
Správna žaloba je právny prostriedok, ktorý umožňuje fyzickým a právnickým osobám domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, ak sa domnievajú, že boli porušené rozhodnutím orgánu verejnej správy. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na správnu žalobu proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva, vrátane vzoru žaloby, relevantných právnych predpisov a praktických rád pre úspešné vedenie daňových sporov.
Vzor správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy podľa tretej časti prvej hlavy Správneho súdneho poriadku.
Žalobca: BETA, s. r. o., so sídlom Pod Briežkami 10, 010 01 Žilina, IČO neuvedené, zastúpený JUDr. neuvedené.
Žalovaný: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica.
Žalobca podáva žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. 90909090/2019 zo dňa 10. 4. 2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 20. 4. 2019. Týmto rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 10203040/2018 zo dňa 19. 10. 2018.
Prečítajte si tiež: Ako úspešne napadnúť rozhodnutie o daniach
Žalobca tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté vyššie uvedeným rozhodnutím žalovaného, preto sa touto správnou žalobou domáha ochrany na správnom súde.
Konanie v správnom súdnictve po jeho obnove novelou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. Pri obnove správneho súdnictva bol založený stav, podľa ktorého súdy v konaní o súkromnoprávnych nárokoch (v konaniach vo veciach civilných) používajú rovnaký právny predpis ako v konaní o žalobách z verejného práva (v konaniach o preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy). O zdokonalení správneho súdnictva sa uvažuje už od roku 2000, kedy v Informácii o návrhu riešenia problematiky správneho súdnictva prejednanej vládou Slovenskej republiky dňa 23.8.2000 a v jej uznesení č. 675, bola konštatovaná neúplnosť foriem súdnej ochrany. V súvislosti s reformou verejnej správy vláda Slovenskej republiky uložila uznesením zo dňa 14. mája 2003 č. 370 ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky predložiť koncepciu správneho súdnictva vo vzťahu k samospráve, ktorá bola vypracovaná v roku 2005. Zároveň na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky zo dňa 19. mája 2004 č. 461 k návrhu opatrení na zdokonalenie správneho súdnictva, z ktorého vyplynula úloha predložiť vláde Slovenskej republiky návrh zásad samostatného procesného predpisu pre správne súdnictvo, bol v máji 2005 vypracovaný návrh Legislatívneho zámeru zákona o konaní v správnom súdnictve.
V rámci rekodifikácie civilného práva procesného bola preto hneď na počiatku takmer jednomyseľne prijatá myšlienka odčleniť správne súdnictvo zo všeobecného kódexu o civilnom práve procesnom do samostatného kódexu - Správneho súdneho poriadku. Odčlenenie procesnej úpravy správneho súdnictva sa ukázalo ako nevyhnutný krok, po ktorom už dlhé roky volajú odborníci z radov súdnictva a prokuratúry, ako aj orgánov verejnej správy a vysokoškolských pedagógov. V rámci rekodifikácie procesného práva v oblasti správneho súdnictva sa vychádza z tzv. minimalistického variantu - zatiaľ bez kreovania Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
Originalita a špecifickosť správneho súdnictva spočíva v tom, že správny súd vo všetkých prípadoch prejednáva vec, ktorou sa už zaoberal, resp. mal sa zaoberať orgán verejnej správy s výsledkom vydania správneho aktu, resp. pri nečinnosti preskúmavaním dôvodu nekonania správneho orgánu. To znamená, že prieskumná činnosť správneho súdu je závislá od konania, resp. nekonania orgánu verejnej správy, nakoľko správny súd preskúmava v správnom konaní (má sa na mysli správne konanie vo všeobecnosti zahŕňajúce aj ostatné druhy konania, ako napr. daňové, priestupkové) zákonnosť vydaného rozhodnutia a postupu konajúceho orgánu verejnej správy alebo skúma dôvody jeho nečinnosti, resp.
