
Ručenie predstavuje dôležitý zabezpečovací inštitút, ktorý sa využíva na posilnenie pozície veriteľa v prípade, ak dlžník nie je schopný alebo ochotný splniť svoj záväzok. V tomto článku sa zameriame na žalobu voči dlžníkovi a ručiteľovi, pričom si priblížime právny rámec, podmienky a praktické aspekty tohto procesu.
Ručenie je zabezpečovací prostriedok, ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ sa veriteľovi zaviaže, že mu uhradí určitý záväzok, napríklad vráti poskytnutú pôžičku, pokiaľ tento záväzok nebude riadne splnený dlžníkom. Ide o záväzok ručiteľa voči veriteľovi, že uspokojí pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník.
Právna úprava ručenia je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 546 a nasl.) a v Obchodnom zákonníku (§ 303 a nasl.). Obchodný zákonník obsahuje osobitnú komplexnú úpravu ručenia ako zabezpečovacieho inštitútu v obchodnoprávnych vzťahoch, preto sa právna úprava Občianskeho zákonníka pre obchodné záväzkové vzťahy nepoužije.
Podľa ustanovenia § 546 Občianskeho zákonníka berie na seba ručiteľ voči veriteľovi povinnosť, že uspokojí pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Pritom nezáleží na tom, prečo dlžník nemôže či nechce plniť, nakoľko podmienkou povinnosti ručiteľa splniť dlh je len to, že ho dlžník nesplnil, napriek tomu, že bol na to veriteľom písomne vyzvaný (§ 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Obchodný zákonník obsahuje osobitnú komplexnú úpravu ručenia ako zabezpečovacieho inštitútu v obchodnoprávnych vzťahoch, preto sa právna úprava Občianskeho zákonníka pre obchodné záväzkové vzťahy nepoužije.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca žalobou o splnenie dlhu
Ručiteľské vyhlásenie musí spĺňať určité podmienky, aby bolo platné:
Ak záväzok voči veriteľovi nesplnil ani dlžník, ani ručiteľ, nasledujú žaloby proti obom. Veriteľ má právo požadovať splnenie na ručiteľovi, ak dlžník v primeranej lehote dlh nesplnil, hoci ho k tomu veriteľ v písomnej forme vyzval. Výzvy nie je potrebné, ak ju nemôže veriteľ uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník dlh nesplní.
(§ 657 a § 548 ods. 1 obč. zákonníka, § 303 a nasl. ObchZ)
Žalobca: [ ], r. č. [ ]
Žalovaný: 1. [ ], r. č. [ ], 2. [ ], r. č. [ ]
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Žalovaný [ ] vzal na seba písomným vyhlásením z rovnakého dňa povinnosť, že mi uvedenú sumu zaplatí, ak tak neurobí 1. [ ] mi čiastku [ ], - € nezaplatil, hoci som ho k tomu vyzval doporučeným listom z [ ]. Uvedenú čiastku mi doteraz nezaplatil ani 2. žalovaný, hoci som ho o to požiadal doporučeným listom z [ ] s tým, že 1. doporučené listy z [ ].
… ……………..
Úroky z omeškania upravuje nariadenie vlády č. 142/1994 Zb.
V súvislosti s ručením a manželstvom vznikajú otázniky hlavne pri problematike prevzatia ručiteľského záväzku jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela. Podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jedinému manželovi a veriteľ v prípade, že dlžník pohľadávku neuspokojil, hoci bol na to vyzvaný, môže sa domáhať jej splnenia na ručiteľovi. Nemôže sa však domáhať splnenia voči ručiteľovej manželke, a to ani v tom prípade, keby táto bola dala na prevzatie ručiteľského záväzku súhlas.
Ručenie zaniká:
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Veriteľ môže odporovať aj právnym úkonom ručiteľa, teda domáhať sa, aby súd určil, že právne úkony ručiteľa, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči veriteľovi právne neúčinné!
Na záväzok ručiteľa voči veriteľovi nemá v zásade žiadny vplyv smrť dlžníka. Uvedený záver je v judikatúre súdov nemenný a bol vyslovený už v rozhodnutí R 62/1973.
Častou je však argumentácia ručiteľov ako procesná obrana v rámci súdnych konaní iniciovaných veriteľom proti ručiteľovi, v tom smere, že pokiaľ dediči dlžníka zodpovedajú za jeho dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, možno z toho vyvodiť aj obmedzenú zodpovednosť ručiteľa za dlh zomretého dlžníka do výšky úmernej zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa, ale tiež aj argumentácia ručiteľov, že pokiaľ dlžník zomrel a dedič nezodpovedá za dlhy poručiteľa pre jeho nemajetnosť, dochádza k zániku dlhu a zániku ručiteľského záväzku. Ručitelia sa tiež v prípade smrti dlžníka zvyknú brániť splneniu svojej povinnosti s argumentom o nemožnosti následného vymoženia náhrady za plnenie, ktoré by veriteľovi poskytli, od dedičov dlžníka.
Súdna prax sa zaoberala rôznymi aspektmi ručenia, pričom ustálila určité zásady: