, že neoprávnene vniká na pozemok uvedený v bode 1 čl. I. a tiež necháva na pozemok vnikať chované zvieratá, a to aj napriek výzve žalobcu, aby sa takéhoto konania zdržal.

Dôkazy:

1/ Výzva žalovanému, aby sa zdržal zásahu do výkonu vlastníckeho práva.

III.

Navrhujem aby, súd vydal tento rozsudok:

Žalovaný je povinný zdržať sa neoprávneného zásahu do výkonu vlastníckeho práva žalobcu.

Formulácia petitu žaloby

Petit žaloby, teda návrh výroku rozsudku, musí byť formulovaný negatívne. To znamená, že musí obsahovať presné vymedzenie konania, ktorého sa má žalovaný zdržať. Nie je postačujúce všeobecné konštatovanie o zdržaní sa zásahov, ale je potrebné špecifikovať, aké konkrétne konanie žalovaný nesmie vykonávať.

Alternatívne možnosti ochrany vlastníckeho práva

Okrem žaloby o zdržanie sa zásahov existujú aj iné možnosti ochrany vlastníckeho práva. Ak hrozí vážna škoda, je možné domáhať sa na súde uloženia povinnosti žalovanému vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V niektorých prípadoch je možné využiť aj predbežné opatrenie, ktorým súd dočasne upraví pomery medzi účastníkmi konania alebo zakáže určité konanie.

Priestupky proti občianskemu spolunažívaniu

Neoprávnené zásahy do práv suseda sa môžu posudzovať aj podľa Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Priestupkom je podľa § 1 ods. Na rozdiel od posúdenia zásahov do vlastníckeho práva podľa OZ je potrebné na vyvodenie zodpovednosti zavinenie páchateľa priestupku. Podľa § 3 zákona o priestupkoch stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 11 ods. Sankciu je možné uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Pre porušovanie susedských vzťahov najčastejšie prichádzajú do úvahy priestupky podľa osobitnej časti zákona o priestupkoch a to konkrétne priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, verejnému poriadku a majetku. Zásahom do susedských práv môže byť in concreto podľa § 47 ods. písm. b) zákona o priestupkoch porušovanie nočného kľudu. Za porušenie nočného kľudu môže byť páchateľovi priestupku na mieste v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 33,- EUR. Ďalším zásahom do susedských práv môže byť priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zakotvený v ustanovení § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch podľa ktorého, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Je potrebné sa však zmieniť o tom, že za určitých okolností konkrétneho prípadu môže takýto zásah spĺňať skutkovú podstatu trestného činu. Ak susedské vzťahy sú dlhodobo rozvrátené a miera vyhrážania ujmou na zdraví, inou ťažkou ujmou a dokonca smrťou jedného zo susedov presiahne určitý závažný stupeň konania a vzbudí u druhej osboby dôvodnú obavu, môže byť naplnená skutková podstata trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Zákona 300/2005 Z.z. Sused, ktorý úmyselne spôsobí škodu na majetku druhého suseda alebo sa o takéto konanie pokúsi, dopúšťa sa priestupku proti majetku. Za takýto priestupok mu može byť uložená pokuta až do výšky 331, - EUR. Je potrebné však dodať, že musí ísť o úmyselné konanie zo strany páchateľa priestupku. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona o priestupkoch, náhradu škody môže poškodený uplatniť aj v samotnom konaní o priestupkoch.

Ochrana na obci

Podľa § 5 OZ Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Hoci ochrany tzv. susedských práv sa možno dovolať na súde, u väčšiny priamych i nepriamych imisií prichádza do úvahy postup podľa ustanovenia § 5 OZ. Tento postup je praktický naj…

Predbežné opatrenia

Podľa § 74 ods. Súdy môžu poskytnúť dočasnú a rýchlu ochranu porušenému alebo ohrozenému právu ešte pred začatím konania ako aj po začatí konania a to vo forme predbežných opatrení podľa § 74 a 102 OSP. Predbežné opatrenia sa vyznačujú svojou dočasnosťou a tým, že neprejudikujú čo je v konkrétnom prípade právo. Sú nariaďované v určitých zákonom stanovených lehotách. Možno ich nariadiť len z dvoch zákonných dôvodov a to vtedy, ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Pre susedské vzťahy sú predbežné opatrenia veľmi efektívnym dočasným právnym prostriedkom ochrany pred zásahom do práv vlastníka. V tomto prípade sa zrejme najčastejšie vyskytuje dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi, aj keď nemožno vylúčiť aj obavu ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Nariadením predbežného opatrenia v susedských vzťahoch bude najčastejšie uložená povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať ( § 76 ods. 1 písm.

Vecné bremená

Vlastníkovi veci povinnému z vecného bremena v rozsahu a obsahu vecného bremena vyplýva zákonná povinnosť niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. JUDr. Právny stav od: 1. 7. Dátum publikácie: 2. 3. Vlastníkovi veci povinnému z vecného bremena v rozsahu a obsahu vecného bremena vyplýva zákonná povinnosť niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Autor: JUDr. 40/1964 Zb.

tags: #žaloba #o #zdržanie #sa #zásahov #do