Rozdiel medzi žalobcom a odporcom v správnom konaní

Tento článok sa zameriava na vysvetlenie rozdielov medzi žalobcom a odporcom v kontexte správneho konania. Analyzuje tiež problematiku rozsudku pre zmeškanie a jeho ústavnosť, pričom vychádza z rozhodnutia Ústavného súdu ČR.

Úvod

Správne konanie je proces, v ktorom orgány verejnej správy rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. V tomto konaní vystupujú dve základné strany: žalobca a odporca. Ich postavenie a úlohy sú odlišné, čo ovplyvňuje priebeh a výsledok konania.

Žalobca vs. Odporca: Základné Rozdiely

V občianskom súdnom konaní a v Civilnom sporovom poriadku (CSP) sa mení spôsob označovania procesných strán. Občiansky súdny poriadok poznal označenie „Účastník konania“, resp. „navrhovateľ“ a „odporca“. CSP používa namiesto pojmu účastníci, pojem „Strany“, ktoré následne člení na Žalobcu a Žalovaného.

Žalobca je strana, ktorá podáva žalobu, teda návrh na začatie konania pred súdom. Žalobca uplatňuje proti žalovanému svoje právo, ktoré vyplýva buď z právneho predpisu alebo zmluvy. V správnom konaní je to osoba, ktorá sa domnieva, že orgán verejnej správy porušil jej práva a podáva žalobu na súd. Žalobca je teda aktívna strana, ktorá iniciuje konanie a preukazuje svoje tvrdenia.

Odporca je strana, proti ktorej žaloba smeruje. V správnom konaní je odporcom orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, s ktorým žalobca nesúhlasí. Odporca má právo vyjadriť sa k žalobe a predložiť dôkazy na podporu svojho rozhodnutia.

Prečítajte si tiež: Žalobca a odporca v konaní

Rozsudok pre Zmeškanie: Kontroverzný Inštitút

Rozsudok pre zmeškanie je rozhodnutie súdu, ktoré je vydané v prípade, že sa žalovaná strana bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie a nevyjadrí sa k žalobe. V takom prípade môže súd rozhodnúť v prospech žalobcu, ak sú splnené ďalšie podmienky.

Ústavnosť Rozsudku pre Zmeškanie

Inštitút rozsudku pre zmeškanie bol v Českej republike spochybnený z dôvodu, že ho bolo možné vydať len v prospech žalobcu, nie žalovaného. Okresný súd v Děčíne preto predložil Ústavnému súdu ČR návrh na zrušenie § 153b Občianskeho súdneho poriadku, ktorý túto problematiku upravoval. Súd argumentoval tým, že táto úprava je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.

Ústavný súd ČR však návrh zamietol. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že zásada rovnosti účastníkov konania nie je absolútna a že zákonodarca môže stanoviť rozdielny rozsah procesných práv a povinností v rôznych druhoch konania. ÚS ČR dospel k záveru, že rozsudok pre zmeškanie je procesnou sankciou, ktorá má viesť k zrýchleniu súdneho konania a k disciplinovanosti žalovaných strán.

Podmienky pre Vydanie Rozsudku pre Zmeškanie

Ústavný súd ČR zdôraznil, že vydanie rozsudku pre zmeškanie je podmienené splnením formálnych a materiálnych podmienok. Medzi formálne podmienky patrí riadne a včasné doručenie predvolania na pojednávanie žalovanému. Materiálne podmienky zahŕňajú absenciu procesnej aktivity žalovaného a rozlišovanie medzi zmeškaním a jednoduchým oneskorením.

Súd tiež musí zohľadniť, či sa žalovaný nedostavil na pojednávanie z dôvodu živelnej pohromy alebo inej neodvratnej udalosti. Vydanie kontumačného rozsudku v prípadoch tzv. fikcie doručenia vyžaduje mimoriadnu obozretnosť a skúmanie, či boli vyčerpané všetky možnosti, ako žalovaného zastihnúť.