Cieľom novej právnej úpravy konania v správnom súdnictve je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia čo najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia. Pre plnohodnotné dosiahnutie cieľov rekodifikácie bude potrebné posilniť sudcovský stav pre správne súdnictvo.
Prečítajte si tiež: Súdne konanie a správna žaloba
V súlade s legislatívnym zámerom, najmä pre prehľadnosť a zjednodušenie právnej úpravy, predkladateľ nepočíta s úpravou opravných prostriedkov proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy (súčasná tretia hlava piatej časti OSP) ako pozostatku právnej úpravy pred rokom 1991. Postupným vývojom konania v správnom súdnictve a jeho právnej úpravy sa tretia hlava piatej časti OSP stala neorganickým prvkom, ktorý ešte stále vyvoláva dojem, že súdne konanie v správnom súdnictve je „pokračovaním“ správneho konania, čo vyvoláva predstavu, ako by konanie o opravnom prostriedku podľa piatej časti OSP bolo niečím „navyše“, čo oproti konaniu o žalobách dáva účastníkovi správneho konania viac práv alebo ako by ich práva boli chránené vo väčšej miere. Preskúmavanie neprávoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa tretej hlavy piatej časti OSP je dnes už považované za narušenie princípu subsidiarity správneho súdnictva, ktorý v zásade vyžaduje vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní pred príslušnými orgánmi verejnej správy. V rámci Správneho súdneho poriadku budú preto tieto veci podriadené súdnemu prieskumu na základe správnej žaloby až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Odlišnosti konaní v niektorých veciach (napr.
Za nevhodné a neúnosné treba považovať i doterajšie rozhodovanie najvyššieho súdu ako súdu prvej a jedinej inštancie. Najvyšší súd, ako najvyšší súdny orgán, by mal aj v správnom súdnictve rozhodovať zásadne len v poslednej inštancii o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Nemôže byť negovaná ani jeho úloha prieskumná a úloha zjednocovania výkladu a používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Nová právna úprava preto počíta s rozhodovaním najvyššieho súdu ako súdu prvej inštancie iba výnimočne v osobitných konaniach (napr.
Z hľadiska zjednocovania judikatúry správnych súdov a napĺňania princípu právnej istoty (čl. 1 ods. V súvislosti so zabezpečením rovnomerného zaťaženia sudcov správnych kolégií krajských súdov sa navrhuje zmena určenia miestnej príslušnosti. Navrhovaná zmena predpokladá, že miestne príslušným bude krajský súd, v ktorého obvode má sídlo prvostupňový orgán verejnej správy. V rámci tzv. kauzálnej príslušnosti sa zachová vnútorná špecializácia na správnych kolégiách krajských súdov (napr.
Nová právna úprava zavádza aj osobitnú úpravu niektorých typov konaní v správnom súdnictve, ktorú si vyžiadala súdna prax či zrušenie doterajšej tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Ide o konania v správnom trestaní, vo veciach sociálnych, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, vo veciach zániku mandátu poslanca zastupiteľstva, vo veciach zániku funkcie starostu, primátora a predsedu samosprávneho kraja a hlavného kontrolóra, konanie o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany, osobitné konanie vo veciach iných politických práv, ako aj konanie o kompetenčnej žalobe vychádzajúce z čl.
Mení sa aj systém opravných prostriedkov v správnom súdnictve, ktorý je mimoriadne dôležitým právnym inštitútom pre zabezpečenie spravodlivosti rozhodovania. Najzásadnejšou navrhovanou zmenou bude zavedenie kasačnej sťažnosti, ktorá nahradí inštitút odvolania, nakoľko apelačný systém sa pre správne súdnictvo ukázal ako nevhodný a v praxi najvyššieho súdu sa neosvedčil, keďže i v rámci opravného konania správny súd rieši zásadne otázky právne a nie skutkové. Kasačná sťažnosť bude mať povahu mimoriadneho opravného prostriedku na najvyšší súd ako správny súd a bude prípustná len z dôvodov uvedených v zákone. Prístup na najvyšší súd, ako najvyššiu súdnu inštanciu, zostane účastníkom zachovaný.
