Žalobca a žalovaný: Charakteristika strán sporu v civilnom sporovom konaní

Sporové konanie predstavuje konflikt právnych záujmov súkromnoprávnej povahy medzi dvoma stranami: žalobcom a žalovaným. Tento článok sa zameriava na charakteristiku týchto strán sporu, s osobitným dôrazom na ich povinnosti a procesné úkony v kontexte Civilného sporového poriadku (CSP). V rámci článku sa dotkneme aj problematiky rozsudku pre zmeškanie, ktorý predstavuje špecifický nástroj v rukách súdu pri pasivite jednej zo strán.

Úvod do sporového konania

Sporové konanie je proces, v ktorom súd rozhoduje o sporných právach a povinnostiach medzi dvoma alebo viacerými stranami. Cieľom je dosiahnuť spravodlivé a právne záväzné rozhodnutie, ktoré vyrieši konflikt. V tomto procese zohrávajú kľúčovú úlohu žalobca a žalovaný.

Žalobca a žalovaný: Základné definície

• Žalobca: Strana, ktorá podáva žalobu na súd a domáha sa ochrany svojich práv alebo nárokov voči žalovanému. Žalobca iniciuje sporové konanie.
• Žalovaný: Strana, proti ktorej žalobca podáva žalobu. Žalovaný je povinný sa k žalobe vyjadriť a brániť sa proti nárokom žalobcu.

Povinnosti a práva strán sporu

Obe strany sporu majú v konaní svoje práva a povinnosti, ktoré sú upravené v Civilnom sporovom poriadku. Medzi základné povinnosti patrí:

• Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť: Strany sú povinné predložiť súdu všetky relevantné skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
• Povinnosť procesnej aktivity: Strany sú povinné aktívne sa zúčastňovať na konaní, predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany a dostaviť sa na pojednávania.
• Právo na právne zastúpenie: Strany majú právo nechať sa v konaní zastupovať advokátom.
• Právo na spravodlivý proces: Strany majú právo na to, aby súd spravodlivo a nestranne rozhodol ich spor.

Rozsudok pre zmeškanie: Následok pasivity v konaní

Civilný sporový poriadok upravuje rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok) ako osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je následkom pasivity procesných strán (žalobcu alebo žalovaného) v sporovom konaní. Pod pasivitou sa rozumie neplnenie si základných povinností sporovej strany, čo v prípade žalovaného znamená nepodanie vyjadrenia k žalobe, alebo v prípade žalobcu aj žalovaného, nedostavenie sa na pojednávanie bez včasného ospravedlnenia svojej neúčasti vážnymi okolnosťami.

Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie

Vydanie rozsudku pre zmeškanie pripadá do úvahy iba pri žalobách, ktorými sa žalobca domáha, aby súd určil žalovanému splnenie nejakej povinnosti, t. j. niečo dať, vykonať, strpieť, zdržať sa konania, alebo zaplatiť peňažnú sumu. Naopak, súd nemôže kontumačným rozsudkom rozhodnúť spor v neprospech slabšej strany.

Prečítajte si tiež: Podmienky náhrady trov konania

Rozsudok pre zmeškanie v neprospech žalovaného

Základným predpokladom vydania kontumačného rozsudku v neprospech žalovaného v štádiu pred vytýčením pojednávania je procesná pasivita žalovaného, ktorá sa v konaní prejaví tým, že sa žalovaný k žalobe nevyjadrí a v uznesení, v ktorom mu bola uložená povinnosť vyjadriť sa k podanej žalobe, bol poučený o možnosti vydania kontumačného rozsudku. Aj v tomto prípade je však súd povinný skúmať, či žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný a zároveň je povinný prihliadnuť na všetky skutočnosti, na ktoré má zo zákona prihliadnuť. V prípade, ak by sa žalobcom tvrdený skutkový stav nejavil ako pravdivý, súd by nemal pristúpiť k vydaniu kontumačného rozsudku, ak by aj boli splnené podmienky na jeho vydanie. V tejto fáze konania sa nevyžaduje, aby žalobca o vydanie kontumačného rozsudku žiadal a ide len o možnosť súdu, či sa spor rozhodne takouto formou ukončiť, ak sú na to splnené podmienky.

Ustanovenie § 274 CSP obsahuje podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku vo fáze nariadenia pojednávania. V tomto štádiu súdneho konania je však súd oprávnený kontumačne rozhodnúť len na návrh žalobcu, a to v prípade, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie, hoci bol na pojednávanie riadne predvolaný, o možnosti rozhodnutia touto formou rozhodnutia bol žalovaný poučený a žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Posúdenie vážnosti dôvodov závisí od súdu, avšak pokiaľ je zo žiadosti o ospravedlnenie neúčasti zrejmé, že nejde o účelový dôvod, súd by mal na takúto žiadosť prihliadnuť a kontumačný rozsudok nevydať.

