Žalobca, Odporca a Správne Konanie Pred Súdom v Slovenskom Právnom Systéme

Občiansky súdny poriadok (OSP), ktorý bol viac ako 50 rokov základným procesným kódexom v občianskom súdnom konaní, stratil účinnosť 30. júna 2016. Od 1. júla 2016 sa procesné pravidlá rozčlenili do troch osobitných procesných kódexov: zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na procesné zmeny a inštitúty, ktoré boli zavedené týmito novými kódexmi, s dôrazom na úlohu žalobcu a odporcu v správnom konaní pred súdom.

Zmeny v Terminológii a Príslušnosti Súdov

V Civilnom sporovom poriadku sa mení spôsob označovania procesných strán. Občiansky súdny poriadok poznal označenie „Účastník konania“, resp. „navrhovateľ“ a „odporca“. CSP používa namiesto pojmu účastníci pojem „Strany“, ktoré následne člení na žalobcu a žalovaného.Zaniká označenie „súd prvého stupňa“, ktoré sa používalo v OSP a zavádza sa „súd prvej inštancie“. Vecne príslušným súdom je okresný súd, ak zákon neustanoví inak, pričom všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má táto osoba trvalý pobyt a miestne príslušným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má sídlo.

Ak nie je ustanovené inak, je miestne príslušným súdom súd, v ktorého obvode má žalovaný nahlásený trvalý pobyt, resp. kde má sídlo, inak povedané všeobecný súd žalovaného. V OSP bola miestna príslušnosť určená tak, že všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje. Bydlisko však nie je trvalý pobyt. Bydlisko je pojmom širším, ako je pojem trvalý pobyt. Môže však nastať situácia, že trvalý pobyt nemá osoba nahlásený. V takom prípade sa postupuje tak, že príslušným súdom je ten súd, v ktorého obvode mala fyzická osoba trvalý pobyt naposledy, resp. právnická osoba naposledy svoje sídlo. Ak by nebolo možné určiť miestnu príslušnosť súdu ani týmto spôsobom, potom je miestne príslušným súdom ten súd, v ktorého obvode má právnická osoba alebo fyzická osoba majetok.

Zásadnou zmenou týkajúcou sa miestnej príslušnosti je aj to, že CSP už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. CSP už hovorí len o fyzickej osobe. Za použitia doslovného výkladu zákona je možné dospieť k záveru, že v prípade určovania miestnej príslušnosti fyzickej osoby podnikateľa, napr. živnostníka, sa táto nebude určovať podľa miestna podnikania, ako tomu bolo doteraz v OSP, ale podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby podnikateľa. Snahou autorov zákona bolo viesť ľudí k tomu, aby si dôsledne nahlasovali svoj trvalý pobyt, avšak takáto právna úprava miestnej príslušnosti by mohla v praxi spôsobiť problémy. Dôvodom je, že napr. vo verejnej časti Živnostenského registra nie je uvedený trvalý pobyt živnostníka. Takáto právna úprava nasvedčuje tomu, že veritelia (žalobcovia) si budú musieť prostredníctvom registra obyvateľov zrejme zisťovať trvalý pobyt žalovaného. Do úvahy ešte prichádza vyžiadať si od živnostníka adresu trvalého pobytu už pri vzniku právneho vzťahu.

Pre porovnanie uvádzame znenie už neúčinného ustanovenia OSP: Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Tak, ako tomu bolo aj v Občianskom súdom poriadku, aj v CSP je určená aj alternatívna a výlučná miestna príslušnosť súdu. Mimosporové konania, ako sú rozvod, neplatnosť manželstva, veci týkajúce sa starostlivosti o maloletých CSP vylúčil úplne a sú upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. Ani na konania týkajúce sa burzy, či zmenky sa už nevzťahuje alternatívna príslušnosť tak, ako tomu bolo v OSP. Na tieto konania sa teraz uplatňujú ustanovenia o kauzálnej príslušnosti súdov. V špeciálnych druhoch konaní, uvedených v § 22 až 33 CSP, akými sú napríklad konania o zmenke a šekoch, burzové spory, pracovnoprávne spory, konania o konkurze a reštrukturalizácii a pod., je príslušnosť upravená odlišne. Ide o tzv. kauzálnu príslušnosť, teda príslušnosť podľa typu sporu (podľa kauzy). V týchto prípadoch sú na konanie príslušné konkrétne súdy, stanovené zákonom.

Prečítajte si tiež: Podmienky náhrady trov konania

Predbežné Prejednanie Sporu

CSP zavádza novinku v občianskom súdnom konaní - predbežné prejednanie sporu, upravené v § 168 až 172 CSP. Ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o pojednávaní a mohlo by teda teoreticky dôjsť aj k dokazovaniu. Cieľom tohto inštitútu je zefektívniť a zrýchliť súdne konanie. Na predbežné prejednanie sporu sudca predvolá sporové strany, ich zástupcov, prípadne iné osoby, ktoré môžu prispieť k splneniu účelu predbežného prejednania.