Prečítajte si tiež: Postup pri podávaní žaloby
Navrhované zákonné opatrenia predstavujú základné a nevyhnutné kroky k efektívnejšiemu, rýchlejšiemu a kvalitnejšiemu dosiahnutiu rozhodnutia súdov v správnom súdnictve. Základným cieľom predkladanej rekodifikácie je zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie súdneho procesu v správnom súdnictve, čím sa zabezpečí účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, ako aj ochrana zákonnosti a verejného záujmu. Pri rekodifikačných prácach boli využité aj viaceré úpravy z ostatných noviel Občianskeho súdneho poriadku, ako aj predchádzajúca právna úprava, ktorá sa osvedčila.
Na rekodifikácii pracovala Rekodifikačná komisia pre Občiansky súdny poriadok kreovaná ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky v júli 2012. Členovia Rekodifikačnej komisie boli účelne vybraní tak, aby sa vytvorila rôznorodá skupina, v ktorej pôsobia odborníci z radov sudcov, prokurátorov, advokátov, exekútorov, notárov, expertov na právnu históriu či európske právo. Zastúpenie majú právni teoretici aj praktizujúci odborníci. Členmi Rekodifikačnej komisie sú aj českí odborníci na civilné právo procesné. Okrem stálych členov však Rekodifikačná komisia využila pri svojich prácach i názory a podnety ďalších expertov, ktorí pôsobia ako ad hoc členovia, či ako stáli členovia pracovných skupín pre jednotlivé oblasti civilného procesu. Na tvorbe Správneho súdneho poriadku sa konkrétne podieľala aj osobitná subkomisia kreovaná predsedom Rekodifikačnej komisie, zložená zo zástupcov súdov, prokuratúry, akademickej obce, ústredných orgánov štátnej správy a zástupcu odborov.
Prvá časť navrhovaného zákona obsahuje všeobecné ustanovenia o konaní v správnom súdnictve. Predkladaný vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovaním rozsudkov a iných oznámení na webovej stránke súdu sa zavádzajú nové elektronické služby. Rovnako má vládny návrh zákona pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy, a to najmä s ohľadom na zvýšenú vymožiteľnosť práva, ktorá sa aplikáciou zákona dosiahne.
Vymedzuje sa predmet zákonnej úpravy. Zavádza sa pomenovanie „správny súd“. Toto má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. V prvom odseku je vymedzená všeobecná definícia správneho súdnictva ako oblasti súdnictva poskytujúceho ochranu fyzickým osobám a právnickým osobám v konaniach začatých na základe ich žalôb a zároveň ako oblasti, v ktorej správne súdy rozhodujú v určených veciach, napr.
Druhý odsek je odzrkadlením čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústava“) ohľadom práva na súdnu ochranu poskytovanú správnymi súdmi. Vymedzuje sa administratívne konanie, ktorým sa rozumie postup orgánu verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní nielen individuálnych, ale i normatívnych správnych aktov. Pod individuálnymi správnymi aktmi treba rozumieť správne akty, ktoré majú individuálne určeného adresáta (napr. rozhodnutia, opatrenia a iné zásahy orgánov verejnej správy). Normatívnymi správnymi aktmi sú správne akty, ktoré nemajú konkrétneho adresáta a smerujú k vopred neurčenému okruhu osôb.
Definuje sa rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým sa rozumie správny akt formálne označený ako rozhodnutie alebo za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu, napr. stavebné povolenie alebo fiktívne rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácie, ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Pod opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie a nepovažovaný za rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté. V praxi sú takýmito opatreniami najmä záznam a poznámka v katastri nehnuteľností [§ 5 ods. 2 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)], písomné oznámenie stavebného úradu, že nemá námietky voči uskutočneniu stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác [§ 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)], registrácia alebo zmena v registri pozemkových spoločenstiev podľa § 26 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, evidencia zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 12 ods. 3, § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.
