
Rozvod manželstva je náročná životná situácia, ktorá so sebou prináša množstvo právnych a emocionálnych výziev. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na proces rozvodu, s dôrazom na situáciu, keď žalobca podáva návrh na rozvod manželstva.
Rozvod je právny proces ukončenia manželstva. Môže byť iniciovaný jedným z manželov (žalobca) podaním návrhu na rozvod na príslušnom súde. Druhý manžel sa stáva žalovaným. Dôvodom na rozvod môže byť napríklad nezlučiteľnosť pováh, nevera, domáce násilie alebo dlhodobé odlúčenie.
Návrh na rozvod manželstva je formálny dokument, ktorý sa podáva na súde a ktorým sa začína rozvodové konanie. Musí obsahovať určité náležitosti, aby ho súd mohol prijať a začať ním zaoberať.
Návrh na rozvod by mal obsahovať nasledovné informácie:
Po podaní návrhu na rozvod súd doručí návrh žalovanému. Žalovaný má možnosť sa k návrhu vyjadriť a predložiť svoje stanovisko. Súd následne nariadi pojednávanie, na ktorom vypočuje oboch manželov a prípadne aj svedkov.
Prečítajte si tiež: Podmienky náhrady trov konania
Počas konania je potrebné preukázať dôvody rozvodu a ďalšie relevantné skutočnosti. Dôkazmi môžu byť napríklad svedecké výpovede, listinné dôkazy, znalecké posudky a pod.
Po vykonaní dokazovania súd rozhodne o rozvode manželstva. Ak sú manželia dohodnutí na všetkých otázkach týkajúcich sa detí a majetku, súd môže rozviesť manželstvo tzv. zmierom. Ak dohoda nie je možná, súd rozhodne o všetkých sporných otázkach.
S rozvodovým konaním sú spojené trovy konania, ktoré zahŕňajú súdne poplatky, odmenu advokáta a ďalšie výdavky. Súd môže rozhodnúť, že jeden z manželov je povinný nahradiť druhému trovy konania. Súd, v poslednom odseku odôvodnenia rozsudku, na strane č. 5, uvádza, že žalobcovia (v celkovom počte 60) boli v konaní proti žalovanému úspešní, preto im súd za použitia § 142 ods. 1 O. s. p. priznal nimi uplatnené právo na náhradu trov konania v celkovej výške 18.000 €, pričom súd v ďalšej časti predmetného odseku odôvodnenia detailne vymenováva úkony, za ktoré náhradu trov konania priznal, spolu s hotovými výdavkami vyčíslenými právnym zástupcom žalobcov, v úplnom súlade so špecifikáciou trov konania a právneho zastúpenia doručenou súdu právnym zástupcom žalobcov dňa 22.01.2011.
Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ustanovenie § 150 O. s. p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
V odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, spis. zn.: 2 M Cdo 17/2009 je uvedené, že nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom.
Prečítajte si tiež: Nájom nebytových priestorov a neplatnosť výpovede
Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.
Ak strana nesúhlasí s rozsudkom súdu, má právo podať proti nemu odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, ktorý rozsudok vydal, v lehote 15 dní od doručenia rozsudku.
Napríklad, ak žalovaný dlhodobo neužíva majetok, ktorý je predmetom sporu, a zároveň sa nachádza v zlej sociálnej situácii, môže to byť dôvod na zváženie aplikácie § 150 O. s. p. Napriek tomu, že som na pojednávaní dňa 20.12.2010 navrhol, aby súd nepriznal žalobcom náhradu trov konania v zmysle § 150 O. s. p., keďže sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na ich nepriznanie, súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré som upriamil pozornosť súdu ako na dôvody hodné osobitného zreteľa a to s neužívaním parcely ktorá je predmetom konania mnou žalovaným a tiež s mojou sociálnou, majetkovou a zdravotnou situáciou, dokonca sa v odôvodnení rozsudku ani slovkom o mojom návrhu na postup v súlade s § 150 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezmienil a neuviedol, z akých dôvodov môjmu návrhu ani sčasti nevyhovel.
Už vo svojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 13.06.2010, súdu osobne doručenej toho istého dňa, som uviedol, že som invalidný dôchodca, poberám invalidný dôchodok v sume 320 €, mám vážne zdravotné problémy, vynakladám mesačne nemalé sumy na lieky, starám sa spolu s manželkou Elenou Novou o vnuka Tomáša Švárneho, ktorý bol mne a manželke zverený do spoločnej pestúnskej starostlivosti po smrti našej dcéry Eugénie Švárnej a že s týmto súdnym sporom, ktorý som nezačal a v ktorom sa len bránim, mám nemalé výdavky, a preto nie som schopný platiť súdne poplatky.
Na parcele č. KNC 125/4 o výmere 90 m², ktorá je predmetom tohto sporu, som ešte v roku 1977 postavil žumpu a to na základe rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru - odboru výstavby a ÚP Ružomberok zo dňa 28.09.1977, vydaného na základe mojej žiadosti, o umiestnení stavby, v ktorom je zahrnuté tiež odkanalizovanie vody z vlastnej studne do nepriepustnej betónovej žumpy. Predmetnú parcelu som po celé desaťročia nepretržite pokojne a oprávnene užíval v dobrej viere že mi patrí, nikdy mi nikto v jej užívaní nebránil, nikdy nemal nikto iný snahu predmetnú parcelu užívať, nikto iný si na ňu nikdy nerobil nárok, žumpu na nej vybudovanú som pravidelne vyprázdňoval.
Prečítajte si tiež: Civilné sporové konanie: Žalobca a žalovaný
Po smrti mojej dcéry Eugénie Švárnej a po zverení vnuka Tomáša Švárneho súdom do mojej a manželkinej spoločnej pestúnskej starostlivosti, t. j. niekedy na jeseň roku 2002, som sa rozhodol vybudovať na parcele KNC 125/4 čističku. Keď som žiadal príslušné úrady o povolenie jej vybudovania, bolo mi povedané, že mi jej vybudovanie bude povolené až vtedy, keď budem vo vzťahu k predmetnej parcele uvedený na LV ako jej vlastník. Z uvedeného dôvodu som sa obrátil na notárku JUDr. Janu Horskú, na notárskom úrade ktorej som požiadal o vydanie osvedčenia o vlastníctve parc. KNC 125/4 a následný zápis Správou katastra Ružomberok na list vlastníctva ako vlastník predmetnej parcely.
V čase, keď žalobcovia podali žalobu o určenie, že nie som vlastníkom parc. KNC 125/4 o výmere 90 m², som predmetnú parcelu už sedem rokov neužíval, bolo mi bránené v prístupe na ňu. Po celé tie roky ju užíval výlučne Lojzo Smelý, ktorý sa ku mne a mojej manželke správal arogantne, osočoval nás, čo sme ako osoby pokročilého veku a podlomeného zdravia, veľmi ťažko niesli.