
Článok sa zaoberá podmienkami, za ktorých súd nemusí vyhovieť návrhu žalovaného v občianskom súdnom konaní. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o relevantných ustanoveniach a ich interpretácii, pričom sa vychádza z platnej legislatívy a súdnej praxe.
Žalovaný, podobne ako žalobca, musí v konaní spĺňať určité procesné predpoklady. Medzi ne patrí spôsobilosť byť účastníkom konania, procesná spôsobilosť a zastúpenie. Ak žalovaný tieto predpoklady nespĺňa, súd ho vyzve na ich odstránenie a ak sa tak nestane, môže konanie zastaviť. Dôležitou súčasťou je aj podanie, ktoré musí spĺňať náležitosti podľa § 42 ods. 3 a § 79 ods. zákona. Medzi tieto náležitosti patrí najmä označenie súdu, účastníkov konania, predmet konania a návrh, čoho sa žalovaný domáha.
Podanie musí byť podpísané a datované. Ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami, musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom. V opačnom prípade je potrebné ho doplniť predložením originálu najneskôr do troch dní. Ak podanie neobsahuje všetky predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľné, súd vyzve žalovaného na jeho opravu alebo doplnenie v určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Ak žalovaný v tejto lehote podanie neopraví alebo nedoplní, súd naň neprihliada.
Žalovaný má právo vyjadriť sa k žalobe. Ak sa žalovaný k žalobe nevyjadrí v lehote určenej súdom, môže to mať pre neho negatívne následky. V niektorých prípadoch, ak sú splnené ďalšie podmienky, môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
Rozsudok pre zmeškanie je špecifický typ rozhodnutia, ktorý súd vydá, ak žalovaný nesplní svoju povinnosť vyjadriť sa k žalobe v určenej lehote a zároveň sú splnené ďalšie podmienky stanovené zákonom. Podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. a § 153b ods. 1, ak sa žalovaný bez vážneho dôvodu nedostaví na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 6 a § 115 ods.), alebo ak nesplní povinnosť uloženú podľa § 114 ods., súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Proti takému rozsudku má žalovaný možnosť podať návrh na jeho zrušenie.
Prečítajte si tiež: Ako trávia dôchodcovia čas?
Pre vydanie rozsudku pre zmeškanie musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:
Ak sú tieto podmienky splnené, súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie.
Platobný rozkaz je zjednodušený spôsob rozhodovania v peňažných veciach. Ak súd vydá platobný rozkaz, žalovaný má možnosť podať proti nemu odpor. Odpor musí byť vecne odôvodnený. Ak žalovaný podá odpor, súd nariadi pojednávanie. Ak však odpor nie je odôvodnený, súd ho uznesením zamietne. Ak žalovaný nepodá odpor včas, platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a má účinky právoplatného rozsudku.
Ak žalovaný podá proti platobnému rozkazu odpor, ktorý nie je vecne odôvodnený, súd tento odpor uznesením zamietne. V takom prípade platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a má účinky právoplatného rozsudku. To znamená, že žalovaný je povinný splniť to, čo mu bolo platobným rozkazom uložené.
V občianskom súdnom konaní sú lehoty veľmi dôležité. Ak žalovaný zmešká lehotu na vykonanie určitého úkonu, môže to mať pre neho negatívne následky. Napríklad, ak zmešká lehotu na podanie odvolania, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Prečítajte si tiež: Všetko o odstupnom pri polovičnom úväzku
V niektorých prípadoch môže súd povoliť navrátenie lehoty, ak žalovaný preukáže, že ju zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. Žiadosť o navrátenie lehoty musí byť podaná do 15 dní od odpadnutia prekážky, ktorá žalovanému bránila lehotu dodržať.
Žalovaný sa môže v konaní nechať zastupovať zástupcom. Zástupcom môže byť advokát alebo iná osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony. Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Ak žalovaný nemá spôsobilosť na právne úkony, súd mu ustanoví opatrovníka.
Ak má viacero žalovaných spoločného zástupcu, má tento zástupca rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec. To znamená, že je oprávnený vykonávať všetky procesné úkony v mene žalovaných, ktorých zastupuje.
Žalobca môže počas konania zmeniť svoj návrh. Ak so zmenou návrhu žalovaný nesúhlasí, súd na zmenu neprihliadne. Žalobca môže tiež vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Na čiastočné späťvzatie žaloby je potrebný súhlas žalovaného.
Súd sa má vždy pokúsiť o zmierne vyriešenie sporu. Ak sa účastníci dohodnú na zmieri, súd ho schváli, ak je v súlade s právnymi predpismi. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.
Prečítajte si tiež: Nárok na odpočítateľnú položku
Žalovaný má v konaní dôkazné bremeno a povinnosť tvrdenia. To znamená, že je povinný preukázať svoje tvrdenia a označiť dôkazy na ich preukázanie. Ak žalovaný nesplní túto povinnosť, súd na jeho tvrdenia neprihliada.
Žalovaný je povinný predložiť všetky dôkazy, ktoré má k dispozícii, včas. Ak predloží dôkazy neskôr, súd na ne neprihliada. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
O trovách konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd môže priznať žalovanému náhradu trov konania, ak bol v konaní úspešný.
Súd môže uložiť žalovanému, aby zložil preddavok na trovy dokazovania. Ak žalovaný preddavok nezloží, súd dokazovanie nevykoná.