Vymedzuje sa iný zásah orgánu verejnej správy. Oproti doterajšej právnej úprave sa v pomenovaní upustilo od prívlastku „nezákonný“, ktorý evokoval protiprávnosť každého žalovaného zásahu. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitných predpisov, ak ním sú alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb a právnických osôb.
Vymedzujú sa orgány verejnej správy. Pod orgány štátnej správy sa zaraďujú orgány štátnej správy na ústrednej, resp. celoštátnej úrovni i orgány miestnej štátnej správy, či už všeobecnej alebo špecializovanej. Orgánmi územnej samosprávy sú obce, mestá, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje. Orgánmi záujmovej samosprávy sú orgány, ktorým osobitný zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, najmä svojich členov. Príkladom orgánov záujmovej samosprávy sú najmä stavovské profesijné organizácie (komory). Medzi orgány verejnej správy ďalej patria aj právnické osoby, fyzické osoby, štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ak im bolo osobitným predpisom zverené oprávnenie rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb (napr.
V odseku 2 je vymedzený princíp ochrany práv. Pokiaľ je totiž rozhodovanie orgánov verejnej správy spojené s vrchnostenským charakterom, musí v právnom štáte existovať orgán nezávislý od orgánu verejnej správy, ktorý je oprávnený poskytnúť ochranu tým účastníkom administratívneho konania, ktorých verejné subjektívne práva boli v tomto konaní poškodené alebo dotknuté.
Princíp ústnosti, princíp priamosti a voľného hodnotenia dôkazov sú vyjadrené v odseku 6. Princíp ústnosti znamená zabezpečenie práva na vypočutie pred správnym súdom. Princíp priamosti má pomáhať správnemu súdu pri zisťovaní skutkového stavu, najmä pri peňažnej a sankčnej moderácii a plnej jurisdikcii, avšak neuplatňuje sa bezvýhradne a môže byť obmedzený uplatnením princípu hospodárnosti.
Žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 90909090/2019 zo dňa 10. 4. 2019 doručené dňa 20. 4. 2019 a žalobca v zákonnej lehote dvoch mesiacov podáva túto správnu žalobu (§ 181 ods. 1 SSP).
Podľa § 10 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, žalobca uhradil súdny poplatok vo výške 70 eur (položka 10 zákona).
Podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („SSP“) je vecne príslušný krajský súd. Podľa § 13 ods. 1 SSP je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Vzhľadom na to, že v prvom stupni rozhodoval Daňový úrad Žilina, je miestne príslušný Krajský súd v Žiline.
Žalobné body sú z dôvodu prehľadnosti priebežne číslované.
Žalobca tvrdí, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“), konkrétne § 8 ods. 1 písm. l), § 17 ods. 31 a § 43 ods. 3 písm. o) v nadväznosti na § 2 písm. y) a z). Žalobca je presvedčený, že znenie § 43 ods. 3 písm. o) ZDP je jednoznačné a zrozumiteľné a nevzťahuje sa na bežný obchodný styk, ale len na plnenia poskytnuté za klinické skúšanie.
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že odvolávka „37ab“ v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP odkazuje na zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach (ďalej len „ZoL“), a to len v súvislosti s klinickým skúšaním. Žalobca zdôrazňuje, že umiestnenie odkazu „37ab“ za bodkou oddeľujúcou celú významovú časť vety znamená, že sa vzťahuje len na pojem „klinické skúšanie“, a nie na celú vetu.
Žalobca namieta, že žalovaný nesprávne vykladá ustanovenia ZDP a ZoL, čím sa dopúšťa zásadného výkladového pochybenia. Žalobca je presvedčený, že žalovaný nerešpektuje logický, jazykový a systematický význam právnych textov.