Prečítajte si tiež: Podmienky náhrady trov konania

Ústavne Konformný Výklad

Ústavný súd ČR v súlade so zásadou sudcovskej zdržanlivosti dal prednosť ústavne konformnému výkladu § 153b OSP pred jeho zrušením. Zdôraznil, že všeobecné súdy musia tento inštitút aplikovať s ohľadom na zásadu rovnosti účastníkov konania a na špecifické okolnosti každého prípadu.

Nové Civilné Procesné Kódexy a Rozsudok pre Zmeškanie

Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), ktorý bol základným procesným kódexom v občianskom súdnom konaní viac ako 50 rokov stratil 30.06.2016 účinnosť. Od prvého júla 2016 sa procesné pravidlá rozčlenili do troch osobitných procesných kódexov. Ide konkrétne o zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a zákon č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok. Civilný sporový poriadok zavádza aj nové, špeciálne spory s ochranou slabšej strany, ktoré sa podľa autorov zákona zavádzajú preto, aby bol dosiahnutý účel súdneho konania, a síce rýchla a spravodlivá ochrana práv.

Zmeny v Rozhodovaní Rozsudkom pre Zmeškanie

Civilný sporový poriadok zavádza možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie aj v neprospech žalobcu. Podľa § 172 ods.1 CSP Ak sa žalobca bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu, hoci bol riadne a včas predvolaný a bol dodržaný postup podľa § 167, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie; primerane sa použije ustanovenie § 278. O tomto následku musí byť žalobca poučený v predvolaní na predbežné prejednanie. Ide v podstate o sankciu za to, že žalobca, ktorý inicioval konanie, je nečinný resp. nespolupracuje. V doterajšom Občianskom súdnom poriadku bolo možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie len v neprospech žalovaného (odporcu).

Ďalšie Dôležité Aspekty Správneho Konania

Zásada Súčinnosti

Zásada súčinnosti (znamená zabezpečenie práva na vypočutie pred súdom tak, ako to vyžaduje čl. 6 ods. 1 Dohovoru) s výnimkou vecí, kde to ustanoví procesný predpis (napr. povinné právne zastúpenie účastníkov s výnimkou vecí, kde to ustanoví (napr. konania o priestupkoch resp. správnych deliktov.

Doručovanie Písomností

Doručovanie písomností sa vykonáva prostredníctvom držiteľa poštovej licencie, alebo prostredníctvom internetu (verejnej dátovej siete). V prípade potreby môže o doručenie požiadať iný štátny orgán alebo orgán územnej samosprávy. Ak si ho v stanovenej lehote nevyzdvihne, inak bude rozhodnutie doručené prostredníctvom internetu.

Prečítajte si tiež: Nájom nebytových priestorov a neplatnosť výpovede

Nahliadnutie do Spisu

Účastník konania má právo nahliadnuť do súdnych spisov ako aj do pripojených spisov správneho orgánu. Zákon upravuje evidenciu tajných predlôh mimo súdneho spisu. Tajné predlohy, ktoré sú uložené mimo súdneho spisu nemôže byť dané k nahliadnutiu.

Vylúčenie Sudcu

Ak sudca zistí, že je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže s vedomím predsedu súdu vykonať len také úkony, ktoré neznesú odklad. Namiesto neho určí iného sudcu (senát) v súlade s rozvrhom práce. O vylúčenie sudcu (senátu) rozhodne správny senát najvyššieho súdu. Ak ide o sudcu (senát) najvyššieho súdu, rozhodne iný senát tohto súdu. Ak námietku zaujatosti vznesie účastník konania, rozhoduje o vylúčení sudcu priamo najvyšší súd. Námietku musí vzniesť bez zbytočného odkladu, ak sa o dôvodoch dozvedel na pojednávaní, musí námietku vzniesť na pojednávaní. Musí uviesť konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva, na základe čoho sa účastník domnieva, že senát (sudca) je zaujatý.

tags: #žalobca #odporca #správne #konanie #rozdiel