Správna žaloba proti rozhodnutiu finančného riaditeľstva: Zmeškanie lehoty a súdne konanie

Daňová kontrola môže byť pre podnikateľov a fyzické osoby stresujúcim obdobím, najmä ak nesúhlasia s vydaným rozhodnutím. Preto je dôležité poznať správne právne kroky, ktoré umožnia efektívne riešiť situáciu, chrániť svoje práva a minimalizovať riziko ďalších problémov. Ak nesúhlasíte s rozhodnutím odvolacieho orgánu, ďalšou možnosťou ako sa brániť, je podanie správnej žaloby.

Právny rámec správneho súdnictva

Konanie v správnom súdnictve bolo obnovené novelou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. Pri obnove správneho súdnictva bol založený stav, podľa ktorého súdy v konaní o súkromnoprávnych nárokoch (v konaniach vo veciach civilných) používajú rovnaký právny predpis ako v konaní o žalobách z verejného práva (v konaniach o preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy). Odčlenenie procesnej úpravy správneho súdnictva sa ukázalo ako nevyhnutný krok, po ktorom už dlhé roky volajú odborníci z radov súdnictva a prokuratúry, ako aj orgánov verejnej správy a vysokoškolských pedagógov.

V rámci rekodifikácie civilného práva procesného bola preto hneď na počiatku takmer jednomyseľne prijatá myšlienka odčleniť správne súdnictvo zo všeobecného kódexu o civilnom práve procesnom do samostatného kódexu - Správneho súdneho poriadku. Cieľom novej právnej úpravy konania v správnom súdnictve je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia čo najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia.

Správny súd a jeho úloha

Správny súd vo všetkých prípadoch prejednáva vec, ktorou sa už zaoberal, resp. mal sa zaoberať orgán verejnej správy s výsledkom vydania správneho aktu, resp. pri nečinnosti preskúmavaním dôvodu nekonania správneho orgánu. To znamená, že prieskumná činnosť správneho súdu je závislá od konania, resp. nekonania orgánu verejnej správy, nakoľko správny súd preskúmava v správnom konaní zákonnosť vydaného rozhodnutia a postupu konajúceho orgánu verejnej správy alebo skúma dôvody jeho nečinnosti.

Správne súdnictvo je oblasť súdnictva poskytujúca ochranu fyzickým osobám a právnickým osobám v konaniach začatých na základe ich žalôb a zároveň ako oblasti, v ktorej správne súdy rozhodujú v určených veciach. Každý má právo na súdnu ochranu poskytovanú správnymi súdmi.

Prečítajte si tiež: Tipy pre majiteľov mačiek

Základné pojmy

• Administratívne konanie: Postup orgánu verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní nielen individuálnych, ale i normatívnych správnych aktov.
• Rozhodnutie orgánu verejnej správy: Správny akt formálne označený ako rozhodnutie alebo za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu, ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy.
• Opatrenie orgánu verejnej správy: Správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie a nepovažovaný za rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté.
• Iný zásah orgánu verejnej správy: Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.
• Orgány verejnej správy: Orgány štátnej správy na ústrednej, resp. celoštátnej úrovni i orgány miestnej štátnej správy, či už všeobecnej alebo špecializovanej. Ďalej orgány územnej samosprávy (obce, mestá, mestské časti v Bratislave a Košiciach, samosprávne kraje) a orgány záujmovej samosprávy (stavovské profesijné organizácie).

Princípy konania v správnom súdnictve

Rozhodovanie orgánov verejnej správy je spojené s vrchnostenským charakterom, preto musí v právnom štáte existovať orgán nezávislý od orgánu verejnej správy, ktorý je oprávnený poskytnúť ochranu tým účastníkom administratívneho konania, ktorých verejné subjektívne práva boli v tomto konaní poškodené alebo dotknuté.

Konanie v správnom súdnictve sa riadi princípmi ústnosti, priamosti a voľného hodnotenia dôkazov. Princíp ústnosti znamená zabezpečenie práva na vypočutie pred správnym súdom. Princíp priamosti má pomáhať správnemu súdu pri zisťovaní skutkového stavu, najmä pri peňažnej a sankčnej moderácii a plnej jurisdikcii, avšak neuplatňuje sa bezvýhradne a môže byť obmedzený uplatnením princípu hospodárnosti.