Žalobca tvrdí, že žalovaný porušil zásadu právnej istoty, keď v daňovom spore začal uplatňovať iný názor, ako zastával predtým. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že správca dane pôvodne akceptoval platby za tovar v plnej 100% výške, t. j. bez zrážky.
Žalobca namieta, že metodické usmernenie/pokyn Finančného riaditeľstva SR nie je právne záväzný a nemôže mať rovnakú právnu silu a záväznosť ako interná smernica žalobcu.
Žalobca tvrdí, že žalovaný nesprávne zistil skutkový stav veci, keď nebral do úvahy skutočnosť, že plnenia poskytnuté žalobcom neboli poskytnuté za klinické skúšanie, ale v rámci bežného obchodného styku. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že bežný obchodný styk (napr. predaj a kúpa liekov) sa nikdy nepovažoval za plnenie podliehajúce zrážkovej dani.
Žalobca navrhuje vykonať tieto dôkazy:
Podľa § 182 ods. 1 SSP žalobca žiada správny súd o nariadenie pojednávania.
Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby správny súd po vykonanom dokazovaní vydal tento
Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 90909090/2019 zo dňa 10. 4. 2019 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovanému sa ukladá povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
Pri riešení daňových sporov je dôležité prioritne sledovať tieto atribúty:
Najlepším východiskom daňovej obrany je priebežná daňová prevencia, ktorú odporúčame nepodceňovať. Napríklad pri daňových výdavkoch využívať daňový rozlišovací test (analýza pre a proti), čo zo zaplatených nákladov a zaúčtovaných položiek do daňového účtovníctva zahrnúť a čo nie. Jadrom daňovej obhajoby sú odborné znalosti a rutinné skúsenosti.
Ak cítite nesystémové prvky a neštandardný prístup v konaní daňového úradu alebo jednoducho nesúhlasíte s výrokom záverov daňovej kontroly, je múdre brániť sa. Najmä ak ide o polemické konanie, kde daňový úrad zjavne koná nie na základe objektívne a dôsledne preukázanej reality, ale len na základe subjektívnej domnienky.
Dôležitá je objektivizácia v postoji a prístupe k rodiacim sa daňovým nedorozumeniam prerastajúcim do daňových sporov. To znamená produktívna je predovšetkým snaha viesť koordinačný, nie konfrontačný dialóg.
Dôležité je zvážiť a rozhodnúť sa, či chcete robiť daňovú obranu sám vo vlastnej réžii alebo či si za to najmete a zaplatíte kvalifikovaného daňového poradcu. Z hľadiska rizika naša rada znie: najať si aspoň dočasne daňového poradcu.
K daňovej obrane i obhajobe v sporných daňových záležitostiach v konaní daňového subjektu (podnikateľa) voči daňovému úradu (správcovi dane) je vhodné využívať najmä dve právne normy: ústavu (zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) a zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.
Základom právneho systému aj v rámci daňového práva na Slovensku je Ústava SR. Čl. 2 - Štátne orgány (t. j. vrátane daňových úradov!!!) môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (t. j. subjektívne výklady a dohady a interpretačné konštrukcie niektorých daňových úradníkov nad rámec práva nie sú prípustné). Čl. 7 ods. 2 - Štát môže konať iba v medziach zákona. Čl. 12 - Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Čl. 13 - Nikomu nemožno spôsobovať ujmu na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. Čl. 19 - Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Čl. 20 - Každý má právo vlastniť majetok. Čl. 24 - Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje. Čl. 26 - Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (použiť, ak daňový úrad nechce dať daňovému subjektu základné informácie k plateniu daní!). Čl. 30 - Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo (t. j. Čl. 59 - hovorí o tom, že v SR sa platia dane a poplatky.
tags: #žaloba #proti #rozhodnutiu #finančného #riaditeľstva #vzor