Jedným zo základných princípov súdneho konania je podľa čl. 7 ods. 2 CSP viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Aj v tomto prípade je úlohou súdu dosiahnuť zmier strán, nakoľko ide o rýchlejší a lacnejší spôsob. Na samotnom predbežnom prejednaní súd zisťuje, či sú splnené procesné podmienky konania, vyjasňuje si predmet sporu, pričom uvedie, ktoré dôkazy sú podľa neho nesporné, ktoré dôkazy vykoná a naopak, ktoré dôkazy sú neprípustné. Ak však strany nie sú ochotné vyriešiť spor zmierom, či mediáciou ani po ingerencii súdu, potom bude nasledovať klasické pojednávanie. Predtým však uloží stranám, aby splnili procesné povinnosti, ktoré sú potrebné na riadny priebeh pojednávania. Súd zároveň uvedie svoj predbežný právny názor, teda ako sa mu vec z doterajšieho zisťovania javí a ako ju zrejme rozhodne. Takýto postup má podľa autorov zákona zabrániť prekvapivým rozhodnutiam v sporoch.

Rozsudok pre Zmeškanie

S predbežným prejednaním sporu a rovnako aj s pojednávaním vecne súvisí aj ďalšie nóvum v civilnom konaní. Podľa § 172 ods. 1 CSP, ak sa žalobca bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu, hoci bol riadne a včas predvolaný a bol dodržaný postup podľa § 167, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie; primerane sa použije ustanovenie § 278. O tomto následku musí byť žalobca poučený v predvolaní na predbežné prejednanie. Rozsudok pre zmeškanie je samostatne upravený v § 278 a nasl. CSP a primerane sa použije nie len pri predbežnom prejednaní sporu, ale aj pri nedostavení sa na klasické pojednávanie. Ide v podstate o sankciu za to, že žalobca, ktorý inicioval konanie, je nečinný resp. nespolupracuje.

V doterajšom Občianskom súdnom poriadku bolo možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie len v neprospech žalovaného (odporcu). Podľa § 153b ods. 1 OSP, rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 6 a § 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1, b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods.).

Špeciálne Spory s Ochranou Slabšej Strany

Civilný sporový poriadok zavádza aj nové, špeciálne spory s ochranou slabšej strany, ktoré sa podľa autorov zákona zavádzajú preto, aby bol dosiahnutý účel súdneho konania, a síce rýchla a spravodlivá ochrana práv. Ide o osobitné konania, ktoré sa zavádzajú z dôvodu nerovného hmotnoprávneho a procesnoprávneho postavenia spotrebiteľov, zamestnancov a osôb, ktoré tvrdia, že boli diskriminované. Tieto spory sú upravené v § 290 až § 323 CSP. Jedná sa konkrétne o tri druhy sporov- spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovnoprávne spory.

Prečítajte si tiež: Nájom nebytových priestorov a neplatnosť výpovede

V tomto type konaní bude súd nepriamo „chrániť“ slabšiu stranu, ktorou je podľa zákona spotrebiteľ, zamestnanec a osoba, ktorá tvrdí, že bola diskriminovaná. Súd bude mať predovšetkým poučovaniu povinnosť, teda bude musieť slabšej strane ozrejmiť spôsoby ochrany svojich práv a možnosti, ktoré má. Súd bude musieť prevziať aj dôkaznú iniciatívu. To znamená, že bude môcť zaobstarať potrebné dôkazy, ktoré by inak mala predložiť strana, aj sám. Z judikatúry a praxe je zrejmé, že spotrebitelia, či zamestnanci často nepoznajú svoje práva a ani účinný spôsob právnej ochrany.

Sudcovská a Zákonná Koncentrácia Konania

Podľa § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. V tomto prípade ide o tzv. sudcovskú koncentráciu, kde cieľom je zrýchliť súdne konanie. Hlavným argumentom je, že len ak má sudca k dispozícii všetky relevantné dôkazy je schopný včas, riadne a spravodlivo rozhodnúť. Sankciou za nedodržanie povinnosti ustanovenej § 153 je to, že súd na prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli podané včas, nebude prihliadať. Výnimkou je situácia, že sa strana predloží jeden z vyššie uvedených prostriedkov neskôr, ako reakciu napr. na tvrdenie protistrany, pričom o tejto skutočnosti predtým nevedela a nemala objektívne možnosť túto skutočnosť, či tvrdenie predvídať.

Paragraf 154 CSP upravuje zákonnú koncentráciu konania. Jej podstatou je, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany bude možné predkladať len do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Obdobne bola zákonná koncentrácia upravená aj v OSP: § 118 ods. 4 OSP, ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Zjavne Neodôvodnená Žaloba

Civilný sporový poriadok zavádza aj inštitút zjavne neodôvodnenej žaloby. Podľa § 138 CSP, ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Ide o ďalší prostriedok, ktorým sa má zrýchliť súdne konanie. Sudca môže potom, čo predbežne posúdi žalobu a vyhodnotí, že ide o zjavne neodôvodnenú žalobu, žalobcu vyslúchnuť.