Zmeny v systéme opravných prostriedkov

Najzásadnejšou navrhovanou zmenou je zavedenie kasačnej sťažnosti, ktorá nahradí inštitút odvolania, nakoľko apelačný systém sa pre správne súdnictvo ukázal ako nevhodný a v praxi najvyššieho súdu sa neosvedčil, keďže i v rámci opravného konania správny súd rieši zásadne otázky právne a nie skutkové. Kasačná sťažnosť bude mať povahu mimoriadneho opravného prostriedku na najvyšší súd ako správny súd a bude prípustná len z dôvodov uvedených v zákone. Prístup na najvyšší súd, ako najvyššiu súdnu inštanciu, zostane účastníkom zachovaný.

Podanie žaloby proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR

Ak daňový subjekt nesúhlasí s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR, má možnosť podať žalobu na súd.

Podmienky podania žaloby

• Právoplatnosť rozhodnutia: Podmienkou podania daňovej žaloby je právoplatnosť rozhodnutia.
• Odvolanie: Daňový subjekt musel podať proti prvostupňovému rozhodnutiu daňového úradu v 30-dňovej lehote odvolanie.
• Lehota: Na podanie daňovej žaloby existuje 2-mesačná prekluzívna lehota. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
• Súdny poplatok: Za podanie daňovej žaloby sa platí súdny poplatok v paušálnej výške 70 EUR, ak nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa samotný žalobca - fyzická osoba alebo spoločník/konateľ právnickej osoby.
• Právne zastúpenie: Ak sa ani na výzvu súdu nedá zastúpiť advokátom, súd konanie zastaví.

Žaloba a jej náležitosti

Prvým krokom je dôkladné preštudovanie dôvodov rozhodnutia. Následne je možné podať správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku na príslušný správny súd v lehote dvoch mesiacov od oznámenia, resp. doručenia rozhodnutia o odvolaní alebo od doručenia pôvodného rozhodnutia, ak odvolanie nebolo podané.

Prečítajte si tiež: Vaginálna hygiena a pohoda

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia, nie jeho obsah. Ak správny súd zrušuje rozhodnutie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému.

Odkladný účinok a žiadosť o odloženie vykonateľnosti

Podanie žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť daňového rozhodnutia. Žalobca môže súd o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia požiadať.

Alternatívy rozhodnutia súdu

Súd má tri alternatívy rozhodnutia:

1. Zamietnutie žaloby: Daňový subjekt spor s daniarmi prehrá.
2. Zastavenie konania: Do úvahy prichádza vtedy, ak žalobca zmešká 2-mesačnú lehotu na podanie žaloby alebo ak sa ani na výzvu súdu nedá zastúpiť advokátom.
3. Zrušenie rozhodnutia: Súd zruší rozhodnutie a vráti vec na ďalšie konanie.

Kasačná sťažnosť

Súdne konanie je v daňových kauzách dvojinštančné a účastník konania, ktorý súdny spor prehral, môže napadnúť prvostupňový rozsudok tzv. kasačnou sťažnosťou na Najvyššom súde SR. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30-dňová, pričom za podanie kasačnej sťažnosti sa platí súdny poplatok vo výške 140 EUR.

Vylúčené rozhodnutia

Zo súdneho preskúmania sú vylúčené rozhodnutia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy.

Prečítajte si tiež: Ferocactus: Praktické tipy

Praktické aspekty podania žaloby

Podanie daňovej žaloby má aj jeden ďalší pozitívny efekt: ak podnikateľ podá žalobu, daniari zvyčajne čakajú na výsledok súdneho sporu a nezačínajú ďalšie daňové kontroly.

Problémy v praxi

Najväčším problémom praxe je, že súd nemá kompetenciu definitívne skončiť daňové konanie. V prípade úspechu daňového subjektu súd zruší rozhodnutie a vráti vec na ďalšie konanie. Často nevysloví jednoznačný právny názor a daňová kauza sa niekedy „otočí“ medzi finančnou správou a súdmi niekoľkokrát.

Ďalšie možnosti obrany

Okrem odvolania a správnej žaloby má daňový subjekt aj ďalšie možnosti, ako sa brániť voči negatívnemu rozhodnutiu finančnej správy a to podaním podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 77 zákona č. 563/2009 Z. z.

Dôležitosť dodržania lehoty a právneho zastúpenia

Zmeškanie lehoty na podanie žaloby je fatálne, pretože ho nemožno odpustiť. Preto je nevyhnutné dodržať 2-mesačnú lehotu. V niektorých prípadoch je povinné právne zastúpenie advokátom. Ak sa žalobca ani na výzvu súdu nedá zastúpiť advokátom, súd konanie zastaví.

tags: #správna #žaloba #proti #rozhodnutiu #finančného #riaditeľstva