Rozsudok pre zmeškanie v neprospech žalobcu

Vzhľadom na postavenie žalobcu v spore je súd oprávnený vydať rozsudok pre zmeškanie v neprospech žalobcu iba na pojednávaní, a to ak sú splnené podmienky uvedené v § 274 CSP, t. j. žalobca sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol na pojednávanie riadne predvolaný, o možnosti rozhodnutia touto formou rozhodnutia bol žalobca poučený a žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

Opravné prostriedky proti rozsudku pre zmeškanie

Prvou z nich je možnosť podať súdu, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrh na jeho zrušenie a nariadenie nového pojednávania. Takýto návrh môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozsudkom rozhodnuté, do 15 dní odkedy sa o rozsudku dozvedela, ak existuje ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania či lehoty na vyjadrenie k žalobe. Zo súdnej praxe vyplýva, že „ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 ods. 1 C. s. p. sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalobcovi bola známa (nutnosť využiť lekársku pomoc nastala v značnom čase/predstihu pred nariadeným pojednávaním), ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.“ Spolu s Návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie by teda dotknutá strana mala predložiť súdu aj doklad preukazujúci existenciu ospravedlniteľného dôvodu.

Druhou možnosťou strany, v neprospech ktorej sa rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie, je teda podanie odvolania v lehote 15 dní od dňa doručenia kontumačného rozsudku. Odvolanie však možno podať len v prípade, ak sa strana domnieva, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

Prečítajte si tiež: Nájom nebytových priestorov a neplatnosť výpovede

Špecifické situácie v sporovom konaní

Konkurz na majetok žalovaného a náhrada trov konania

V prípade, ak je na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, nastáva špecifická situácia v súvislosti s náhradou trov konania. Aktuálna súdna prax sa v tomto bode triešti a existuje viacero prístupov k riešeniu tejto otázky:

1. Žiadnej zo strán nemožno pričítať procesné zavinenie: Konajúci súd je toho názoru, že žiadnej zo strán sporu nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania, preto žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
2. Zavinenie na strane dlžníka: Konajúci súd je toho názoru, že svoje oddlženie môže iniciovať len samotný dlžník, a teda pokiaľ dlžník iniciuje konanie o oddlžení, najčastejšie formou konkurzu, podľa § 167 ods. 1 ZKR, tým samým v prípade vyhlásenia konkurzu spôsobuje aj procesný následok vo forme zastavenia sporového konania, v ktorom sa uplatňuje voči nemu pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená v konkurze.
3. Nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve: Niektoré súdy žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznávajú, pričom uvádzajú, že dôvodom pre zastavenie konania je síce vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, preto zavinenie na zastavení konania treba pričítať žalovanému a tento by podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku mal žalobcovi nahradiť trovy konania, avšak nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má v tomto smere konštitutívnu povahu.
4. Nevymáhateľnosť príslušenstva pohľadávky: Dajú sa vyhľadať tiež rozhodnutia, kedy súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, a to s poukazom na § 166b ods. 1 písm. b/ a § 166e ods. 4 prvá veta zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa týchto ustanovení za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje aj príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu. Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka.
5. Analógia legis s Exekučným poriadkom: Niektoré súdy si pomáhajú analógiou legis s Exekučným poriadkom, a to konkrétne ustanovením § 203 ods. 3 v znení účinnom do 31. marca 2017, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
6. Súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodne vôbec.

Príklad z praxe: Spor o KEG sudy

Krajský súd v Nitre sa zaoberal prípadom sporu medzi žalobcom (I. S. s. r.o.) a žalovaným (Ing. M. K. - S.) o zaplatenie sumy 1.438.853,60 Sk s príslušenstvom. Žalobca sa domáhal zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar (KEG sudy), ktorý podľa žalobcu žalovaný neuhradil. Žalovaný namietal, že tovar nespĺňal vymienené vlastnosti a uplatnil si nárok na zľavu z kúpnej ceny.

Súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu. Odvolací súd však rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvého stupňa sa nezaoberal vznesenou námietkou žalobcu, že žalovaný neoznámil vady tovaru včas, a ani sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný poukazoval na list, ktorým mal vady KEG sudov oznámiť. Odvolací súd nariadil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie a opätovne vypočuť bývalého konateľa spoločnosti.

Tento príklad ilustruje dôležitosť riadneho a včasného uplatnenia nárokov z vád tovaru a povinnosť súdu zaoberať sa všetkými relevantnými skutočnosťami a dôkazmi predloženými stranami sporu.

Prečítajte si tiež: Neúčinné právne úkony dlžníka

tags: #žalobca #a #žalovaný #strany #sporu #charakteristika