Opravné Prostriedky a Sťažnosť

Civilný sporový poriadok rozoznáva opravné prostriedky vo forme odvolania, dovolania a obnovy konania, dovolania generálneho prokurátora. Zavádza však aj nový inštitút nazvaný sťažnosť. Sťažnosť je možné podať proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník buď z poverenia súdu alebo v zmysle zákonného poverenia. Sťažnosť môže podať strana, v ktorej neprospech bolo vydané uznesenie. Podať ju môže do 15 dní od doručenia sťažnosti, pričom okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať dôvod, pre ktorý sa rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považuje za nesprávne a tiež čoho sa strana domáha. Domáhať sa môže v podstate buď zmeny alebo zrušenia rozhodnutia.

Prečítajte si tiež: Civilné sporové konanie: Žalobca a žalovaný

O sťažnosti rozhoduje sudca príslušného súdu. Sudca posúdi, či je sťažnosť dôvodná. Ak nie je, tak ju zamietne. Ak ju posúdi ako dôvodnú, tak môže rozhodnúť dvoma spôsobmi. Môže uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmeniť, alebo ju zrušiť a vrátiť. Ak uznesenie sudca zruší a vráti, je vyšší súdny úradník viazaný právnym názorom sudcu. Sťažnosť má suspenzívny účinok, to znamená, že ak je sťažnosť podaná včas, tak sa plynutie lehoty, po uplynutí ktorej by inak uznesenie nadobudlo právoplatnosť, preruší.

Neodkladné a Zabezpečovacie Opatrenia

Jednou z najväčších zmien je zánik predbežného opatrenia, ako takého. Namiesto predbežného opatrenia zavádza CSP dva inštitúty: neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 325 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí okrem všeobecných náležitostí žaloby, uviesť aj opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. V prípade ak návrh nemá zákonom predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný, neurčitý či nie je zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, súd takýto návrh odmietne.

Ak sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, súd rozhodne o nariadení neodkladného opatrenia do 30 dní od doručenia, v prípade ak sa navrhovateľ domáha, aby osoba nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu, ku ktorej je dôvodne táto osoba podozrivá z násilia, rozhodne o nariadení neodkladného opatrenia do 24 h. Ak súd neodkladné opatrenie nariadi, doručí uznesenie o jeho nariadení spolu s návrhom na nariadenie protistrane. Zmena však nastáva v prípade, ak súd prvej inštancie nenariadi neodkladné opatrenie a navrhovateľ podá odvolanie, ktorému odvolací súd vyhovie a neodkladné opatrenie nariadi. V doterajšej právnej úprave, ak odvolací súd nariadil predbežné opatrenie, nemohla sa protistrana nijako brániť, nakoľko takéto rozhodnutie bolo právoplatné.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Zostáva zachované, že neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak zákon neustanoví inak. Zmenou oproti OSP však je, že súd bude môcť výnimočne nariadením neodkladného opatrenia rozhodnúť vo veci samej. Ani žaloba vo veci samej sa nebude musieť podávať vždy. V prípade, ak možno nariadením neodkladného opatrenia zabezpečiť trvalú úpravu vzťahov medzi stranami, potom nie je nutné žalobu vo veci samej podávať. Inak súd určí lehotu na podanie žaloby vo veci samej a ak táto podaná nebude, súd neodkladné opatrenie zruší. V OSP nebolo možné rozhodnúť predbežným opatrením vo veci samej a bolo nutné podať návrh vo veci samej na súd v stanovenej lehote.

Novinkou je tzv. zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 343 ods. 1 OSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Doručovanie Písomností

Zásadnou zmenou oproti OSP týkajúcou sa doručovania je snaha, aby si fyzické osoby a právnické osoby dôsledne plnili svoju povinnosť v zmysle zákona. Podľa § 106 ods., ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. To znamená, že aj v tomto prípade si bude môcť osoba zvoliť inú adresu, avšak ak sa nepodarí zásielky adresátovi riadne doručovať, bude súd postupovať podľa ods. 1 písm. a) a písm. Sankciou za nesplnenie si svojej povinnosti nahlásiť pobyt riadne a včas je ustanovenie § 114 CSP, podľa ktorého, ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods.

Dôležitým ustanovením je aj § 116. Tento odráža ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej, majú osoby právo na súdnu a inú právnu ochranu, a preto je potrebné, aby aspoň jeden úkon bol doručený do osobe do vlastných rúk. Toto ustanovenie zavádza povinnosť doručiť na adresu uvedenú vo verejnom registri, ak takáto adresa absentuje, potom je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu. To bude uskutočňovať napr. dopytom na Sociálnu poisťovňu, ústav na výkon trestu odňatia slobody, či Daňový úrad. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu.

tags: #žalobca #odporca #správne #konanie #pred #súdom